mar 292017
 
 29. marca 2017

Uplatneniu ľudí bez práce na trhu bráni slabé vzdelanie, neefektívna podpora regiónov, či bariéry podnikania, vyplýva z analýzy PAS.

Podnikateľská aliancia Slovenska ponúka na základe svojej štúdie desať odporúčaní, ako bojovať s vysokou nezamestnanosťou a podporiť zamestnanie dlhodobo nezamestna(teľ)ných.

Nezamestnanosť na Slovensku v minulých rokoch pomerne rýchlo klesala. Vo februári tohto roka sa miera evidovanej nezamestnanosti dostala podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVAR) už na 8,39 %. Medziročne klesla o 1,70 p. b.

Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie dosiahol 228 665 osôb. Medziročne to je o 45 537  osôb menej. Celkovo bolo na Slovensku 267 219 uchádzačov o zamestnanie, medziročne o 58 856 osôb menej.

Na druhej strane eviduje UPSVAR vyše 48 500 voľných pracovných miest, portál profesia.sk inzeruje vyše 14-tisíc pracovných ponúk. Mnohí zamestnávatelia zúfalo hľadajú nových pracovníkov, aby mohli rozširovať výrobu, namiesto stoviek sa im však darí nájsť často len niekoľko jednotlivcov.

Napriek vyše 200-tisíc ľuďom, ktorí môžu teoreticky okamžite nastúpiť do práce, sa tieto miesta nedarí zaplniť. Analýza Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorej autorom je Jozef Hajko našla niekoľko dôvodov, ktoré k tomu vedú.

Problémom Slovenska je v prvom rade obrovská dlhodobá nezamestnanosť, slabá rekvalifikácia nezamestnaných, neefektívne vzdelávanie, ale aj nefunkčná podpora rozvoja regiónov a neadresné, nesystémové poskytovanie investičnej pomoci.

Voľné pracovné sily sú teda v iných regiónoch, ako ponuky práce, nie sú dosť vzdelané a schopné zvládnuť ponúkanú prácu. Miestni podnikatelia či investori z iných regiónov nie sú navyše efektívne motivovaní priniesť prácu do regiónov, kde sú voľné pracovné sily.

Štatistiky nezamestnanosti sú navyše nepresné, nezahŕňajú napríklad niektoré odlúčené skupiny obyvateľstva, najmä rómske komunity. To by mohlo počet nezamestnaných zvýšiť o ďalších zhruba sto tisíc ľudí.

Aj to sú dôvody, prečo je nezamestnanosť v Slovenskej republike stále vyššia ako v susedných štátoch. Vysoký podiel dlhodobej nezamestnanosti Slovensko dokonca zaraďuje medzi najviac postihnuté štáty Európskej únie. Ak k tomu pripočítame nedostatočne zmapovanú situáciu v uzavretých rómskych komunitách, nezamestnanosť môže byť ešte vážnejším problémom, ako ukazujú oficiálne merania.

 PAS víta opatrenia vlády a jej úsilie ďalej znižovať mieru nezamestnanosti. Na druhej strane však treba konštatovať, že existujú štrukturálne príčiny vysokej a dlhodobej nezamestnanosti, ktoré bránia jej ďalšiemu reálnemu poklesu.

Slovensko má napríklad nevhodnú štruktúru škôl, lebo dosiahnuté vzdelanie absolventov nezodpovedá potrebám trhu práce. Pomer ponuky a dopytu na trhu práce sa v jednotlivých regiónoch výrazne líšia od západu na východ.

Osobitný problém je nízka zamestnanosť rómskych obyvateľov, z ktorých mnohí ani nie sú zahrnutí v štatistike nezamestnaných. Zamestnávateľom zväzuje ruky vysoké odvodové zaťaženie, rigidný Zákonník práce a rýchlo rastúca minimálna mzda.

Doterajšia aktívna politika trhu práce je málo účinná hlavne pri podpore zamestnávania rizikových skupín a dlhodobo nezamestnaných. Vláda slabo reaguje na potreby trhu práce a nedostatočne pripravuje nezamestnaných na obsadenie pracovných príležitostí.

Na znižovanie regionálnej nezamestnanosti sa má zameriavať investičná pomoc pre firmy, no tá tomuto účelu neslúži. Otázny je aj prínos najnovšej formy pomoci najmenej rozvinutým okresom, keďže jej zameranie je odlišné od potrieb podnikov.

