Okt 062016
 
 6. Október 2016

Jedným z riešením môžu byť pracovníci z krajín, ktoré zatiaľ nie sú členmi Európskej únie, pripravujú sa však na vstup a sú Slovensku kultúrne blízke.

Situácia na slovenskom trhu práce sa vyvíja v prospech záujemcov o zamestnanie. Dlhodobo vysoký hospodársky rast, príchod investorov a rozširovanie prevádzok existujúcich firiem výrazne zvýšil dopyt po pracovných silách. Firmy už zjavne využili všetky rezervy v podobe reorganizácie existujúcich, externých a dočasných zamestnancov, či nadčasov.

Prostredníctvom najväčšieho pracovného portálu Profesia.sk sa na trhu ponúka viac ako 58-tisíc pracovných miest, UPSVAR registruje cez 43-tisíc voľných pozícií. Rast nových pracovných ponúk v sektore služieb dosiahol medziročne 40 percent, v oblasti priemyselnej výroby tento nárast predstavoval približne 30 percent.

 

 Napriek vyše štvrť miliónu voľných uchádzačov v štatistikách, ktorí môžu teoreticky okamžite nastúpiť do práce, hlásia firmy dlhodobý nedostatok pracovných síl. Dotýka sa to takmer všetkých sektoroch hospodárstva a služieb, vrátane verejných služieb ako je zdravotníctvo.

Podnikateľská aliancia Slovenska v spolupráci s Inštitútom INEKO pripravili štúdiu Nová krv pre slovenskú ekonomiku. V prvej časti sa zaoberá možnosťami a potenciálom zamestnávať ľudí zo zahraničia, najmä z nečlenských krajín Európskej únie. Štúdiu  si môžete stiahnuť tu.

Susedia, ale aj Rumuni, Srbi a Ukrajinci

Zamestnávatelia hľadajú všetky možné spôsoby prilákania pracovnej sily na domácom trhu práce – investujú do pracovných veľtrhov, rozvíjajú spoluprácu so školami a študentmi počas ich štúdia, zapájajú sa do duálneho vzdelávania, robia osobitné nábory v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti a ďalšie. Efektivita týchto nástrojov je však výrazne nižšia ako v minulosti.

Práve to je dôvodom, prečo sa obracajú na pracovnú silu zo zahraničia. Dopyt je najmä po pracovníkoch z Českej republiky, Maďarska a Poľska, v poslednom čase aj Chorvátska, Rumunska, Bulharska, či Srbska a Ukrajiny. V prípade vysoko sofistikovaných alebo špeciálnych činností ide aj o občanov Rakúska, Talianska, Dánska, Ruska, Indie, Číny, Vietnamu, Turecka a ďalších krajín. Podľa štatistík UPSVAR je najviac cudzincov pracujúcich v SR z Rumunska (6279), nasleduje Česko (3300), Poľsko (3062), Maďarsko (2957), Srbsko (2147) a Ukrajina (1575).

Byrokracia, čas, objemy

Ako náhrada nedostatočnej ponuky pracovníkov na trhu práce sa ponúkajú občania kandidátskych krajín EÚ, najmä Ukrajiny, Srbska, Bosny a Hercegoviny, Macedónska a iných. Dodržanie všetkých postupov, povinností a zákonných lehôt pri zamestnávaní cudzincov z krajín mimo EÚ na slovenskom trhu práce je však pre zamestnávateľa mimoriadne náročné. Platí to aj v prípade veľkých firiem, ktoré zvyčajne dokážu takéto náročné administratívne pravidlá ľahšie plniť, píše sa v štúdii.

V posledných rokoch sa preto prílev cudzincov na pracovný trh v Slovenskej republike celkovo oslabuje. Tento trend je citeľný najmä od roku 2011, keď sa sprísnili pravidlá zamestnávania a procedúry overovania vhodných uchádzačov spomedzi nezamestnaných občanov Slovenskej republiky. Ich prílev zabrzdila aj ekonomická kríza a pokles zamestnanosti.

Vidieť to aj zo štatistík nových prihlášok na pobyt na Slovensku od Eurostatu. Veľkú časť z nich tvoria v posledných rokoch občania Slovenska, ktorí sa vracajú zo zahraničia. Prílev cudzincov takmer ustal najmä pri krajinách ako je Srbsko alebo Ukrajina.

