Aug 052015
 
 5. August 2015

Zvýšenie minimálnej mzdy už posudzujú zamestnávatelia a odborári.

Minimálna mesačná mzda by od nového roka mala stúpnuť o dvadsať eur na 400 eur mesačne. Túto sumu navrhol podľa informácií denníka SME minister práce Ján Richter (Smer) odborárom a zástupcom zamestnávateľov. Tí ju ešte musia schváliť. Ak sa nedohodnú, rozhodne o novom minime vláda.

O tom, že minimálna mzda by mala byť na úrovni 400 eur, sa hovorí už od májového snemu Smeru. Vláda ju doteraz definitívne nepotvrdila. „Minimálna mzda sa bude začínať číslom štyri,“ naznačil premiér Robert Fico.

Zvyšovanie minimálnej mzdy každoročne prináša ostrú výmenu názorov. Slovensko má jednu z najnižších minimálnych miezd v Európskej únii a pracujúci sa sťažujú, že z nej nedokážu vyžiť. Proti nim stoja zamestnávatelia. Každoročne tvrdia, že zvyšovanie miezd neutiahnu a hrozia prepúšťaním. Vlani im vláda vyššie náklady na mzdy zmiernila úľavami na odvodoch.

Proti zvyšovaniu mzdy sú pritom aj odborníci. Vysoká mzda podľa nich nemotivuje podnikateľov, aby prijímali nových ľudí, a tak sa zmenšuje šanca, že si prácu nájdu nezamestnaní, myslí si analytik INESS Radovan Ďurana.

Viac k téme tu:

Minimálna mzda bude vyššia o 20 eur

Aug 042015
 
 4. August 2015

 

Po piatich mesiacoch od sprísnenia pravidiel agentúrneho zamestnávania ministerstvo práce zaznamenalo pozitívne reakcie nielen agentúrnych zamestnancov, ale aj korektných agentúr dočasného zamestnávania. Ako povedal TASR hovorca Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Michal Stuška, tieto reakcie potvrdzujú, že kroky smerom k vyššej ochrane agentúrnych zamestnancov boli správne.

“Novými pravidlami sa im zabezpečuje vyššia ochrana a viac práv. Po novom, ak agentúrny zamestnanec nedostane porovnateľnú mzdu ako interný zamestnanec, ak obaja vykonávajú rovnakú alebo obdobnú činnosť, stáva sa za jej zaplatenie spoluzodpovedným užívateľský zamestnávateľ,”upozornil Stuška. Pripomenul tiež, že agentúry už nemôžu doplácať mzdu prostredníctvom cestovných náhrad, ktoré zamestnancom ukrajovali z ich budúcich dôchodkov, či nemocenských dávok.

“Vyriešila sa aj situácia, keď boli agentúrni zamestnanci prepúšťaní zo dňa na deň. Zamestnancom, ktorí pracujú na dobu určitú, musí plynúť pri predčasnom skončení pracovného pomeru zo strany agentúry výpovedná lehota, alebo sa dohodnú na skončení pracovného pomeru s odstupným,” povedal Stuška.

Obmedzilo sa aj dočasné pridelenie zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi. Možné je predĺžiť ho alebo opätovne dohodnúť v rámci 24 mesiacov najviac štyrikrát. Zmeny obmedzujú aj činnosť agentúr bez povolenia, ktoré nechceli dodržiavať porovnateľné podmienky.

Viac o tejto téme si môžete prečítať tu:

Ministerstvo práce: Sprísnenie agentúrneho zamestnávania bolo na mieste

Júl 302015
 
 30. Júl 2015

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorej úlohou je bdieť nad udržateľnosťou ekonomickej budúcnosti Slovenska, vydala materiál, v ktorom sa zaoberá demografickým vývojom krajiny a poukazuje na jeho riziká.

V období najbližších desaťročí sa očakáva, že Slovensko prejde významnou zmenou vekovej štruktúry obyvateľstva. Pomerne spoľahlivo to vieme predpovedať na základe počtu dnes narodených a žijúcich generácií. Aj o 30 rokov budú tvoriť významnú časť celkovej populácie.