 Po vypracovaní analýzy PAS navrhuje desatoro opatrení na znižovanie nezamestnanosti:

  • vypracovať lepšiu metodiku na meranie miery nezamestnanosti
  • využívať najefektívnejšie opatrenia na znižovanie nezamestnanosti a pravidelne ich vyhodnocovať
  • odbremeniť najnižšie zárobky odpočítateľnými položkami zo sociálnych odvodov, zrušiť alebo aspoň odstupňovať minimálnu mzdu podľa regiónov a veku zamestnancov
  • predstaviť zásadnú reformu vzdelávacieho systému
  • zrušiť štátnu investičnú pomoc prípadne ju udeľovať súťažnou formou a s dôrazom na efektívnosť
  • vytvárať lepšie podmienky na podnikanie v regiónoch
  • prijímať opatrenia, ktoré skvalitňujú podnikateľské prostredie
  • venovať pozornosť podpore malým a stredným podnikom a osobitne živnostníkom
  • poskytnúť samosprávam viac financií a kompetencií, pre prácu s rómskymi komunitami
  • budovať na Slovensku znalostnú ekonomiku.
dec 082016
 
 8. decembra 2016

Služby vytvoria 5-tisíc nových pracovných miest za štvrťrok, vyrovnali sa priemyslu a stavebníctvu. Centrá najmä v Bratislave a Košiciach rastú o desatinu ročne.

Silný ekonomický rast Slovenska môže v ďalších rokoch zabezpečiť len rozumná hospodárska politika s podporou rozvoja služieb, inovácií, moderného priemyslu a vzdelania. Brzdou ekonomiky sú najmä neefektívne školstvo, byrokracia, slabá vymáhateľnosť práva, ako aj zhoršujúce sa podnikateľské prostredie, myslí si Podnikateľská aliancia Slovenska.

Ekonomický rast na Slovensku sa v treťom štvrťroku 2016 spomalil na 3 percentá, čo je najmenej za dva roky dozadu. Dôvodom je najmä doznenie vplyvu investícií z eurofondov a slabší rast priemyslu oproti minulým rokom. Ten už k exportu a rastu HDP prispieva menej, ako doteraz.

Podľa komentára Národnej banky Slovenska bol oproti priemyslu stabilnejší vývoj exportu služieb, ktorý už druhý štvrťrok za sebou dosiahol veľmi slušné tempá. Po raste o 9,3 % v 2. štvrťroku nasledoval rast o 12,8 % v 3. štvrťroku, najmä vďaka zvýšenému záujmu turistov o Slovensko a predsedníctvu SR v Rade EÚ.

Ďalšou výraznou zložkou tohto sektoru sú centrá zdieľaných služieb. Tie na Slovensku podľa Ministerstva hospodárstva zatiaľ zamestnávajú vyše 40-tisíc ľudí, pričom sa plánuje príchod ďalších 8 firiem, ktoré by mali zamestnať takmer tritisíc ľudí.

K nim treba pripočítať veľké firmy, poskytujúce služby v oblasti informačných technológií, ako napríklad Eset, Asseco, Soitron, Ness alebo SAP. Každá z nich zamestnáva na Slovensku stovky ľudí.

Podľa Fóra centier podnikových služieb (BSCF) zamestnáva 26 takýchto centier ich členov na Slovensku zhruba 28 500 ľudí s priemerným vekom 32 rokov a mzdou zhruba 1600 eur. Až 78 percent z nich má vysokoškolské vzdelanie, muži tvoria 53 % a  cudzincov je 12 %. Počet pracovníkov sa tento rok oproti vlaňajšku zvýšil o 11 %.

Zhruba dve tretiny centier sídlia v Bratislave, zvyšok najmä v Košiciach, ale aj v Nitre, Žiline, Banskej Bystrici a menších mestách. Poskytujú služby najmä pre oblasti IT, technickej podpory, finančníctva a účtovníctva. Svoju podporu zameriavajú spravidla na európske aktivity svojich klientov, polovica centier však pracuje aj pre klientov v Severnej Amerike, Afrike a na Blízkom východe, tretina aj v Latinskej Amerike a Ázii.