Nedostatok pracovných síl je však rizikom pre hospodársky rast Slovenska, príchod nových investorov a rozširovanie prevádzok existujúcich spoločností v priemysle, službách, doprave, logistike, poľnohospodárstve a inde.

Na trhu práce sa očakáva pokračovanie tvorby nových pracovných miest. Do roku 2018 by sa malo vytvoriť približne 84-tisíc nových miest, z toho 44-tisíc v obchode a službách. Pokiaľ sa ich nepodarí obsadiť, môžu sa presunúť do iných krajín.

Blíži sa zima

Slovensko navyše začína trpieť nízkym počtom narodených detí a zhoršovaním demografickej štruktúry. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa od roku 2012 zastavil rast počtu obyvateľov v produktívnom veku a začal sa jeho pokles. V blízkej budúcnosti tak začne byť limitujúcim faktorom vyššieho ekonomického rastu ponuková strana trhu práce, tvrdí RRZ.

Významnou výzvou bude podľa jej analýzy nájsť spôsob, ako zvýšiť počet pracovných síl, či už prostredníctvom zapojenia väčšieho počtu dlhodobo nezamestnaných, neaktívnych alebo zvýšenia čistej migrácie, prípadne zvýšiť celkovú produktivitu v hospodárstve.

Približne do konca 90. Rokov minulého storočia ešte počet obyvateľov rástol vďaka vysokému počtu narodených detí, od roku 2000 sa však prakticky nemení. Okolo roku 2010 sa na prírastku obyvateľstva opäť prejavila odsunutá vyššia pôrodnosť tzv. Husákových detí, jej dopady však brzdia vysoké čísla vysťahovalectva. Počet obyvateľov Slovenska sa preto naďalej zvyšuje iba kozmeticky (okolo 5000 ročne).

Ak sa má Slovensko a jeho ekonomika rozvíjať a pokračovať v doterajšom silnom raste priemyslu, služieb a obslužných činností, musí sa zaoberať zvyšovaním ponuky pracovných síl na trhu práce. Brzdiť a blokovať príchod záujemcov o prácu zo zahraničia sa v medzinárodnom kontexte zdá byť nelogickým postojom.

Oveľa rozumnejšie by bolo stanoviť si priority pri podpore zamestnávania cudzincov a zjednodušení ich dočasného alebo trvalého príchodu do krajiny tak, aby prispeli k ekonomickému rastu a prosperite krajiny a na druhej strane vhodne doplnili domácu ponuku voľných pracovných síl na trhu práce. Pomohlo by to odstrániť aj riziká rozpadu penzijného systému, fiškálnej nerovnováhy a nedostatočného sociálneho zabezpečenia v budúcich desaťročiach.

Návrhy vyplývajúce zo štúdie Nová krv pre slovenskú ekonomiku

  1. Uľahčenie režimu krátkodobého a dlhodobého zamestnávania občanov z nečlenských krajín EÚ, najmä kandidátskych, možnosti zlepšenia špeciálneho štatútu a režimu pre etnických Slovákov.
  2. Návrh špeciálneho režimu pre prioritné odvetvia (IT priemysel a centrá zdieľaných služieb,  priemyselná výroba, zdravotníctvo a sociálne služby, veda a výskum).
  3. Dočasné a sezónne zamestnávanie – zvýšenie flexibility pracovnej sily a výrobnej kapacity najmä v prípade sezónnej výroby a sezónnych výkyvov.
  4. Skrátenie doby potrebnej na overenie, či možno pracovné miesto obsadiť uchádzačom z databázy nezamestnaných, kvartálne, či mesačné namiesto jednorazového overovania.

DOKUMENTY NA STIAHNUTIE:

 

 

 

v spolupráci s  

 

 

Partneri projektu:

 

 

 

 

 

 

 

Júl 252016
 
 25. Júl 2016

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny namiesto zníženie byrokracie pridalo podnikateľom nové druhy povinností, ktoré štát nedokáže zvládnuť. Hrozí im vysokými pokutami. 

Tvorcovia nových ekonomických zákonov na Slovensku sa často odvolávajú na to, že za ich zavedením sú „povinnosti voči Bruselu“. Býva to však iba zámienka zaviesť podnikateľom nové povinnosti a obmedzovať podnikateľské prostredie.

Z Analýzy nákladov a prínosov pre malé a stredné podniky, ktoré vypracovalo Centrum lepšej regulácie pri Slovak Business Agency (SBA) vyplýva, že zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov je dôsledkom gold-platingu, čiže nemá pôvod v legislatíve EÚ. Platí to o až 99 % nákladoch nových povinností pre podnikateľov, ktoré zaviedol.

Príklad pre Európu

Podnikateľská aliancia Slovenska vyzýva vládu na zníženie administratívnej záťaže pre podnikateľov, čo podporí ekonomický rast a tým aj zamestnanosť, okrem iného jeden z cieľov slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie. Praktické kroky týmto smerom by boli najlepším dôkazom, že Slovensko takéto vyjadrenia myslí vážne a chce v nich ísť Európe príkladom. Namiesto toho niekoľko dní pred začiatkom svojho predsedníctva uviedlo do platnosti zákon, ktorý je nezmyselný, slúži na zvýšenie byrokracie a nakoniec ani nemá pôvod v európskej legislatíve.

Zákon 351/2015 Z.z o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov je účinný od 18. júna. Slovenským podnikateľom z neho vyplývajú nové druhy povinností. Napriek tomu, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny odôvodnilo jeho prijatie povinnosťou transponovať smernicu 2014/67, väčšina novo prijatých  povinností pre podnikateľov nemá pôvod v legislatíve EÚ, píše sa v analýze Centra lepšej regulácie: 

  1. podľa smernice je povinné ustanoviť zodpovednosť odoberateľa služby na území SR za nevyplatenie mzdy hosťujúcemu zamestnancovi subdodávateľa len pre zamestnancov v oblasti stavebníctva a existuje i možnosť zbaviť sa zodpovednosti; slovenský zákon ustanovuje túto zodpovednosť absolútne na všetky prípady a neumožňuje zbaviť sa jej,
  2. smernica neustanovuje povinnosť domáceho zamestnávateľa písomne informovať pred vyslaním domáceho zamestnanca o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania v štáte, na ktorého územie je domáci zamestnanec vyslaný; slovenský zákon však  túto povinnosť zaviedol,
  3. smernica neustanovuje povinnosť domáceho zamestnávateľa uzatvoriť písomnú dohodu s domácim zamestnancom v prípade jeho vyslania; slovenský zákon túto povinnosť zaviedol,
  4. smernica neustanovuje absolútnu objektívnu zodpovednosť podnikateľa pri prijatí práce alebo služby za nelegálne zamestnávanie fyzickej osoby poskytovateľom služby, resp. dodávateľom prác; slovenský zákon túto povinnosť zaviedol.

Zákon tiež prináša veľké množstvo byrokracie v podobe nových administratívnych úkonov, hrozbu vysokých pokút (až do 200 000 €) a potenciál vážneho narušenia obchodných vzťahov medzi podnikateľmi.

Centrum lepšej regulácie SBA vypracovalo návrhy opatrení, ktoré by znížili regulačnú záťaž malých a stredných podnikov. Kompletná Analýza nákladov a prínosov pre MSP je na stránke SBA.

Zatraktívniť zamestnávanie

Podnikateľská aliancia Slovenska vyzýva ministerstvo na čo najskoršiu novelizáciu spomínaného zákona tak, aby zodpovedal reálnemu životu a neprenášal na podnikateľov kontrolné povinnosti štátu. PAS tiež vyzýva na zníženie výšky odvodov a daní fyzických osôb, ako aj administratívnej záťaže zamestnávania. Tým by sa zjednodušilo a zatraktívnilo legálne zamestnávanie na úkor čiernej práce a podvodov.

Prečítajte si aj:

Slovensko by malo ísť Európe príkladom a počas predsedníctva odbúrať aspoň malú časť zbytočnej byrokracie pri podnikaní – 3 návrhy

Zákon o nelegálnej práci je odtrhnutý od života, v praxi bude nemožné dodržiavať ho dôsledne, iba papierovo

Brusel sa pridal k hlasu podnikateľov, Slovensku odporúča „komplexný plán na odstránenie prekážok v podnikaní“

Máj 242016
 
 24. Máj 2016

Miera evidovanej nezamestnanosti – v apríli počet všetkých uchádzačov klesol, aj keď oproti prvému štvrťroku možno očakávať zmiernenie.

V apríli pokračoval pokles celkového počtu nezamestnaných, aj keď došlo k miernemu zvýrazneniu prítoku uchádzačov a oslabeniu odtoku, čo sa prejavilo v zmiernení tempa poklesu nezamestnanosti. Záujem zamestnávateľov o ďalšiu tvorbu pracovných miest pretrváva, hovorí analytik Národnej banky Slovenska Alexander Karšay.

