jan 312007
 
 31. januára 2007

Mestá zvýšili dane z nehnuteľností v priemere len o 0,97 %

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) ako jediné podnikateľské združenie komplexne monitoruje úroveň daní z nehnuteľností v mestách SR po tom, ako právomoc stanovovať ich výšku prešla koncom roka 2004 na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu. Daňová konkurencie je podľa PAS účinným nástrojom znižovania daní na miestnej úrovni, ktorý zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

Tohtoročné sadzby dane z nehnuteľností sa oproti minuloročným odlišujú len minimálne. Až 66 miest z 84 sledovaných sadzby dane vôbec nemenilo, 4 mestá dane čiastočne znížili a 14 miest naopak niektoré sadzby dane z nehnuteľností zvýšilo. Medziročne tak sadzby dane z nehnuteľností vzrástli v sledovaných mestách v priemere len o 0,97 %. Pre porovnanie, na prelome rokov 2004 a 2005 vzrástli dane z nehnuteľností v priemere o 80,2 % a o rok neskôr o 10,3 %. Príčinou minimálneho rastu daňových sadzieb na tento rok mohli byť decembrové komunálne voľby, keď samosprávy sadzby pred voľbami nechceli, resp. po voľbách nestihli zmeniť. Do úvahy prichádza aj možnosť, že väčšina miest považuje súčasnú úroveň miestnych daní za optimálnu a necíti potrebu ich výraznejšie meniť. Ktorá z príčin zavážila viac však bude možné posúdiť až o rok.

Priemerné sadzby dane z nehnuteľností dosiahli v tomto roku takmer dvojnásobnú úroveň v porovnaní s rokom 2004, keď ich výšku určoval štát zákonom. Podnikatelia sú držiteľmi hneď dvoch negatívnych prvenstiev. Daň z priemyselných stavieb v okresných mestách SR rástla spomedzi všetkých daní z nehnuteľností najrýchlejšie a za posledné tri roky sa zvýšila o 179 % z priemerných 18,98 Sk/m2 v roku 2004 na 52,90Sk/m2 v tomto roku. Podnikateľov sa týka tiež najvyššia sadzba dane z nehnuteľností. Je ňou sadzba dane zo stavieb na ostatné podnikanie, ktorej priemerná výška je 82,15 Sk/m2 a v priebehu troch rokov vzrástla o 116 %. Naopak, opatrnosť samospráv možno cítiť pri daniach za domy a byty. Tie rástli od roku 2004 najpomalšie – pri domoch v priemere o 45 % z 3,80 na 5,50 Sk/m2 a pri bytoch v priemere o 40 % z 3,80 na 5,31 Sk/m2.

Daň z pozemkov

V prípade dane zo zastavaných plôch je z okresných miest pre podnikateľov najťažšia situácia v Trnave (6,-Sk/m2). Za Trnavou nasleduje Skalica so sadzbou dane 5,40 Sk za m2. Najnižšie sadzby sú v Sobranciach, Tvrdošíne Bytči a Považskej Bystrici (do 0,25 Sk/m2). Priemerná výška dane zo zastavaných plôch je 0,89 Sk za m2.

Daň zo stavebných pozemkov je dnes jednoznačne najvyššia v mestských častiach Bratislavy (16,20 až 21,60 Sk/m2) nasledovaných Púchovom a Košicami (15,40 resp. 12 Sk/m2). Púchov bol pritom mestom s najvyšším percentuálnym nárastom dane oproti minulému roku, keď sadzba v tomto roku vzrástla o 57 %. Na opačnom konci tohto rebríčka sú mestá s najvyšším hladom po nových pracovných miestach, napríklad Tvrdošín, Sobrance či Komárno. Priemerná výška dane zo stavebných pozemkov je 7,64 Sk za m2.

Daň zo stavieb

Priemerná výška dane z priemyselných stavieb je 52,9 Sk za m2. Najvyššiu daň z okresných miest nemá prekvapujúco Bratislava, ale Žiar nad Hronom so sadzbou 110 Sk/m2. Nasledujú Bratislava – mestská časť Staré mesto a Banská Bystrica (108 resp. 100 Sk/m2). Najnižšie sadzby sú v mestách Sobrance, Trebišov, Gelnica a Svidník so sadzbami dane od 9 po 20 Sk/m2. K najvyššiemu nárastu sadzby tejto dane došlo v Nových Zámkov, kde sadzba vzrástla z 22 na 33 Sk/m2 (o 50 %). Okrem Nových Zámkov sa sadzba dane zvýšila ešte v ďalších piatich mestách, zvyšných 78 miest daň nezvyšovalo.

V prípade dane zo stavieb na ostatné podnikanie najnižšiu daň zaplatia podnikatelia v v Sobranciach ( 22 Sk/m2). Nízkymi daňami za stavby na podnikanie sa snažia prilákať nových investorov i mestá Levoča, Medzilaborce, Ilava, Svidník, Lučenec, Trebišov, Gelnica či Poltár, kde podnikatelia zaplatia za m2 menej ako 50 Sk. Na opačnom konci rebríčka stojí Bratislava – mestská časť Staré mesto, so sadzbou 250 Sk za m2. Za Bratislavou sa v kategórii najvyššej dane zo stavieb na ostatné podnikanie umiestnili Nitra a Košice so 140 Sk/m2, resp. 120 Sk/m2. Priemerná výška dane zo stavieb na ostatnú podnikateľskú činnosť v sledovaných mestách je 82,15 Sk za m2; 78 miest výšku dane nezmenilo, mesto Čadca daň znížilo a 5 miest zvýšilo.

Kalkulačka dane z nehnuteľností

Súčasťou databázy rebríčkov miestnych daní je interaktívna kalkulačka dane z nehnuteľností, ktorá užívateľovi umožňuje vypočítať celkovú výšku dane podľa zadanej štruktúry nehnuteľností v jednotlivých mestách SR. Podnikateľ, ktorý na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou 1500 m2 a halu s rozlohou 1000 m2 by za tieto nehnuteľnosti zaplatil najnižšiu daň v Sobranciach (9 240,- Sk), následne v Trebišove, Gelnici a vo Svidníku. Najvyššiu daň by naopak zaplatil v Žiari nad Hronom (111 260,- Sk) a následne v Bratislave – mestskej časti Staré mesto a v Banskej Bystrici. Najvýraznejšie by sa tomuto podnikateľovi zvýšila daň oproti minulému roku v Nových Zámkoch (+ 48 %) a v Tvrdošíne (+ 40 %), hoci jej celková výška by bola aj tak hlboko pod 56 239,- Sk, čo predstavuje priemernú výšku dane v sledovaných mestách za uvedenú kombináciu nehnuteľností.

Číselné údaje do aktuálnej databázy prebrala PAS zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Údaje zodpovedajú centrám jednotlivých okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Rebríčky daní z nehnuteľností (vo formáte .pdf)

Stiahnite si Rebríčky a kalkulačku daní z nehnuteľností do svojho PC (po kliknutí pravým tlačítkom myši na linku vyberte voľbu „Uložiť ako“)

Postup pre správne spustenie programu:

1) Otvorte program MS Excel
2) Kliknite na „Nástroje“ (Tools), následne na „Makro“ (Macro) a následne na „Zabezpečenie“ (Security)
3) Vyberte nízku úroveň (low) ochrany, kliknite ok
4) Teraz otvorte súbor „menu_projekty_dan_z_nehnutelnosti_2009_kalkulacka.xls“ uložený vo Vašom počítači

okt 012006
 
 1. októbra 2006

Výsledky IPP za 3. štvrťrok 2006

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa v treťom štvrťroku 2006 mierne zhoršilo. Ide o prvý pokles hodnoty Indexu podnikateľského prostredia od začiatku jeho tvorby, t.j. od októbra 2001. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý pravidelne, na základe vlastného prieskumu, pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je 125,62 bodu, čo predstavuje v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom pokles o 0,70 %.

Podľa výsledkov v 3. štvrťroku 2006 pokleslo až 61 % z celkového počtu sledovaných prvkov IPP. Najväčší pokles zaznamenala dlhodobo klesajúca položka vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva s poklesom 4,71 % a s dosiahnutou aktuálnou bodovou hodnotou 63,48 bodu. Druhým najväčším sklamaním pre podnikateľov bola položka efektívnosť hospodárenia štátu, prístup k štátnej pomoci, ktorá zaznamenala pokles o 4,12 % s konečnou bodovou hodnotou 80,32 bodu. Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom skončilo na tretej priečke s poklesom 3,82 % a počtom bodov 83,63. Pokles o viac ako 3 % bol zaznamenaný i pri nasledujúcich prvkoch indexu: funkčnosť politického systému v štáte; legislatíva upravujúca dane, poplatky, investície; zrozumiteľnosť, použiteľnosť, stálosť právnych predpisov.

Najväčší nárast, o 1,62 % v porovnaní s predošlým štvrťrokom zaznamenala položka prístup k finančným zdrojom, ktorá dosiahla aktuálnu bodovú hodnotu 222,61 bodu. Jej kontinuálnemu rastu nezabránilo ani rozhodnutie Bankovej rady NBS o zvýšení úrokových sadzieb o 0,5 percentuálneho bodu. Avšak v porovnaní s predošlými 2 rokmi, kedy sa jej rast pohyboval v rozmedzí 3 – 6 %, ide len o mierny nárast tejto položky. Zlepšenie vnímali podnikatelia tiež v oblasti infraštruktúry. Pozitívnym signálom z podnikateľského prostredia je zlepšovanie finančnej disciplíny obchodných partnerov s nárastom o 0,81 %.

júl 212006
 
 21. júla 2006

Výsledky IPP za 2. štvrťrok 2006

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa v druhom štvrťroku roka 2006 iba mierne zlepšilo. Potvrdzuje to hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý pravidelne, na základe vlastného prieskumu, pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). V druhom štvrťroku 2006 dosiahol IPP hodnotu 126,51 bodu, čo predstavuje v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom nárast len o 0,87 %.

Zlepšujúca sa kvalita podnikateľského prostredia vytvára priaznivé proinvestičné prostredie a zvyšuje dopyt po finančných a kapitálových zdrojoch. Najväčší nárast v porovnaní s predošlým štvrťrokom zaznamenala položka prístup k finančným zdrojom, ktorá si polepšila o 3,17 % a tým dosiahla aktuálnu hodnotu 219,06 bodu. Jej kontinuálnemu rastu nezabránilo ani rozhodnutie Bankovej rady NBS o ďalšom zvýšení úrokových sadzieb o 0,5 percentuálneho bodu.

Druhý najvyššší nárast, o 2,28 % oproti predchádzajúcemu štvrťroku, zaznamenala položka regulácia cezhraničného obchodu s dosiahnutou aktuálnou hodnotou 148,74 bodu.

Tretí najväčší nárast oproti predchádzajúcemu obdobiu pripísali podnikatelia položke úroveň infraštruktúry (doprava, telekomunikácie, …), ktorá vzrástla o 2,00 % na aktuálnu hodnotu 149,61 bodu. K tomuto nárastu prispela aj minulá vláda, ktorá sa predbežne dohodla na hlavnej priorite pre budúce programové obdobie na čerpanie prostriedkov zo Štrukturálnych fondov EÚ – dopravná infraštruktúra a rozvoj verejnej osobnej dopravy.

Podľa výsledkov bola v 2. štvrťroku roka 2006 najväčším problémom doteraz pozitívne sa vyvíjajúca sa položka stálosť a predvídateľnosť hodnoty výmenného kurzu SKK, ktorá poklesla o 2,67 %. Tento pokles bol vyvolaný zvýšeným stupňom neistoty investorov a podnikateľov z júnových parlamentných volieb. Druhý najväčší pokles oproti predchádzajúcemu štvrťroku, o 2,50 % zaznamenala položka funkčnosť politického systému v štáte, ktorá dosiahla aktuálnu hodnotu 101,64 bodu. Tretí najväčší pokles pripísali podnikatelia položke vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva s poklesom 2,00 % a s dosiahnutou aktuálnou hodnotou 66,61 bodu. Z hodnotenia podnikateľov vyplýva tradičné klesanie položiek ako: úroveň byrokracie, korupcie v úradoch, uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom a efektívnosť hospodárenia štátu.

máj 092006
 
 9. mája 2006

Výsledky IPP za 1. štvrťrok 2006

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa v prvom štvrťroku roka 2006 mierne zlepšilo. Potvrdzuje to hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý pravidelne, na základe vlastného prieskumu, pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). V prvom štvrťroku 2006 dosiahol IPP hodnotu 125,41 bodu, čo predstavuje v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom nárast o 1,35 %.

Zlepšujúca sa kvalita podnikateľského prostredia vytvára priaznivé proinvestičné prostredie a zvyšuje dopyt po finančných a kapitálových zdrojoch. Najväčší nárast v porovnaní s predošlým štvrťrokom zaznamenala položka prístup k finančným zdrojom, ktorá si polepšila o 4,48 % a tým dosiahla aktuálnu hodnotu 212,34 bodu. Jej kontinuálnemu rastu nezabránilo ani rozhodnutie Bankovej rady NBS o zvýšení úrokových sadzieb o 0,5 percentuálneho bodu. V roku 2005 požičali banky podnikateľom 242,4 mld. Sk a objem úverov medziročne vzrástol o 20,22 %. Vo všeobecnosti platí, že dostupnosť úverov a podmienky pre ich získanie sú tým lepšie, čím kvalitnejšie informácie majú banky o potenciálnych klientoch a čím lepšie sú práva veriteľov a dlžníkov upravené v zákonoch. Čoraz častejšie možno počuť vyjadrenia podnikateľov, že dnes už nie je problém získať úver. Platí to nielen pre veľké podniky, pri ktorých konkurenčný boj stlačil marže bánk na minimum, ale tiež pre malé a stredné podniky, o ktorých majú banky čoraz precíznejšie informácie. Súvis možno hľadať v zlepšujúcej sa komunikácii podnikateľov pri financovaní svojich aktivít, kvalitnejších podnikateľských plánoch a lepšej platobnej disciplíne.

Druhý najvyšší nárast, o 3,33 % oproti predchádzajúcemu štvrťroku, zaznamenala položka legislatíva upravujúca dane, odvody, poplatky, investície, s dosiahnutou aktuálnou hodnotou 168,06 bodu.

Tretí najväčší nárast oproti predchádzajúcemu obdobiu zaznamenala úroveň infraštruktúry (doprava, telekomunikácie, …), ktorá vzrástla o 2,86 % na aktuálnu hodnotu 146,68 bodu. Prispieť mohla k tomuto nárastu aj vláda, ktorá sa predbežne dohodla na hlavnej priorite pre budúce programové obdobie na čerpanie prostriedkov zo Štrukturálnych fondov EÚ – dopravná infraštruktúra a rozvoj verejnej osobnej dopravy.

Podľa výsledkov sú pre podnikateľov stále najväčším sklamaním dlhodobo klesajúce položky vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva a položka úroveň byrokracie, korupcie v úradoch, ktoré klesli oproti predchádzajúcemu štvrťroku zhodne o 2,60 %. Aj podľa iných prieskumov PAS patrí táto oblasť spolu s odvodovým zaťažením k najhorúcejším problémom podnikateľského prostredia na Slovensku. Druhý najväčší pokles oproti predchádzajúcemu štvrťroku, o 1,35 % zaznamenala položka uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom, ktorá dosiahla aktuálnu hodnotu 87,68 bodu. Z hodnotenia podnikateľov vyplýva tradičné klesanie položiek ako: zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov, výskyt hospodárskej kriminality, organizovaného zločinu, ako aj položka efektívnosť hospodárenia štátu, prístup k štátnej pomoci.

jan 302006
 
 30. januára 2006

PAS aktualizovala rebríčky daní z nehnuteľností v okresných mestách SR

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) ako jediné podnikateľské združenie komplexne zmapovalo v minulom roku úroveň daní z nehnuteľností v mestách SR po tom, ako právomoc stanovovať ich výšku prešla v rámci fiškálnej decentralizácie zo štátu na samosprávu. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností bolo sprehľadniť výšku uvedenej dane v jednotlivých mestách, ako aj podporiť daňovú konkurenciu ako nástroja na znižovanie daní na miestnej úrovni. Daňová konkurencia totiž, podľa názoru autorov projektu, vytvára účinný tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

S ročným odstupom PAS zaktualizovala úroveň miestnych daní v okresných mestách SR a zostavila nové rebríčky daní z nehnuteľností, v ktorých sú zaznamenané aj percentuálne zmeny výšky daní oproti minulému roku. Súčasťou databázy rebríčkov miestnych daní je interaktívna kalkulačka daní z nehnuteľností, ktorá užívateľovi umožňuje vypočítať celkovú výšku dane podľa zadanej štruktúry nehnuteľností v jednotlivých mestách SR. Podnikatelia môžu pomocou rebríčkov daní z nehnuteľností porovnať daňové zaťaženie mesta, v ktorom podnikajú, s daňovým zaťažením iných miest. Naopak, mestá a obce majú možnosť prezentovať sa z perspektívy úrovne daní z nehnuteľností a tie s nižšou sadzbou takto môžu prilákať nových investorov do svojich regiónov.