 V treťom štvrťroku podľa Štatistického úradu vzniklo na Slovensku 12 600 nových pracovných miest, za posledný rok to bolo takmer 70-tisíc. Z nich približne 22-tisíc sa vytvorilo v priemysle, z toho 15-tisíc vo výrobe. Vyše 20-tisíc nových miest sa však vytvorilo aj v službách, hoci zamestnávajú podstatne menej ľudí.

Počas každého štvrťroka sa teda na Slovensku vytvorí v priemere 5000 nových miest službách, teda päť veľkých tovární s tisíc ľuďmi. Výhodou centier zdieľaných služieb je najmä to, že poskytujú pracovné miesta dobre vzdelaným a jazykovo zdatným ľuďom, ktorí by inak často odišli do zahraničia, pretože by na Slovensku nenašli uplatnenie.

Najväčšími problémami rozvoja centier služieb na Slovensku sú nekvalitné školstvo, nepružný zákonník práce, vysoké finančné a odvodové zaťaženie firiem, či veľká byrokracia. Firmy sa sťažujú aj na bariéry a prieťahy pri získavaní pracovníkov z iných krajín, najmä mimo Európskej únie.

Podľa nich je v súčasnosti dôležité obdobie rozvoja robotizácie a autonómnych systémov v doprave, čo prináša veľký dopyt po nových centrách zdieľaných služieb. Ak Slovensko nebude mať dosť vzdelaných ľudí a neumožní ich získavanie zo zahraničia, nebude konkurencieschopné a centrá sa usadia v iných krajinách.

Prečítajte si aj:

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Malé zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska v rebríčku Svetového ekonomického fóra

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

okt 062016
 
 6. októbra 2016

Jedným z riešením môžu byť pracovníci z krajín, ktoré zatiaľ nie sú členmi Európskej únie, pripravujú sa však na vstup a sú Slovensku kultúrne blízke.

Situácia na slovenskom trhu práce sa vyvíja v prospech záujemcov o zamestnanie. Dlhodobo vysoký hospodársky rast, príchod investorov a rozširovanie prevádzok existujúcich firiem výrazne zvýšil dopyt po pracovných silách. Firmy už zjavne využili všetky rezervy v podobe reorganizácie existujúcich, externých a dočasných zamestnancov, či nadčasov.

Prostredníctvom najväčšieho pracovného portálu Profesia.sk sa na trhu ponúka viac ako 58-tisíc pracovných miest, UPSVAR registruje cez 43-tisíc voľných pozícií. Rast nových pracovných ponúk v sektore služieb dosiahol medziročne 40 percent, v oblasti priemyselnej výroby tento nárast predstavoval približne 30 percent.

 

 Napriek vyše štvrť miliónu voľných uchádzačov v štatistikách, ktorí môžu teoreticky okamžite nastúpiť do práce, hlásia firmy dlhodobý nedostatok pracovných síl. Dotýka sa to takmer všetkých sektoroch hospodárstva a služieb, vrátane verejných služieb ako je zdravotníctvo.

Podnikateľská aliancia Slovenska v spolupráci s Inštitútom INEKO pripravili štúdiu Nová krv pre slovenskú ekonomiku. V prvej časti sa zaoberá možnosťami a potenciálom zamestnávať ľudí zo zahraničia, najmä z nečlenských krajín Európskej únie. Štúdiu  si môžete stiahnuť tu.

Susedia, ale aj Rumuni, Srbi a Ukrajinci

Zamestnávatelia hľadajú všetky možné spôsoby prilákania pracovnej sily na domácom trhu práce – investujú do pracovných veľtrhov, rozvíjajú spoluprácu so školami a študentmi počas ich štúdia, zapájajú sa do duálneho vzdelávania, robia osobitné nábory v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti a ďalšie. Efektivita týchto nástrojov je však výrazne nižšia ako v minulosti.

Práve to je dôvodom, prečo sa obracajú na pracovnú silu zo zahraničia. Dopyt je najmä po pracovníkoch z Českej republiky, Maďarska a Poľska, v poslednom čase aj Chorvátska, Rumunska, Bulharska, či Srbska a Ukrajiny. V prípade vysoko sofistikovaných alebo špeciálnych činností ide aj o občanov Rakúska, Talianska, Dánska, Ruska, Indie, Číny, Vietnamu, Turecka a ďalších krajín. Podľa štatistík UPSVAR je najviac cudzincov pracujúcich v SR z Rumunska (6279), nasleduje Česko (3300), Poľsko (3062), Maďarsko (2957), Srbsko (2147) a Ukrajina (1575).