Celková miera nezamestnanosti klesla o 0,06 percentného bodu, celkovo 1 600 osôb, na úroveň 11,53 %. Sezónne neočistená miera evidovanej nezamestnanosti medzimesačne klesla o 0,25 p.b. na 9,64%. Po sezónnom očistení však v apríli miera evidovanej nezamestnanosti vzrástla o 0,05 p.b. na úroveň 9,83 % (o cca 1 300 osôb).

Celková nezamestnanosť pokračovala v apríli v klesajúcej tendencii, aj keď došlo k zmierneniu jej poklesu oproti priemeru za prvý štvrťrok. Za zmierneným vývojom bol mierne vyšší prítok uchádzačov, a to ako z radov predošlých zamestnancov, tak aj z radov neaktívnych osôb. Nárast prítoku zaznamenalo viacero odvetví, najviac prispieval obchod a administratívne služby, vysvetľuje analytik.

Odtok uchádzačov do zamestnania napriek svojmu zmierneniu dosiahol opäť pomerne vysokú úroveň, porovnateľnú s priemernou úrovňou za posledné dva roky, keď dochádzalo k neustálemu zlepšovaniu ukazovateľov trhu práce.

Počet nedisponibilných uchádzačov klesol (vo viacerých podkategóriách, napríklad absolventská prax, aktivačné práce, atď.), čo sa prejavilo v miernom náraste počtu disponibilných uchádzačov a disponibilnej miery nezamestnanosti.

Záujem zamestnávateľov o ďalšiu tvorbu pracovných miest zdôrazňuje aj naďalej vysoký počet nahlásených voľných miest. Aktuálny pokles nezamestnanosti spolu s ďalšími mesačnými indikátormi naznačujú pokračovanie priaznivého vývoja zamestnanosti v ekonomike v druhom štvrťroku, aj keď o niečo miernejšie ako v prvom štvrťroku, myslí si A. Karšay.

Prečítajte si aj:

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

Koncepcia podpory centier služieb na Slovensku je málo ambiciózna, môžu vytvoriť oveľa viac pracovných miest

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

Máj 162016
 
 16. Máj 2016

Zamestnanosť v marci medziročne vzrástla o 1,5 %, priemerná mzda zrýchlila na 7,4 %. Najviac pracovných miest tvoria infokomunikačné odvetvie a služby, priemysel a stavebníctvo. 

Zamestnanosť a mzdy v marci výrazne narástli. Priaznivý vývoj počtu pracovných miest za prvý štvrťrok ťahal v absolútnych číslach najmä vývoj v priemysle a stavebníctve. Aj výhľad na druhý štvrťrok je pomerne priaznivý, tvrdí analytik Národnej banky Slovenska Alexander Karšay.

Mzdy dosiahli vysokú dynamiku, za ich nárastom je aj vysoký dopyt po pracovnej sile. Zamestnanosť za vybrané odvetvia v SR v marci medziročne vzrástla o 1,5 % (vo februári 1,6 %). Priemerná mzda medzimesačne vzrástla o 0,9 %, jej medziročný rast dosiahol 7,4 % (vo februári 6,4 %).

Zamestnanosť v marci potvrdila svoju rastovú tendenciu. S výnimkou do veľkej miery umelého prepadu v januári (spôsobeného metodickými zmenami) bol vývoj za prvý štvrťrok pomerne priaznivý. Podieľal sa na tom najmä vývoj v priemysle a do určitej miery aj stavebníctvo. Zmiernil sa vývoj v obchode a komerčných službách po silnom závere minulého roka, hovorí analytik NBS.

Očakávania rastu zamestnanosti sú aj naďalej pomerne priaznivé, pričom oproti maximu z konca minulého roka došlo len k nepatrnému zmierneniu. Naznačuje to pokračovanie rastu zamestnanosti aj pre druhý štvrťrok.

Rast priemernej mzdy aj v marci akceleroval. Dosiahol až 7,4 % treba však poznamenať, že viac 1,1 p.b. z tohto nárastu pravdepodobne tvoril efekt Veľkej noci (vyššie príplatky za prácu vo sviatok), nakoľko minulý rok bola v apríli.