Číselné údaje do aktuálnej databázy prebrala PAS zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Výsledky porovnávania ukázali, že minuloročná novelizácia zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach, ktorá stanovila regulačné mechanizmy pri stanovovaní sadzby dane z nehnuteľností na úrovni samosprávy mala na určovanie výšky daní v sledovaných mestách len marginálny vplyv. Kým v minulom roku v prípade stavieb slúžiacich na podnikanie vzrástli od začiatku roka 2005 dane v približne polovici sledovaných miest SR o viac ako 100 %, v tomto roku až 60 miest zo 75 sledovaných výšku dane nezmenila, 3 mestá daň znížili a len v 12 mestách zvýšili. V skupine daní zo stavieb sú stavby určené na podnikanie vo všeobecnosti zdaňované najvyššie. Pri regulácii hornej sadzby dane do výšky 40 násobku najnižšej sadzby mali všetky sledované mestá okrem Nitry možnosť zvýšiť túto daň v priemere až o 162 %. Väčšina miest by dokonca nemala problémy ani s pôvodne navrhovaným limitom na úrovni 20 násobku najnižšej sadzby; v tomto prípade by muselo upraviť výšku daní zo stavieb iba 16 miest. Nízkymi daňami za stavby na podnikanie sa snažia prilákať nových investorov mestá Sobrance, Ilava, Svidník, Nové Zámky, Lučenec, Gelnica či Galanta, kde podnikatelia zaplatia za m2 menej ako 50 Sk. Lučenec, s daňou 45 Sk za m2, bol pritom mestom s najvyšším percentuálnym nárastom oproti minulému roku, keď daň oproti minulému roku vzrástla o 28,6 %. Na opačnom konci rebríčka stojí Bratislava – mestská časť Staré mesto, so sadzbou 250 Sk za m2. Za Bratislavou sa v kategórii najvyššej dane zo stavieb na ostatnú podnikateľskú činnosť umiestnili Nitra a Košice so 140 Sk za m2, resp. 120 Sk za m2. Priemerná výška dane zo stavieb na ostatnú podnikateľskú činnosť v sledovaných mestách je 84,20 Sk za m2.

V prípade dane zo zastavaných plôch je zo sledovaných miest pre podnikateľov najťažšia situácia v Trnave (6,-Sk/m2). Za Trnavou nasleduje Skalica s medziročným nárastom tejto dane až o 908 % na úroveň 5,40 Sk za m2. Najnižšie dane sú zas v Sobranciach, Tvrdošíne Bytči a Považskej Bystrici (do 0,25 Sk/m2). Priemerná výška dane zo zastavaných plôch je 0,92 Sk za m2.

Dane zo stavebných pozemkov sú dnes jednoznačne najvyššie v mestských častiach Bratislavy (16,20 až 21,60 Sk/m2), nasledovaných Košicami a Trnavou (12,- resp. 10,40 Sk/m2). Na opačnom konci tohto rebríčka sú mestá s najvyšším hladom po nových pracovných miestach, napríklad Tvrdošín, Sobrance či Komárno. Priemerná výška dane zo stavebných pozemkov je 7,77 Sk za m2.

Za pomoci kalkulačky PAS možno vypočítať, že podnikateľ, ktorý na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou 1500 m2 a halu s rozlohou 1000 m2 by za tieto nehnuteľnosti zaplatil najnižšiu daň v Sobranciach (22 240,- Sk), následne v Ilave, Svidníku, Nových Zámkoch a Lučenci. Najvyššiu daň by naopak zaplatil v Bratislave (114 430 – 253 240; v závislosti od mestskej časti) a následne v Nitre, Košiciach, Žiari nad Hronom a Ružomberku. Najvýraznejší pokles dane oproti minulému roku by tento podnikateľ zaznamenal v Myjave (- 20 %), Trnave (-18 %) a Prešove (-13 %). Naopak, percentuálne najvýraznejšie sa by sa mu zvýšila daň v Lučenci (+28 %), Revúcej (+ 15 %) a Skalici (+ 10 %), hoci jej celková výška by bola aj tak hlboko pod úrovňou 85 566,- Sk, čo predstavuje priemernú výšku dane v sledovaných mestách za uvedenú kombináciu nehnuteľností.

Prezentácia z tlačovej konferencie (vo formáte .pdf)

Stiahnite si Rebríčky a kalkulačku daní z nehnuteľností do svojho PC (po kliknutí pravým tlačítkom myši na linku vyberte voľbu „Uložiť ako“)

Postup pre správne spustenie programu:

1) Otvorte program MS Excel
2) Kliknite na „Nástroje“ (Tools), následne na „Makro“ (Macro) a následne na „Zabezpečenie“ (Security)
3) Vyberte nízku úroveň (low) ochrany, kliknite ok
4) Teraz otvorte súbor „menu_projekty_dan_z_nehnutelnosti_2009_kalkulacka.xls“ uložený vo Vašom počítači