Byrokracia, čas, objemy

Ako náhrada nedostatočnej ponuky pracovníkov na trhu práce sa ponúkajú občania kandidátskych krajín EÚ, najmä Ukrajiny, Srbska, Bosny a Hercegoviny, Macedónska a iných. Dodržanie všetkých postupov, povinností a zákonných lehôt pri zamestnávaní cudzincov z krajín mimo EÚ na slovenskom trhu práce je však pre zamestnávateľa mimoriadne náročné. Platí to aj v prípade veľkých firiem, ktoré zvyčajne dokážu takéto náročné administratívne pravidlá ľahšie plniť, píše sa v štúdii.

V posledných rokoch sa preto prílev cudzincov na pracovný trh v Slovenskej republike celkovo oslabuje. Tento trend je citeľný najmä od roku 2011, keď sa sprísnili pravidlá zamestnávania a procedúry overovania vhodných uchádzačov spomedzi nezamestnaných občanov Slovenskej republiky. Ich prílev zabrzdila aj ekonomická kríza a pokles zamestnanosti.

Vidieť to aj zo štatistík nových prihlášok na pobyt na Slovensku od Eurostatu. Veľkú časť z nich tvoria v posledných rokoch občania Slovenska, ktorí sa vracajú zo zahraničia. Prílev cudzincov takmer ustal najmä pri krajinách ako je Srbsko alebo Ukrajina.

Nedostatok pracovných síl je však rizikom pre hospodársky rast Slovenska, príchod nových investorov a rozširovanie prevádzok existujúcich spoločností v priemysle, službách, doprave, logistike, poľnohospodárstve a inde.

Na trhu práce sa očakáva pokračovanie tvorby nových pracovných miest. Do roku 2018 by sa malo vytvoriť približne 84-tisíc nových miest, z toho 44-tisíc v obchode a službách. Pokiaľ sa ich nepodarí obsadiť, môžu sa presunúť do iných krajín.

Blíži sa zima

Slovensko navyše začína trpieť nízkym počtom narodených detí a zhoršovaním demografickej štruktúry. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa od roku 2012 zastavil rast počtu obyvateľov v produktívnom veku a začal sa jeho pokles. V blízkej budúcnosti tak začne byť limitujúcim faktorom vyššieho ekonomického rastu ponuková strana trhu práce, tvrdí RRZ.

Významnou výzvou bude podľa jej analýzy nájsť spôsob, ako zvýšiť počet pracovných síl, či už prostredníctvom zapojenia väčšieho počtu dlhodobo nezamestnaných, neaktívnych alebo zvýšenia čistej migrácie, prípadne zvýšiť celkovú produktivitu v hospodárstve.

Približne do konca 90. Rokov minulého storočia ešte počet obyvateľov rástol vďaka vysokému počtu narodených detí, od roku 2000 sa však prakticky nemení. Okolo roku 2010 sa na prírastku obyvateľstva opäť prejavila odsunutá vyššia pôrodnosť tzv. Husákových detí, jej dopady však brzdia vysoké čísla vysťahovalectva. Počet obyvateľov Slovenska sa preto naďalej zvyšuje iba kozmeticky (okolo 5000 ročne).

Ak sa má Slovensko a jeho ekonomika rozvíjať a pokračovať v doterajšom silnom raste priemyslu, služieb a obslužných činností, musí sa zaoberať zvyšovaním ponuky pracovných síl na trhu práce. Brzdiť a blokovať príchod záujemcov o prácu zo zahraničia sa v medzinárodnom kontexte zdá byť nelogickým postojom.

Oveľa rozumnejšie by bolo stanoviť si priority pri podpore zamestnávania cudzincov a zjednodušení ich dočasného alebo trvalého príchodu do krajiny tak, aby prispeli k ekonomickému rastu a prosperite krajiny a na druhej strane vhodne doplnili domácu ponuku voľných pracovných síl na trhu práce. Pomohlo by to odstrániť aj riziká rozpadu penzijného systému, fiškálnej nerovnováhy a nedostatočného sociálneho zabezpečenia v budúcich desaťročiach.