Postupné starnutie silných populačných ročníkov v kombinácií s malým počtom narodených detí a nárastom očakávanej dĺžky života bude znamenať, že počet ľudí starších ako 65 rokov sa v najbližších 50-tich rokoch zdvojnásobí. Produktívna časť obyvateľstva sa zároveň zmenší o viac ako tretinu. Priemerný vek obyvateľstva dosiahne takmer 50 rokov, čo je o 10 rokov viac ako v súčasnosti, vypočítala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

 

Takto by malo Slovensko vyzerať o 50 rokov

Priemerný vek obyvateľov Slovenska bol v roku 1950 iba 30 rokov, do roku 1980 sa zvýšil iba mierne – na 33 rokov. Do roku 2014 však medzitým narástol na 40 rokov a za ďalších 50 rokov má byť priemerný Slovák 49-ročný. To zmení pohľad spoločnosti na veľa dôležitých otázok, prevládnu prístupy typické pre starších ľudí, mladých to môže z krajiny vyháňať.

V roku 1950 živilo jedného seniora až desať produktívnych ľudí, vlani to bolo už len 5 produktívnych. O 50 rokov to už bude iba 1,6 produktívneho človeka na jedného seniora, tvrdí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Už teraz štát dotuje Sociálnu poisťovňu zo štátneho rozpočtu sumou takmer jedna miliarda eur, aby mala z čoho vyplácať dôchodky.

PAS

Júl 292015
 
 29. Júl 2015

Trnavskú automobilku čaká v druhej polovici tohto roka niekoľko modernizačných projektov, hlavná je príprava na štart produkcie nového modelu, ktorý prinesie do slovenského závodu investície za 80 miliónov eur.

Spoločnosť PSA Peugeot Citroën Slovakia vyrobila v prvom polroku 2015 spolu 165 227 vozidiel, čo reprezentuje medziročný rast 10,5 %. Uplynulý polrok bol v znamení výroby dvojmiliónteho vozidla od spustenia sériovej výroby v Trnave v roku 2006.

“Pozitívna nálada na trhu dáva všetky predpoklady, aby sa celoročný objem výroby priblížil k hranici 300 000 vozidiel,” uviedol dnes pre TASR hovorca trnavskej automobilky Peter Švec. Cestu k novým majiteľom, ako informoval, si našlo 142 084 automobilov Peugeot 208. V roku 2014 to bolo v prvom polroku 118 899 vozidiel tejto značky. Výrazným impulzom predaja tohto modelu je podľa Šveca restyling vozidla uvedený na trh v júni.

Viac o tejto téme si prečítate tu:

Trnavská automobilka zvýšila výrobu o viac ako 10 %

Jún 032014
 
 3. Jún 2014

(výsledky prieskumu PAS)

Zamestnávanie absolventov stredných škôl je vo väčšine firiem spojené s doškoľovaním. Podnikatelia v prieskume Podnikateľskej aliancie Slovenska uviedli, že len pätina absolventov stredných škôl je dostatočne pripravená na prax. Zvyšok musí popri zamestnaní absolvovať doškolenie, ktoré zamestnávateľov stojí v priemere 656 eur. Približne tretina firiem platí za doškolenie prijatých absolventov sumu do 800 eur, čo zodpovedá približne jednej priemernej mzde v hospodárstve. V 12 % prípadov platí zamestnávateľ sumu na úrovni dvoch až štyroch priemerných miezd. Školenia v hodnote viac ako štvornásobku priemernej mzdy absolvuje len 7 % stredoškolských absolventov. Do prieskumu PAS sa zapojilo 130 podnikateľov z celého Slovenska.

Otázka 1: Koľko Vás dnes (v priemere) stojí doškolenie nedostatočne kvalifikovaného stredoškolského absolventa na požadovanú kvalifikačnú úroveň?
 

Relatívne nízke sumy na doškoľovanie väčšiny absolventov stredných škôl vyvracajú všeobecné tvrdenia o ich absolútnej nepripravenosti na prax. Pokiaľ by boli absolventi po škole skutočne nepoužiteľní, tak by ich dovzdelanie stálo s najväčšou pravdepodobnosťou viac. Výsledky prieskumu naznačujú, že nie je účelné žiadať zásadnú rekonštrukciu celého stredoškolského a odborného vzdelávania. Zásadnejšie zmeny si vyžadujú len odbory, kde je dovzdelanie drahé. V ostatných odboroch postačí úprava alebo doplnenie osnov podľa toho, v akých oblastiach zamestnávatelia absolventov doškoľujú.

Príplatok za kvalitného absolventa

Kvalitného absolventa strednej školy môžu firmy prilákať tak, že mu ponúknu vyšší nástupný plat. Priemerný príplatok k bežnému nástupnému platu pre kvalifikovaného absolventa predstavuje v priemere 132 eur. Štvrtina firiem je presvedčená, že na prilákanie kvalitného absolventa strednej školy by stačilo zvýšenie bežného nástupného platu o maximálne 100 eur. Ďalšia štvrtina firiem vie prilákať kvalitného absolventa príplatkom od 100 do 200 eur. Viac ako 200 eur by muselo k bežnému nástupnému platu pridať 15 % firiem. Zvyšných 35 % firiem je presvedčených o tom, že ich systém odmeňovania je dostatočne motivačný na prilákanie kvalitných absolventov.

Otázka 2: O koľko eur by ste (v priemere) museli zvýšiť nástupný mesačný plat, aby ste získali do Vašej spoločnosti kvalitného stredoškolského absolventa?
 

Mzdové očakávania absolventov

Stredoškolskí absolventi požadujú pri nástupe do zamestnania plat, ktorý je v priemere o 31% vyšší oproti ponúknutej mzde zodpovedajúcej mzdovému systému zamestnávateľa. Dvaja z piatich absolventov očakávajú mzdu vyššiu o maximálne 25 %. Tretina absolventov očakáva plat, ktorý je oproti bežne ponúkanému nástupnému platu vyšší o 25 %  až 50 %. Viac ako 50%-ne nadhodnotené očakávania v oblasti odmeňovania má 13 % absolventov. Zvyšných 14 % absolventov očakáva nástupný plat, ktorý zodpovedá možnostiam firmy a jej systému odmeňovania.

Otázka 3: O koľko percent vyššiu mzdu očakávajú (v priemere) absolventi stredných škôl v porovnaní so mzdou, ktorú ste im ochotní vo Vašej spoločnosti ponúknuť?

Počet absolventov je vo väčšine odborov dostatočný

Len jeden z piatich podnikateľov v prieskume uviedol, že pociťuje nedostatok absolventov stredných škôl. Na druhej strane, až 58 % podnikateľov si nemyslí, že by školstvo malo v danom odbore podnikania zabezpečiť viac absolventov. Ostatných 22 % respondentov sa k danej otázke nevedelo vyjadriť. Odpovede podnikateľov na túto otázku indikujú, že problém s nedostatkom absolventov nie je všeobecný a týka sa len vybraných odvetví, resp. oblastí podnikania.

Otázka 4: Malo by školstvo v odbore, v ktorom podnikáte, zabezpečiť viac stredoškolských absolventov?

Ako identifikovať potreby trhu práce

V súvislosti s identifikáciou potrieb trhu práce sa v poslednom období hovorí najmä o dvoch prístupoch, ktorými sú zohľadňovanie objektívnych trhových dát, napr. nezamestnanosti alebo platov absolventov, a prognózovanie založené na odhadoch zamestnávateľov. Kým ministerstvo školstva v poslednom období preferuje viac metódu založenú na odhadoch vybraných zamestnávateľov, respondenti sa v prieskume PAS priklonili skôr k využívaniu trhových dát. Polovica podnikateľov vníma túto metódu ako efektívnejšiu. Naopak, iba 28 % podnikateľov by pri zisťovaní potrieb trhu práce kládlo hlavný dôraz na odhady samotných zamestnávateľov. Zvyšných 22 % podnikateľov by s rovnakou váhou zohľadnila obe metódy.

Otázka 5: Ktoré údaje by sa mali viac zohľadňovať v diskusii o potrebe absolventov stredoškolských vzdelávacích odborov?

Nižšia dôvera respondentov voči odhadom zamestnávateľov môže súvisieť s počinom ministerstva školstva zo začiatku tohto roka, keď ministerstvo zverejnilo zoznamy stredoškolských študijných odborov, ktoré plánuje intenzívnejšie podporovať s cieľom zvýšiť počet študentov a tiež odborov, ktorých podpora sa zníži. Zoznamy boli pripravované v spolupráci s vybranými podnikmi v regiónoch, no s najväčšou pravdepodobnosťou obsahovali viacero zásadných skreslení. Odporúčali napríklad zvyšovať počty študentov v odboroch, ktoré majú vysokú absolventskú mieru nezamestnanosti (napr. klampiar – 75 %, podlahár – 55,6 %, čalúnnik – 38,1 %) a naopak utlmovať odbory, ktorých absolventi sú na trhu práce žiadaní nadpriemerne (strojári, informatici). I to je dôvod, aby sa pri prognózovaní potrieb trhu práce viac zohľadňovali dáta merajúce úspešnosť a uplatniteľnosť stredoškolských absolventov na trhu práce. Obzvlášť ak uvážime, že táto metóda je relatívne lacnejšia, nehrozí pri nej konflikt záujmov, je menej zaťažujúca z hľadiska administratívneho zaťaženia a zároveň spoľahlivejšia.