Napriek tomu je však mzdový rast pomerne silný. K akcelerácii dochádza vo všetkých hlavných odvetviach s výnimkou stavebníctva, ktoré zaznamenalo mimoriadne silný koniec minulého roka, pravdepodobne kvôli vyššej vyťaženosti zamestnancov. Momentálne situácia v stavebníctve zjavne smeruje skôr k zvyšovaniu počtu zamestnaných ako k ďalšiemu navyšovaniu miezd.

Pravdepodobným dôvodom dynamického rastu miezd je naďalej rastúci dopyt po pracovnej sile a postupne vznikajúce medzery v jej dostupnosti. Či už rast miezd za vybrané odvetvia alebo rast zaplatených sociálnych odvodov vytvára riziko vyššieho ako očakávaného rastu miezd za celú ekonomiku. Aj keď treba podotknúť, že v poslednom období bol štvrťročný údaj nižší oproti mesačným štatistikám, upozorňuje A. Karšay.

Prečítajte si aj:

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

Slovenská ekonomika spomalila keď došli eurofondy, predpovede boli ešte opatrnejšie

Koncepcia podpory centier služieb na Slovensku je málo ambiciózna, môžu vytvoriť oveľa viac pracovných miest

Apr 282016
 
 28. Apríl 2016

Novela z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá umožní pokutovať firmy za pracovníkov ich dodávateľov povedie len k rastu byrokracie a postihne najmä malé a stredné podniky.

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) pokladá zmeny ustanovení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v § 7b zákona č. 82/2005 za príklad zbytočného zvyšovania administratívnej náročnosti podnikania na Slovensku. Novela z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny povedie len k rastu byrokracie a postihne najmä malé a stredné podniky.

Ustanovenia novely majú platiť od 18.6.2016 a prinášajú podnikateľovi povinnosť overiť si, či pracovníci jeho dodávateľov nepracujú pre neho načierno. V opačnom prípade mu Národný inšpektorát práce môže udeliť pokutu od 2000 do 200-tisíc eur. Pokiaľ budú takéto osoby aspoň dve, pokuta sa začína na sume 5000 eur.

Zákon sa pritom vzťahuje aj na nezávislé ekonomické vzťahy, ako napríklad živnostníka pracujúceho pre spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť, ktorá ďalej dodáva práce svojim odberateľom prostredníctvom tohto pracovníka. Podľa zákona musí so živnostníkom uzatvoriť zmluvu a odberateľ si ju musí preverovať napriek tomu, že pracovníka nikdy nevidel.

Príkladom sú stavebné práce na stavbách so stovkami pracovníkov z desiatok rôznych firiem, prípadne služby v oblasti informačných technológií, vykonávané na diaľku. V takom prípade je prakticky fyzicky nemožné overiť si, či sú všetci pracovníci legálne zamestnaní, majú príslušné zmluvy a sú prihlásení v Sociálnej poisťovni. Zákon je odtrhnutý od života, je nemožné ho dôsledne dodržiavať a bude sa zrejme obchádzať formálnymi dokumentmi.

Táto novela zákona diskriminuje najmä malých podnikateľov, pre ktorých je extrémne administratívne a časovo náročné overovať si takéto informácie. Uvedené pokuty sú pritom pre nich likvidačné a môžu ich vytlačiť z trhu. Štát touto novelou v podstate prenáša svoje vlastné povinnosti na podnikateľov, pričom im za ich nezvládnutie hrozí finančnou likvidáciou.

Takýto krok je ďalším posunom v zhoršovaní podnikateľského prostredia na Slovensku, zvyšuje byrokraciu a znechucuje podnikateľom ich prácu. Zhoršuje tak konkurenčnú schopnosť Slovenska v medzinárodnom meradle, pretože už teraz na slovenskom trhu chýba časť služieb, ktoré zvyčajne zabezpečujú malí podnikatelia a takýmito krokmi ich vláda ešte viac vytlačí z trhu.

PAS žiada ministerstvo práce o urýchlenú úpravu zákona tak, aby jeho znenie zodpovedalo reálnemu životu, nenútilo podnikateľov žiť v strachu, neistote a zamýšľať sa nad ukončením podnikania.

Prečítajte si aj:

Program vlády Róberta Fica je všeobecný, prevažne nekonkrétny a málo ústretový voči podnikateľom

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Podnikatelia sa sťažujú na zhoršovanie prostredia, trápia ich pomalé súdy, neférové stimuly a časté zmeny zákonov