Návrhy vyplývajúce zo štúdie Nová krv pre slovenskú ekonomiku

  1. Uľahčenie režimu krátkodobého a dlhodobého zamestnávania občanov z nečlenských krajín EÚ, najmä kandidátskych, možnosti zlepšenia špeciálneho štatútu a režimu pre etnických Slovákov.
  2. Návrh špeciálneho režimu pre prioritné odvetvia (IT priemysel a centrá zdieľaných služieb,  priemyselná výroba, zdravotníctvo a sociálne služby, veda a výskum).
  3. Dočasné a sezónne zamestnávanie – zvýšenie flexibility pracovnej sily a výrobnej kapacity najmä v prípade sezónnej výroby a sezónnych výkyvov.
  4. Skrátenie doby potrebnej na overenie, či možno pracovné miesto obsadiť uchádzačom z databázy nezamestnaných, kvartálne, či mesačné namiesto jednorazového overovania.

DOKUMENTY NA STIAHNUTIE:

 

 

 

v spolupráci s  

 

 

Partneri projektu:

 

 

 

 

 

 

 

júl 252016
 
 25. júla 2016

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny namiesto zníženie byrokracie pridalo podnikateľom nové druhy povinností, ktoré štát nedokáže zvládnuť. Hrozí im vysokými pokutami. 

Tvorcovia nových ekonomických zákonov na Slovensku sa často odvolávajú na to, že za ich zavedením sú „povinnosti voči Bruselu“. Býva to však iba zámienka zaviesť podnikateľom nové povinnosti a obmedzovať podnikateľské prostredie.

Z Analýzy nákladov a prínosov pre malé a stredné podniky, ktoré vypracovalo Centrum lepšej regulácie pri Slovak Business Agency (SBA) vyplýva, že zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov je dôsledkom gold-platingu, čiže nemá pôvod v legislatíve EÚ. Platí to o až 99 % nákladoch nových povinností pre podnikateľov, ktoré zaviedol.

Príklad pre Európu

Podnikateľská aliancia Slovenska vyzýva vládu na zníženie administratívnej záťaže pre podnikateľov, čo podporí ekonomický rast a tým aj zamestnanosť, okrem iného jeden z cieľov slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie. Praktické kroky týmto smerom by boli najlepším dôkazom, že Slovensko takéto vyjadrenia myslí vážne a chce v nich ísť Európe príkladom. Namiesto toho niekoľko dní pred začiatkom svojho predsedníctva uviedlo do platnosti zákon, ktorý je nezmyselný, slúži na zvýšenie byrokracie a nakoniec ani nemá pôvod v európskej legislatíve.

Zákon 351/2015 Z.z o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov je účinný od 18. júna. Slovenským podnikateľom z neho vyplývajú nové druhy povinností. Napriek tomu, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny odôvodnilo jeho prijatie povinnosťou transponovať smernicu 2014/67, väčšina novo prijatých  povinností pre podnikateľov nemá pôvod v legislatíve EÚ, píše sa v analýze Centra lepšej regulácie: 

  1. podľa smernice je povinné ustanoviť zodpovednosť odoberateľa služby na území SR za nevyplatenie mzdy hosťujúcemu zamestnancovi subdodávateľa len pre zamestnancov v oblasti stavebníctva a existuje i možnosť zbaviť sa zodpovednosti; slovenský zákon ustanovuje túto zodpovednosť absolútne na všetky prípady a neumožňuje zbaviť sa jej,
  2. smernica neustanovuje povinnosť domáceho zamestnávateľa písomne informovať pred vyslaním domáceho zamestnanca o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania v štáte, na ktorého územie je domáci zamestnanec vyslaný; slovenský zákon však  túto povinnosť zaviedol,
  3. smernica neustanovuje povinnosť domáceho zamestnávateľa uzatvoriť písomnú dohodu s domácim zamestnancom v prípade jeho vyslania; slovenský zákon túto povinnosť zaviedol,
  4. smernica neustanovuje absolútnu objektívnu zodpovednosť podnikateľa pri prijatí práce alebo služby za nelegálne zamestnávanie fyzickej osoby poskytovateľom služby, resp. dodávateľom prác; slovenský zákon túto povinnosť zaviedol.

