máj 162016
 
 16. mája 2016

Zamestnanosť v marci medziročne vzrástla o 1,5 %, priemerná mzda zrýchlila na 7,4 %. Najviac pracovných miest tvoria infokomunikačné odvetvie a služby, priemysel a stavebníctvo. 

Zamestnanosť a mzdy v marci výrazne narástli. Priaznivý vývoj počtu pracovných miest za prvý štvrťrok ťahal v absolútnych číslach najmä vývoj v priemysle a stavebníctve. Aj výhľad na druhý štvrťrok je pomerne priaznivý, tvrdí analytik Národnej banky Slovenska Alexander Karšay.

Mzdy dosiahli vysokú dynamiku, za ich nárastom je aj vysoký dopyt po pracovnej sile. Zamestnanosť za vybrané odvetvia v SR v marci medziročne vzrástla o 1,5 % (vo februári 1,6 %). Priemerná mzda medzimesačne vzrástla o 0,9 %, jej medziročný rast dosiahol 7,4 % (vo februári 6,4 %).

Zamestnanosť v marci potvrdila svoju rastovú tendenciu. S výnimkou do veľkej miery umelého prepadu v januári (spôsobeného metodickými zmenami) bol vývoj za prvý štvrťrok pomerne priaznivý. Podieľal sa na tom najmä vývoj v priemysle a do určitej miery aj stavebníctvo. Zmiernil sa vývoj v obchode a komerčných službách po silnom závere minulého roka, hovorí analytik NBS.

Očakávania rastu zamestnanosti sú aj naďalej pomerne priaznivé, pričom oproti maximu z konca minulého roka došlo len k nepatrnému zmierneniu. Naznačuje to pokračovanie rastu zamestnanosti aj pre druhý štvrťrok.

Rast priemernej mzdy aj v marci akceleroval. Dosiahol až 7,4 % treba však poznamenať, že viac 1,1 p.b. z tohto nárastu pravdepodobne tvoril efekt Veľkej noci (vyššie príplatky za prácu vo sviatok), nakoľko minulý rok bola v apríli.

Napriek tomu je však mzdový rast pomerne silný. K akcelerácii dochádza vo všetkých hlavných odvetviach s výnimkou stavebníctva, ktoré zaznamenalo mimoriadne silný koniec minulého roka, pravdepodobne kvôli vyššej vyťaženosti zamestnancov. Momentálne situácia v stavebníctve zjavne smeruje skôr k zvyšovaniu počtu zamestnaných ako k ďalšiemu navyšovaniu miezd.

Pravdepodobným dôvodom dynamického rastu miezd je naďalej rastúci dopyt po pracovnej sile a postupne vznikajúce medzery v jej dostupnosti. Či už rast miezd za vybrané odvetvia alebo rast zaplatených sociálnych odvodov vytvára riziko vyššieho ako očakávaného rastu miezd za celú ekonomiku. Aj keď treba podotknúť, že v poslednom období bol štvrťročný údaj nižší oproti mesačným štatistikám, upozorňuje A. Karšay.

Prečítajte si aj:

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

Slovenská ekonomika spomalila keď došli eurofondy, predpovede boli ešte opatrnejšie

Koncepcia podpory centier služieb na Slovensku je málo ambiciózna, môžu vytvoriť oveľa viac pracovných miest

apr 282016
 
 28. apríla 2016

Novela z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá umožní pokutovať firmy za pracovníkov ich dodávateľov povedie len k rastu byrokracie a postihne najmä malé a stredné podniky.

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) pokladá zmeny ustanovení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v § 7b zákona č. 82/2005 za príklad zbytočného zvyšovania administratívnej náročnosti podnikania na Slovensku. Novela z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny povedie len k rastu byrokracie a postihne najmä malé a stredné podniky.

Ustanovenia novely majú platiť od 18.6.2016 a prinášajú podnikateľovi povinnosť overiť si, či pracovníci jeho dodávateľov nepracujú pre neho načierno. V opačnom prípade mu Národný inšpektorát práce môže udeliť pokutu od 2000 do 200-tisíc eur. Pokiaľ budú takéto osoby aspoň dve, pokuta sa začína na sume 5000 eur.

Zákon sa pritom vzťahuje aj na nezávislé ekonomické vzťahy, ako napríklad živnostníka pracujúceho pre spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť, ktorá ďalej dodáva práce svojim odberateľom prostredníctvom tohto pracovníka. Podľa zákona musí so živnostníkom uzatvoriť zmluvu a odberateľ si ju musí preverovať napriek tomu, že pracovníka nikdy nevidel.

Príkladom sú stavebné práce na stavbách so stovkami pracovníkov z desiatok rôznych firiem, prípadne služby v oblasti informačných technológií, vykonávané na diaľku. V takom prípade je prakticky fyzicky nemožné overiť si, či sú všetci pracovníci legálne zamestnaní, majú príslušné zmluvy a sú prihlásení v Sociálnej poisťovni. Zákon je odtrhnutý od života, je nemožné ho dôsledne dodržiavať a bude sa zrejme obchádzať formálnymi dokumentmi.

Táto novela zákona diskriminuje najmä malých podnikateľov, pre ktorých je extrémne administratívne a časovo náročné overovať si takéto informácie. Uvedené pokuty sú pritom pre nich likvidačné a môžu ich vytlačiť z trhu. Štát touto novelou v podstate prenáša svoje vlastné povinnosti na podnikateľov, pričom im za ich nezvládnutie hrozí finančnou likvidáciou.

Takýto krok je ďalším posunom v zhoršovaní podnikateľského prostredia na Slovensku, zvyšuje byrokraciu a znechucuje podnikateľom ich prácu. Zhoršuje tak konkurenčnú schopnosť Slovenska v medzinárodnom meradle, pretože už teraz na slovenskom trhu chýba časť služieb, ktoré zvyčajne zabezpečujú malí podnikatelia a takýmito krokmi ich vláda ešte viac vytlačí z trhu.

PAS žiada ministerstvo práce o urýchlenú úpravu zákona tak, aby jeho znenie zodpovedalo reálnemu životu, nenútilo podnikateľov žiť v strachu, neistote a zamýšľať sa nad ukončením podnikania.

Prečítajte si aj:

Program vlády Róberta Fica je všeobecný, prevažne nekonkrétny a málo ústretový voči podnikateľom

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Podnikatelia sa sťažujú na zhoršovanie prostredia, trápia ich pomalé súdy, neférové stimuly a časté zmeny zákonov

apr 062016
 
 6. apríla 2016

Ročne na Slovensku už teraz vzniká vyše 20-tisíc miest v službách, treba na ne pritiahnuť Slovákov zo zahraničia, zlepšiť vzdelávanie a zjednodušiť podnikanie.

Podnikateľská aliancia Slovenska víta zámery ministerstva hospodárstva podporiť rozvoj tovární 21. storočia – centier zdieľaných služieb na Slovensku. Ambíciu, aby v nich do roku 2020 vzniklo 20-tisíc pracovných miest, však PAS pokladá za príliš slabú. Týchto miest v službách môže vzniknúť oveľa viac, ak bude štát rozvoj služieb dostatočne a premyslene podporovať, nebude im klásť do cesty prekážky a zlepší podnikateľské prostredie v krajine.

Ministerstvo hospodárstva zverejnilo „Koncepciu podpory centier podnikových služieb na Slovensku“. Rozvoj centier podnikových služieb má za cieľ „udržať a rozvíjať priaznivé podmienky“, ktoré investorov motivujú zakladať a rozširovať ich na Slovensku. Podľa koncepcie tieto centrá zamestnávajú na Slovensku aktuálne takmer 30-tisíc ľudí a 90 percent z nich sú občania Slovenska. Ich vekový priemer bol vlani 32 rokov a priemerná mzda dosahuje 1660 eur.

PAS preto už dlhšie poukazuje na to, že práve centrá zdieľaných služieb vytvárajú na Slovensku najviac nových pracovných príležitostí pre mladých ľudí. Sú motorom zamestnanosti, prijímajú najmä vzdelaných ľudí a nepriamo tvoria ďalšie pracovné miesta. Oproti priemyslu sú podstatne menej náchylné prepúšťať počas krízy.

Aj v súčasnom raste zamestnanosti služby výrazne vedú. Podľa Národnej banky Slovenska napríklad najvýraznejšie rastie zamestnanosť v službách, potom v priemysle, či obchode. V stavebníctve sa rast produkcie neodráža na úrovni zamestnanosti.

Pri podrobnejšom pohľade na vývoj zamestnanosti vidno, že slovenská ekonomika zaň môže ďakovať najmä službám. Podľa údajov Štatistického úradu odvetvie trhových služieb už teraz ročne vytvára vyše 20-tisíc nových pracovných miest.

V priemysle je to za rovnaké obdobie iba necelých 9-tisíc pracovných miest, v obchode 7-tisíc, doprave a skladovaní 5000 a v stavebníctve dvetisíc. Podobné objemy nových ľudí prijali počas posledného roka aj zdravotníctvo, štátna správa, vzdelávanie a iné odvetvia. Celkovo na Slovensku v stredných a veľkých podnikoch vzniklo za rok do júna 2015 vyše 50-tisíc nových pracovných miest.

Trhové a administratívne služby zamestnávajú podľa Štatistického úradu už teraz vyše 70-tisíc ľudí, spolu s ďalšími príbuznými odvetviami, ako sú infokomunikácie, finančné a realitné služby dávajú prácu takmer 200-tisíc najmä mladším ľuďom. Práve preto je pribudnutie 20-tisíc nových pracovných miest v týchto odvetviach do roku 2020 veľmi chabou ambíciou. Slovensko by ich aspoň toľko malo vytvoriť každý rok.

Prirodzene, pri každej novej investícii alebo rozšírení súperí Slovensko s okolitými krajinami, ale aj s Indiou, Čínou, Filipínami a ďalšími krajinami s nižšími mzdami. „Maximálny potenciál centier zdieľaných služieb možno využiť vytvorením priaznivého legislatívneho a regulačného prostredia, ktoré zvýši konkurenčnú výhodu Slovenska v porovnaní s okolitými krajinami,“ konštatuje sa v koncepcii ministerstva.

PAS je presvedčená, že príchod a rozširovanie takýchto centier možno najlepšie podporiť zlepšením podnikateľského a právneho prostredia, vzdelávania a kvality života na Slovensku. To pritiahne na Slovensko nových investorov a podporí vznik desaťtisícov nových pracovných miest. V zahraničí podľa prieskumu PAS pracuje vyše tristo tisíc občanov Slovenska, pričom každý rok opúšťa krajinu ďalších tridsať tisíc mladých ľudí do tridsať rokov. Vrátili by sa podľa ich vyjadrení práve vtedy, ak by sa na Slovensku zvýšili platy a kvalita života.

Na druhej strane len v Košiciach chýba zhruba desať tisíc pracovníkov v centrách zdieľaných služieb, ešte vyšší počet voľných miest je v Bratislave. Preto je dôležitou úlohou Slovenska podporiť využitie týchto voľných miest v prvom rade Slovákmi zo zahraničia, prípadne príchodom vzdelaných ľudí z okolitých kultúrne blízkych krajín, najmä Ukrajiny, Srbska, Bulharska či Rumunska. Ak bude Slovensko zaostávať v kvalite života a podnikateľského prostredia, tieto miesta vzniknú v iných krajinách a nevyužije sa tento potenciál rastu zamestnanosti a ekonomiky na Slovensku.

Vláda môže podporovať rast centier služieb stimulmi, tie však môžu pomôcť iba dočasne a navyše nie sú použiteľné v Bratislave, kde je takýchto centier najviac. Oveľa väčším prínosom by však bola praktická pomoc, ako napríklad zjednodušenie a urýchlenie zamestnávania ľudí z okolitých krajín, ako aj spružnenie trhu práce a zlepšenie právneho a ekonomického prostredia na Slovensku.

Prečítajte si aj:

Nové pracovné miesta tvoria najmä služby, priemysel oveľa menej. Stavebníctvo dokonca stráca ľudí.

Budúcnosťou Slovenska sú služby, priťahujú mladých a tisíce nových pracovných miest

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

dec 292015
 
 29. decembra 2015

Trend odchodu Slovákov za štúdiom do zahraničia sa za posledných desať rokov stupňuje, je dynamickejší než vo zvyšku Európy. Podľa prieskumu PAS sa viac ako polovica už nechce vrátiť do vlasti. Pomohli by vyššie platy, poriadok a prosperita na Slovensku.

Celý prieskum Talenty pre Slovensko s ďalšími údajmi a grafmi si prečítate a stiahnete tu.

Podľa Eurostatu študovalo v roku 2012 v zahraničí vyše 14 percent Slovákov, čo je tretí najvyšší podiel v Európskej únii po Luxembursku a Cypre. Ich počet rastie, takže v budúcom roku to už bude pravdepodobne výrazne viac ako 15 percent. Najviac slovenských študentov navštevuje univerzity v Českej republike.

V roku 2014 pokračoval medziročný pokles študentov na slovenských vysokých školách o 13 455 na 175 439, uvádza Ministerstvo školstva SR. Z celkového počtu študujúcich bolo 5,97 percenta cudzincov, teda zhruba desať tisíc.

V krajinách EÚ by na druhej strane podľa prepočtov z  údajov Eurostatu malo študovať takmer 27-tisíc ľudí zo Slovenska. Z toho bolo v roku 2014 podľa údajov českého Ministerstva školstva až 22 680 na univerzitách v Českej republike. Je to zhruba dvojnásobok oproti počtu pred desiatimi rokmi. Niektoré zdroje hovoria až o 40-tisíc študentoch v ČR, ide však aj o krátkodobé a výmenné pobyty.

Podľa OECD si vyše 70 percent Slovákov, ktorí chcú diplom zo zahraničia, volí niektorú z českých vysokých škôl, najmä Karlovu univerzitu v Prahe a Masarykovu v Brne. Na niektorých českých univerzitách tvoria Slováci výraznú časť študentov. Podľa údajov Masarykovej univerzity v Brne tam napríklad v roku 2014 študovalo takmer šesť tisíc slovenských študentov, viac ako 13 percent všetkých študentov univerzity. Za desať rokov sa tento počet zvýšil takmer štvornásobne.

Ďalšie stovky Slovákov študujú najmä v Nemecku, Rakúsku, Veľkej Británii, Francúzsku, Dánsku a Maďarsku. Mimo EÚ najmä v USA, Kanade a Austrálii. Celkovo možno odhadnúť, že v zahraničí študuje na univerzitách takmer 30-tisíc slovenských občanov. 

Už tam radšej ostanem

Štúdium veľkého počtu obyvateľov v zahraničí nie je pre Slovensko problém. Naopak, je to prínosom, veď v zahraničí študovali aj mnohé výrazné osobnosti slovenských dejín ako Ľudovít Štúr a stovky ďalších.

Problémom to začne byť, ak sa mladí ľudia po štúdiu nechcú vrátiť domov, pretože na to nevidia dôvod. Prípadne vidia veľa dôvodov, prečo sa nevrátiť. Hlavným býva predovšetkým to, že neveria, že si na Slovensku dokážu nájsť primerané uplatnenie, finančné ohodnotenie, prípadne pracovné miesto.

Slovensko tak prichádza o svoju kvalitne vzdelanú a jazykovo zdatnú vrstvu – elitu, ktorá je potom namiesto zveľaďovania vlastnej krajiny prínosom v iných častiach sveta. Na Slovensku už zvyčajne prichádza iba na návštevu, či dovolenku.

Zvyčajne ide o dobre platených ľudí na vysokých pracovných pozíciách, takže Slovensko prichádza aj o budúcich dlhoročných aktívnych prispievateľov do sociálnych, zdravotných a dôchodkových fondov.

Z dlhodobého fiškálneho hľadiska na tom Slovensko v ich prípade vytvára stratu, keďže financovalo ich zdravotnú a sociálnu starostlivosť v detstve, ako aj ich štúdium na základných a stredných školách, v produktívnom veku však na Slovensku pravdepodobne pôsobiť nebudú.

Takýto scenár sa očakáva v prípade viac ako polovice študujúcich v zahraničí, ktorí sa po štúdiu už nechystajú vrátiť žiť do vlasti. V prepočte na absolútne čísla teda v súčasnosti ide o vyše 15-tisíc študentov. Takmer 30 percent sa naopak plánuje vrátiť domov a necelých dvadsať percent stále nevie, prípadne to neuviedli. Práve túto skupinu – v súčasnosti zhruba šesť tisíc ľudí, možno osloviť stimulmi na podporu návratu slovenských občanov, študujúcich v zahraničí.

Kedy by som sa predsa vrátil

Čo by mladých Slovákov presvedčilo, aby sa po absolvovaní školy predsa len vrátili do vlasti? Najviac sa vyslovili za zvýšenie platov. Obrovským prekvapením je druhá najčastejšie zvolená možnosť – poriadok a prosperita na Slovensku, ktorú vybral takmer každý druhý účastník ankety. Získala dokonca o niečo viac hlasov, ako rodinná situácia, čo je na prorodinne založenom Slovensku veľmi silný signál.

„Poriadok a prosperita“ je silnou výpoveďou najmä v kombinácii s možnosťou „zmena politickej situácie na Slovensku“, ktorú označilo takmer 15 percent zúčastnených. Svedčí o tom, že pre mladých ľudí je veľmi silným motivačným faktorom ekonomický a politický obraz Slovenska a súčasný stav ich od návratu skôr odrádza.

Takmer deväť percent opýtaných by sa vrátilo, ak by si nevedeli nájsť prácu a sedem percent, ak by sa zmenila situácia v krajine, kde práve študujú. Prekvapivo iba niečo vyše 5 percent by pritiahli finančné stimuly vlády a len tri percentá ovplyvňuje v prospech návratu vlastenecký postoj.

Výsledky naznačujú, že ak chce Slovensko pritiahnuť svoju mladú generáciu, študujúcu v zahraničí domov, v prvom rade sa musí postarať o zlepšenie všeobecných podmienok života a práce v krajine. Menej by malo uvažovať o opatreniach cielených na konkrétnych ľudí, ako sú finančné stimuly. Tými môže pritiahnuť iba vybraných ľudí, ktorých plánuje zamestnať v štátnej správe.

Viac o počte Slovákov v zahraničí, dôvodoch, výhodách a nevýhodách aj ich plánoch do budúcnosti nájdete v analýze Talenty pre Slovensko na internetovej stránke PAS.

Navrhujeme v nej aj riešenia, ako naplniť požiadavky Slovákov, študujúcich v zahraničí.

Grafy: PAS na základe vlastného prieskumu z októbra 2015. Čísla v grafoch označujú počet odpovedí z celkového počtu 83 účastníkov prieskumu.

dec 222015
 
 22. decembra 2015

Rast predaja a výroby automobilov v Európe košickým železiarňam nepomáha, zákazky im berie lacná čínska oceľ.

Trnavská automobilka PSA Peugeot Citroën Slovakia sa pripravuje na spustenie štvrtej výrobnej zmeny a vytvorenie 800 nových pracovných miest. Vzniknú v súvislosti so zavedením nového modelu rady Citroën, ktoré začne vyrábať do konca roka 2016.

Tohtoročnú produkciu automobilov ukončil závod v Trnave dnes s bilanciou 303 000 vyrobených vozidiel. Predstavuje to medziročný nárast o 18,7 %.

„Rok 2016 bude pre nás veľmi dôležitý, uvedením nového typu vozidla segmentu B zároveň oslávime 10. výročie existencie PSA Peugeot Citroën Slovakia,“ povedal generálny riaditeľ Remi Girardon. Za nárastom tohtoročnej produkcie vidí predovšetkým zvýšenie objednávok typu Peugeot 208. Nové vozidlo Citroën sa bude podľa jeho slov vyrábať výlučne v Trnave a dáva predpoklad ďalšieho rastu produkcie.

V súlade s tým začne závod v roku 2016 nábor nových pracovníkov. „Z tých 800 pracovných pozícií je sedem pre manažment, 41 pre stredné technické kádre, 225 pre vysokokvalifikovaných robotníkov a 530 pre operátorov,“informoval riaditeľ sekcie ľudských zdrojov Ľubomír Kollár.

V súčasnosti v PSA Peugeot Citroën Slovakia pracuje 3500 ľudí. Podľa slov Kollára je 75 až 80 % z Trnavy a okolia zhruba do 50 kilometrov, ale zamestnávajú aj pracovníkov z Rumunska, Maďarska, tiež z Bulharska a Srbska. Kollár pripustil, že zamestnancov zo zahraničia budú prijímať aj pre potreby štvrtej zmeny, v prvom rade to však vidí ako príležitosť pre kariérny rast vlastných ľudí a pre zamestnancov zo Slovenska. Počítajú aj s absolventmi zo škôl v rámci duálneho vzdelávania, na ktorom participujú.

Košické železiarne naopak doplácajú na lacnú konkurenciu z Číny. Práve tá je jedným z hlavných dôvodov prepadu záujmu o európsku oceľ. Košická fabrika U. S. Steel sa aj preto rozhodla prijať radikálny krok – začiatkom budúceho roka zostanú tisícky zamestnancov jeden pracovný deň v týždni doma.
„Počas celého januára sa bude pracovný týždeň krátiť o jeden deň. Návrh vedenia počítal s obmedzením počas celého prvého kvartálu roka, čo sme odmietli,“ potvrdil pre HN odborársky predák košických hutníkov Mikuláš Hintoš. Informáciu potvrdila aj samotná fabrika. Za deň, počas ktorého oceliari na určených pracoviskách nebudú pracovať, dostanú 60 % z priemerného zárobku.

Závod uvádza ako jednu z príčin krátenia výroby fakt, že čínska oceľ je oproti západnej konkurencii lacnejšia v priemere o 50 USD za tonu. „Situáciu na trhu s oceľou komplikujú extrémne vysoké objemy dumpovaných produktov dovážaných do Európy v posledných mesiacoch,“ zdôvodnil prijaté opatrenie hovorca spoločnosti U. S. Steel Ján Bača.

Američania nesiahli po krátení pracovného času v Košiciach po prvý raz. Počas hospodárskej krízy v roku 2009 si zamestnanci povinne vyberali predĺžený víkend počas šiestich mesiacov. Naposledy sa jeden deň v týždni v železiarňach nevyrábalo v januári 2011, keď oceliarskej fabrike dramaticky klesli objednávky.

Rovnaká situácia sa opakuje aj dnes. „Dôvodom obmedzenia výroby je nízka zákazková náplň. Dosiahli sme úroveň roku 2009,“ vysvetlil dôvody Hintoš. Kým priemerné vyťaženie výrobných kapacít železiarní sa od januára do septembra tohto roka pohybovalo na úrovni 90 %, v závere roka kleslo približne na 70 %.

Viac o tejto téme si prečítate tu: