sep 162015
 
 16. septembra 2015

Nových pracovníkov plánujú naberať najmä firmy v Rumunsku, ale aj v Nemecku. Naopak, prepúšťať zamestnancov plánujú podniky v Taliansku a utlmené náborové plány majú aj firmy v Grécku. 

Zamestnávatelia v regióne Európa, Stredný východ a Afrika (EMEA) v 4. kvartáli tohto roka plánujú prijímať nových zamestnancov. „Nábor počtu nových pracovných síl hlásia zamestnávatelia v 19 z 24 krajín, je však zjavné, že zamestnávatelia majú neustále obavy z vplyvov dlhovej krízy v Grécku,“ uviedla spoločnosť Manpower na základe výsledkov prieskumu Manpower Index trhu práce, ktorý pravidelne zostavuje.

Slovenskí zamestnávatelia v 4. štvrťroku tohto roka plánujú prijímať nových zamestnancov. Nárast počtu nových pracovných síl očakáva 14 % zamestnávateľov, 7 % predpovedá ich zníženie a 79 % zamestnávateľov nepredpokladá žiadne zmeny. Na základe týchto údajov hodnota čistého indexu trhu práce pre Slovenskú republiku tak predstavuje kladných 7 %.

Najsilnejšie náborové aktivity v regióne očakávajú na nadchádzajúci štvrťrok zamestnávatelia v Rumunsku. Dopyt po nových zamestnancoch by mal rásť najmä v odvetví spracovateľského priemyslu, veľkoobchodu a maloobchodu. „Silný index v spracovateľskom priemysle je aj kľúčom k povzbudivej predpovedi v Turecku, kde takmer traja zamestnávatelia z 10 plánujú v budúcom štvrťroku nárast pracovných síl,“ uviedla spoločnosť Manpower.

Viac o tejto téme si prečítate tu:

Nových zamestnancov chcú prijímať firmy v SR, Rumunsku, ale aj Nemecku

 

sep 102015
 
 10. septembra 2015

Pokles podielu ľudí bez práce pod prirodzenú mieru znamená pre firmy problémy s nachádzaním nových pracovníkov. Zamestnancom to zas môže priniesť rýchlejší rast miezd.

Nikdy v minulosti nebola slovenská nezamestnanosť tak blízko európskemu priemeru ako v druhom štvrťroku 2015. Naposledy bola takto nízko – len na úrovni 11,2 percenta – v čase príchodu krízy pred šiestimi rokmi.

Hoci ide o plnenie cieľa ministra práce Jána Richtera, ktorý si stanovil za úlohu dosahovať priemer eurozóny (aktuálne 10,9 percenta), nejde o jeho zásluhu: priemerná nezamestnanosť EÚ je pod výrazným negatívnym vplyvom ekonomickej situácie európskej periférie. Gréci či Španieli majú dlhodobo ťažkosti zamestnať sa, ich dvojciferný podiel ľudí bez práce trvá už niekoľko rokov a výrazne ovplyvňuje priemer EÚ.

 

Viac o tejto téme si prečítate tu:

Práce pribúda až príliš

sep 092015
 
 9. septembra 2015

Najvyššie mzdy majú ľudia medzi 30 a 44 rokmi, najmenej zamestnanci vstupujúci prvýkrát na trh práce.  Rozdiely v platoch sú badateľné aj v rôznych odvetviach.

V druhom štvrťroku tohto roka Slovákom platy v medziročnom porovnaní rástli. Ľudia, ktorí pracovali na plný úväzok bez prerušenia, zarobili v 2. štvrťroku 2015 v priemere 969 eur mesačne. Medziročne im príjem stúpol o 3,29 % . V podnikateľskej sfére dosiahla priemerná vyplatená mzda 1012 eur a medziročne rástla o 3,16 %, v nepodnikateľskej sfére to bolo 834 eur s medziročným nárastom o 3,60 %.

Vyplýva to zo štatistického zisťovania Informačného systému o cene práce (ISCP), ktoré pre Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vykonáva spoločnosť Trexima Bratislava. Reprezentatívna vzorka zisťovania zahŕňa vyše 8000 zamestnávateľov s vyše miliónom zamestnancov.

„Ak zoberieme do úvahy obdobie posledných troch rokov, tak priemerná hrubá mesačná mzda vzrástla kumulatívne o 11,8 %, pričom platy rástli tak v podnikateľskej, ako aj nepodnikateľskej sfére,“ konštatoval rezort práce.

Výšku platov pritom ovplyvňuje niekoľko faktorov. Prvým je vek zamestnancov. Najvyššie mzdy poberali zamestnanci vo vekovej skupine od 30 do 44 rokov a najmenej zamestnanci vstupujúci prvýkrát na trh práce po ukončení základnej, respektíve strednej školy, teda zamestnanci do 20 rokov a 20 až 24 rokov.

Viac o tejto téme si prečítate tu:

Slovákom narástli platy, najvyššie majú ľudia medzi 30 a 44 rokov

aug 052015
 
 5. augusta 2015

Zvýšenie minimálnej mzdy už posudzujú zamestnávatelia a odborári.

Minimálna mesačná mzda by od nového roka mala stúpnuť o dvadsať eur na 400 eur mesačne. Túto sumu navrhol podľa informácií denníka SME minister práce Ján Richter (Smer) odborárom a zástupcom zamestnávateľov. Tí ju ešte musia schváliť. Ak sa nedohodnú, rozhodne o novom minime vláda.

O tom, že minimálna mzda by mala byť na úrovni 400 eur, sa hovorí už od májového snemu Smeru. Vláda ju doteraz definitívne nepotvrdila. „Minimálna mzda sa bude začínať číslom štyri,“ naznačil premiér Robert Fico.

Zvyšovanie minimálnej mzdy každoročne prináša ostrú výmenu názorov. Slovensko má jednu z najnižších minimálnych miezd v Európskej únii a pracujúci sa sťažujú, že z nej nedokážu vyžiť. Proti nim stoja zamestnávatelia. Každoročne tvrdia, že zvyšovanie miezd neutiahnu a hrozia prepúšťaním. Vlani im vláda vyššie náklady na mzdy zmiernila úľavami na odvodoch.

Proti zvyšovaniu mzdy sú pritom aj odborníci. Vysoká mzda podľa nich nemotivuje podnikateľov, aby prijímali nových ľudí, a tak sa zmenšuje šanca, že si prácu nájdu nezamestnaní, myslí si analytik INESS Radovan Ďurana.

Viac k téme tu:

Minimálna mzda bude vyššia o 20 eur

aug 042015
 
 4. augusta 2015

 

Po piatich mesiacoch od sprísnenia pravidiel agentúrneho zamestnávania ministerstvo práce zaznamenalo pozitívne reakcie nielen agentúrnych zamestnancov, ale aj korektných agentúr dočasného zamestnávania. Ako povedal TASR hovorca Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Michal Stuška, tieto reakcie potvrdzujú, že kroky smerom k vyššej ochrane agentúrnych zamestnancov boli správne.

“Novými pravidlami sa im zabezpečuje vyššia ochrana a viac práv. Po novom, ak agentúrny zamestnanec nedostane porovnateľnú mzdu ako interný zamestnanec, ak obaja vykonávajú rovnakú alebo obdobnú činnosť, stáva sa za jej zaplatenie spoluzodpovedným užívateľský zamestnávateľ,”upozornil Stuška. Pripomenul tiež, že agentúry už nemôžu doplácať mzdu prostredníctvom cestovných náhrad, ktoré zamestnancom ukrajovali z ich budúcich dôchodkov, či nemocenských dávok.

“Vyriešila sa aj situácia, keď boli agentúrni zamestnanci prepúšťaní zo dňa na deň. Zamestnancom, ktorí pracujú na dobu určitú, musí plynúť pri predčasnom skončení pracovného pomeru zo strany agentúry výpovedná lehota, alebo sa dohodnú na skončení pracovného pomeru s odstupným,” povedal Stuška.

Obmedzilo sa aj dočasné pridelenie zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi. Možné je predĺžiť ho alebo opätovne dohodnúť v rámci 24 mesiacov najviac štyrikrát. Zmeny obmedzujú aj činnosť agentúr bez povolenia, ktoré nechceli dodržiavať porovnateľné podmienky.

Viac o tejto téme si môžete prečítať tu:

Ministerstvo práce: Sprísnenie agentúrneho zamestnávania bolo na mieste