Zákon tiež prináša veľké množstvo byrokracie v podobe nových administratívnych úkonov, hrozbu vysokých pokút (až do 200 000 €) a potenciál vážneho narušenia obchodných vzťahov medzi podnikateľmi.

Centrum lepšej regulácie SBA vypracovalo návrhy opatrení, ktoré by znížili regulačnú záťaž malých a stredných podnikov. Kompletná Analýza nákladov a prínosov pre MSP je na stránke SBA.

Zatraktívniť zamestnávanie

Podnikateľská aliancia Slovenska vyzýva ministerstvo na čo najskoršiu novelizáciu spomínaného zákona tak, aby zodpovedal reálnemu životu a neprenášal na podnikateľov kontrolné povinnosti štátu. PAS tiež vyzýva na zníženie výšky odvodov a daní fyzických osôb, ako aj administratívnej záťaže zamestnávania. Tým by sa zjednodušilo a zatraktívnilo legálne zamestnávanie na úkor čiernej práce a podvodov.

Prečítajte si aj:

Slovensko by malo ísť Európe príkladom a počas predsedníctva odbúrať aspoň malú časť zbytočnej byrokracie pri podnikaní – 3 návrhy

Zákon o nelegálnej práci je odtrhnutý od života, v praxi bude nemožné dodržiavať ho dôsledne, iba papierovo

Brusel sa pridal k hlasu podnikateľov, Slovensku odporúča „komplexný plán na odstránenie prekážok v podnikaní“

máj 242016
 
 24. mája 2016

Miera evidovanej nezamestnanosti – v apríli počet všetkých uchádzačov klesol, aj keď oproti prvému štvrťroku možno očakávať zmiernenie.

V apríli pokračoval pokles celkového počtu nezamestnaných, aj keď došlo k miernemu zvýrazneniu prítoku uchádzačov a oslabeniu odtoku, čo sa prejavilo v zmiernení tempa poklesu nezamestnanosti. Záujem zamestnávateľov o ďalšiu tvorbu pracovných miest pretrváva, hovorí analytik Národnej banky Slovenska Alexander Karšay.

Celková miera nezamestnanosti klesla o 0,06 percentného bodu, celkovo 1 600 osôb, na úroveň 11,53 %. Sezónne neočistená miera evidovanej nezamestnanosti medzimesačne klesla o 0,25 p.b. na 9,64%. Po sezónnom očistení však v apríli miera evidovanej nezamestnanosti vzrástla o 0,05 p.b. na úroveň 9,83 % (o cca 1 300 osôb).

Celková nezamestnanosť pokračovala v apríli v klesajúcej tendencii, aj keď došlo k zmierneniu jej poklesu oproti priemeru za prvý štvrťrok. Za zmierneným vývojom bol mierne vyšší prítok uchádzačov, a to ako z radov predošlých zamestnancov, tak aj z radov neaktívnych osôb. Nárast prítoku zaznamenalo viacero odvetví, najviac prispieval obchod a administratívne služby, vysvetľuje analytik.

Odtok uchádzačov do zamestnania napriek svojmu zmierneniu dosiahol opäť pomerne vysokú úroveň, porovnateľnú s priemernou úrovňou za posledné dva roky, keď dochádzalo k neustálemu zlepšovaniu ukazovateľov trhu práce.

Počet nedisponibilných uchádzačov klesol (vo viacerých podkategóriách, napríklad absolventská prax, aktivačné práce, atď.), čo sa prejavilo v miernom náraste počtu disponibilných uchádzačov a disponibilnej miery nezamestnanosti.

Záujem zamestnávateľov o ďalšiu tvorbu pracovných miest zdôrazňuje aj naďalej vysoký počet nahlásených voľných miest. Aktuálny pokles nezamestnanosti spolu s ďalšími mesačnými indikátormi naznačujú pokračovanie priaznivého vývoja zamestnanosti v ekonomike v druhom štvrťroku, aj keď o niečo miernejšie ako v prvom štvrťroku, myslí si A. Karšay.

Prečítajte si aj:

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

Koncepcia podpory centier služieb na Slovensku je málo ambiciózna, môžu vytvoriť oveľa viac pracovných miest

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov