Okt 012007
 
 1. Október 2007

Výsledky IPP za 3. štvrťrok 2007

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa v treťom štvrťroku 2007 opäť mierne zhoršilo. Ide o piaty pokles hodnoty Indexu podnikateľského prostredia za sebou. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý pravidelne na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je 122,0 bodu, čo v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom predstavuje pokles o 1,15 %.

V treťom štvrťroku 2007 zaznamenala najväčší pokles položka pracovnoprávna legislatíva s výrazným poklesom o 7,74 % a dosiahnutou aktuálnou hodnotou 103,9 bodu. Tento pokles vyplýva z novely Zákonníka práce, ktorá nadobudla účinnosť 1. septembra 2007. Zvýšenie nákladov na prepúšťanie, zvýšenie vplyvu zástupcov zamestnancov na fungovanie podnikov ako aj obmedzenie možnosti zamestnávania na dobu určitú vytvárajú bariéry na trhu práce a prinášajú podnikateľom zvyšovanie nákladov. Závažným problémom je aj právna neistota zamestnávateľov vyplývajúca z nejasnej formulácie závislej práce. Druhý najväčší pokles oproti predchádzajúcemu štvrťroku pripísali podnikatelia položke efektívnosť hospodárenia štátu a prístup k štátnej pomoci. Táto položka zaznamenala pokles o 4,76 % s aktuálnym počtom bodov 69,1. Obavy spôsobuje návrh zákona o zdravotných poisťovniach, ktorý predpokladá zákaz vyplácania dividend akcionárom súkromných zdravotných poisťovní, čo nielen zneisťuje investorov, ale aj prináša riziko v podobe možného negatívneho dopadu na verejné financie. Tretí najväčší pokles, tiež o 4,76 %, zaznamenala položka zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov s aktuálnou hodnotou 63,6 bodu. Podnikateľom prekáža chýbajúca snaha o riešenie podstatných vecí a chaotické opätovné zmeny pracovnej, odvodovej a daňovej legislatívy, ktoré komplikujú a zdražujú podnikanie. Podnikateľov naďalej trápia aj položky vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva a napokon aj legislatíva upravujúca odvody. Tento vývoj odráža negatívny postoj podnikateľov k navrhovaným zmenám v sociálnom systéme.

Naopak, najväčší nárast, o 2,82 % v porovnaní s predošlým štvrťrokom, zaznamenala opäť položka prístup k finančným zdrojom, ktorá dosiahla aktuálnu bodovú hodnotu 250,9 bodu. Druhou najlepšie hodnotenou položkou IPP v porovnaní s predošlým štvrťrokom je regulácia cezhraničného obchodu, ktorej hodnotenie vzrástlo o 0,56 % na konečnú hodnotu 149,9 bodu. Na treťom mieste a zároveň ako posledná rastúca položka sa umiestnila spoľahlivosť a finančná disciplína obchodných partnerov s nárastom o 0,56 % oproti predchádzajúcemu štvrťroku. Súčasná hodnota tejto položky je 134,3 bodu.

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001, s referenčnou hodnotou indexu 100 bodov. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už dvadsiatu piatu hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v treťom štvrťroku 2007. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia. Výsledky IPP o.i. použilo OECD pri tvorbe ekonomickej štúdie o Slovenskej republike a Ministerstvo hospodárstva SR v Správe o stave podnikateľského prostredia.

Index má tri hodnotiace kategórie. Prvá kategória má 13 položiek a sleduje vývoj legislatívneho a regulačného prostredia na Slovensku. V jednotlivých položkách sú napríklad obchodná legislatíva, legislatíva upravujúca dane, odvody a investície, vymáhateľnosť práva, trhová regulácia. Druhá kategória má 11 položiek a sumarizuje vplyvy ostatných vonkajších makroekonomických faktorov na podniky.

Sleduje napríklad cenovú stabilitu, pohyby menového kurzu, fiškálnu politiku, úroveň infraštruktúry. Tretia kategória indexu má 10 položiek a zohľadňuje príspevok samých podnikov k vývoju podnikateľského prostredia. Každá z 34 položiek má v rámci IPP vlastnú váhu, čiže index reprezentuje vážený aritmetický priemer zmien jednotlivých položiek.

Aug 012007
 
 1. August 2007

Výsledky IPP za 2. štvrťrok 2007

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa v druhom štvrťroku 2007 opäť mierne zhoršilo. Ide o štvrtý pokles hodnoty Indexu podnikateľského prostredia za sebou. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý pravidelne, na základe vlastného prieskumu, pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je 123,4 bodu, čo predstavuje v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom pokles o 0,77 %.

V druhom štvrťroku 2007 zaznamenala najväčší pokles položka pracovnoprávna legislatíva s výrazným poklesom o 9,19 % a dosiahnutou aktuálnou hodnotou 112,6 bodu. Tento pokles vyplýva z prijatia novely Zákonníka práce, ktorá sa dá vnímať ako nabúranie fungujúceho, pozitívne vnímaného stavu. Zdvojnásobenie nákladov na prepúšťanie, posilnenie pozície odborárskych funkcionárov v podnikoch, ako aj obmedzenie možností zamestnávania na dobu určitú prinášajú podnikateľom zvyšovanie nákladov a vytvárajú prekážky pre ďalšie zamestnávanie. Závažným problémom je aj právna neistota zamestnávateľov vyplývajúca z nejasnej formulácie závislej práce. Preto možno v nasledujúcom období očakávať pokles efektívnosti fungovania podnikov a menšie investície do tvorby nových pracovných miest. Druhý najväčší pokles oproti predchádzajúcemu švrťroku pripísali podnikatelia legislatíve upravujúcej odvody, ktorá zaznamenala pokles o 5,54 % s aktuálnym počtom bodov 153,8. Tento vývoj odráža negatívny postoj podnikateľov k navrhovaným zmenám v sociálnom systéme. Zvýšenie vymeriavacích základov na platenie poistného zvýši náklady podnikateľského sektora a zníži čistú mzdu pracovníkov zarábajúcich viac ako trojnásobok priemernej mzdy bez adekvátneho zvýšenia plnení zo strany štátu. Najväčším negatívom však je, že vláda chce dodatočné peniaze vyberať od tých, ktorí už dnes platia najviac a nevenuje pozornosť obmedzovaniu výnimiek, prostredníctvom ktorých si môžu platitelia odvodovú povinnosť legálne znížiť alebo sa plateniu odvodov úplne vyhnúť. Tretí najväčší pokles zaznamenala položka zrozumiteľnosť, použiteľnosť, stálosť právnych predpisov, ktorá poklesla o 4,66 % na aktuálnu hodnotu 66,8 bodu. Podnikateľov naďalej trápi aj uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom a stav vymáhateľnosti práva a funkčnosti súdnictva.

Naopak, najväčší nárast, o 3,38 % v porovnaní s predošlým štvrťrokom, zaznamenala opäť položka prístup k finančným zdrojom, ktorá dosiahla aktuálnu bodovú hodnotu 244,0 bodu. Druhou najlepšie hodnotenou položkou IPP v porovnaní s predošlým štvrťrokom je úroveň dopravnej a telekomunikačnej infraštruktúry, ktorej hodnotenie vzrástlo o 1,35 % na konečnú hodnotu 156,0 bodu. Rast bol spôsobený aj prijatou novelou zákona o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktorá má nielen urýchliť, ale aj zlacniť výstavbu diaľnic na Slovensku, hoci téma vyvlastňovania zostáva naďalej spornou. Na treťom mieste a zároveň ako posledná rastúca položka sa umiestnila cenová stabilita s nárastom o 0,34 % oproti predchádzajúcemu štvrťroku. Tá súvisí so snahou vlády dodržať podmienky na zavedenie eura na Slovensku v roku 2009. Súčasná hodnota tejto položky je 111,7 bodu.

Máj 022007
 
 2. Máj 2007

Výsledky IPP za 1. štvrťrok 2007

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa v prvom štvrťroku 2007 opäť mierne zhoršilo. Ide o tretí pokles hodnoty Indexu podnikateľského prostredia za sebou. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý pravidelne, na základe vlastného prieskumu, pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je 124,4 bodu, čo predstavuje v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom pokles o 0,56 %.

V 1. štvrťroku 2007 zaznamenala najväčší pokles položka funkčnosť politického systému v štáte s poklesom o 4,48 % s dosiahnutou aktuálnou hodnotou 90,5 bodu. Tento výsledok spolu s negatívne vnímanou hospodárskou politikou štátu vypovedajú o neistote vnášanej zo strany vlády do podnikateľského prostredia, keď vláda nerieši skutočné problémy podnikania a naopak hľadá problémy v oblastiach, ktoré podnikatelia vnímajú pozitívne. Druhý najväčší pokles pripísali podnikatelia pracovnoprávnej legislatíve, ktorá zaznamenala pokles o 4,40 % s počtom bodov 124,0. Zvrat v pozitívnom hodnotení tejto oblasti nastal po minuloročných parlamentných voľbách. Negatívne hodnotenie zosilnelo práve v prvom štvrťroku 2007, keď prebiehali intenzívne rokovania o budúcej podobe pracovného kódexu. Hoci sa rokovaniami podarilo negatívne dopady novely čiastočne zmierniť, verzia Zákonníka práce predložená do parlamentu obsahuje viacero problematických bodov, ktoré môžu spôsobiť rast nákladov podnikov. Z ďalších negatívne vnímaných oblastí podnikateľského prostredia poukazujú podnikatelia najviac na zhoršujúcu sa kvalitu a dostupnosť výrobných vstupov a pracovnej sily, či zlú zrozumiteľnosť a nestálosť právnych predpisov. Podnikatelia nie sú spokojní s neustálou novelizáciou zákonov a ich neprehľadnosťou, ako aj s nerovnakým výkladom daňových zákonov.

Naopak najväčší nárast, o 2,84 % v porovnaní s predošlým štvrťrokom zaznamenala položka prístup k finančným zdrojom, ktorá dosiahla aktuálnu bodovú hodnotu 236,0 bodu. Druhou najlepšie hodnotenou položkou IPP v porovnaní s predošlým štvrťrokom je cenová stabilita, ktorej hodnotenie vzrástlo o 1,21 % na konečnú hodnotu 111,4 bodu. Na treťom mieste s nárastom o 0,69 % oproti predchádzajúcemu štvrťroku sa umiestnila položka úroveň dopravnej a telekomunikačnej infraštrukúry.

Feb 012007
 
 1. Február 2007

Výsledky IPP za 4. štvrťrok 2006

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa v štvrtom štvrťroku 2006 mierne zhoršilo. Ide o druhý pokles hodnoty Indexu podnikateľského prostredia od začiatku jeho tvorby, t.j. od októbra 2001. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý pravidelne, na základe vlastného prieskumu, pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je 125,05 bodu, čo predstavuje v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom pokles o 0,45 %.

Podľa výsledkov v 4. štvrťroku 2006 pokleslo až 82 % z celkového počtu sledovaných prvkov IPP. Najväčší pokles zaznamenala položka legislatíva upravujúca dane, poplatky, investície s poklesom 3,99 % a s dosiahnutou aktuálnou bodovou hodnotou 157,8 bodu. Pokles bol spôsobený ostatnou úpravou daňového systému, ktorá priniesla viacero zmien vrátane degresívnej odpočítateľnej položky a nižšej sadzby DPH na lieky. Druhým najväčším sklamaním pre podnikateľov bola položka funkčnosť politického systému v štáte, ktorá zaznamenala pokles o 3,51 % s konečnou bodovou hodnotou 61,4 bodu. Vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva skončilo na tretej priečke s poklesom 3,21 % a počtom bodov 94,8. Podnikatelia sa v praxi nestretli so skracovaním priemernej doby trvania súdneho sporu i napriek jej štatistickému skracovaniu. Pokles tetjo položky môže súvisieť aj so snahou MS SR o zrušenie Špeciálneho súdu. Pokles o viac ako 3 % zaznamenala aj položka efektívnosť hospodárenia štátu, prístup k štátnej pomoci, ktorá má dlhodobo klesajúcu tendenciu s aktuálnym počtom 77,8 bodu. Podnikatelia nie sú spokojní so zásahmi do nezávislosti inštitúcií a so zvyšovaním priameho daňového zaťaženia. Navrhujú v čo možno najväčšej miere zjednodušiť daňový a najmä odvodový systém. Tým by sa mohlo ušetriť na administratívnych nákladoch, na rôznych daňových a odvodových únikoch, často neúmyselných, vyplývajúcich z vysokého stupňa zložitosti zákonov, vyhlášok, smerníc, usmernení, ako aj z ich nejednoznačných výkladov, uplatnení a výpočtov.

Naopak najväčší nárast, o 3,1 % v porovnaní s predošlým štvrťrokom zaznamenala položka prístup k finančným zdrojom, ktorá dosiahla aktuálnu bodovú hodnotu 229,5 bodu. Druhou najlepšie hodnotenou položkou Indexu podnikateľského prostredia v porovnaní s predošlým štvrťrokom je spoľahlivosť, finančná disciplína obchodných partnerov s nárastom o 1,61 %. Na treťom mieste s nárastom o 1,37 % oproti predchádzajúcemu štvrťroku sa umiestnili hneď dve položky, cenová stabilita a úroveň infraštruktúry (doprava, telekomunikácie, …).

Jan 312007
 
 31. Január 2007

Mestá zvýšili dane z nehnuteľností v priemere len o 0,97 %

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) ako jediné podnikateľské združenie komplexne monitoruje úroveň daní z nehnuteľností v mestách SR po tom, ako právomoc stanovovať ich výšku prešla koncom roka 2004 na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu. Daňová konkurencie je podľa PAS účinným nástrojom znižovania daní na miestnej úrovni, ktorý zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

Tohtoročné sadzby dane z nehnuteľností sa oproti minuloročným odlišujú len minimálne. Až 66 miest z 84 sledovaných sadzby dane vôbec nemenilo, 4 mestá dane čiastočne znížili a 14 miest naopak niektoré sadzby dane z nehnuteľností zvýšilo. Medziročne tak sadzby dane z nehnuteľností vzrástli v sledovaných mestách v priemere len o 0,97 %. Pre porovnanie, na prelome rokov 2004 a 2005 vzrástli dane z nehnuteľností v priemere o 80,2 % a o rok neskôr o 10,3 %. Príčinou minimálneho rastu daňových sadzieb na tento rok mohli byť decembrové komunálne voľby, keď samosprávy sadzby pred voľbami nechceli, resp. po voľbách nestihli zmeniť. Do úvahy prichádza aj možnosť, že väčšina miest považuje súčasnú úroveň miestnych daní za optimálnu a necíti potrebu ich výraznejšie meniť. Ktorá z príčin zavážila viac však bude možné posúdiť až o rok.

Priemerné sadzby dane z nehnuteľností dosiahli v tomto roku takmer dvojnásobnú úroveň v porovnaní s rokom 2004, keď ich výšku určoval štát zákonom. Podnikatelia sú držiteľmi hneď dvoch negatívnych prvenstiev. Daň z priemyselných stavieb v okresných mestách SR rástla spomedzi všetkých daní z nehnuteľností najrýchlejšie a za posledné tri roky sa zvýšila o 179 % z priemerných 18,98 Sk/m2 v roku 2004 na 52,90Sk/m2 v tomto roku. Podnikateľov sa týka tiež najvyššia sadzba dane z nehnuteľností. Je ňou sadzba dane zo stavieb na ostatné podnikanie, ktorej priemerná výška je 82,15 Sk/m2 a v priebehu troch rokov vzrástla o 116 %. Naopak, opatrnosť samospráv možno cítiť pri daniach za domy a byty. Tie rástli od roku 2004 najpomalšie – pri domoch v priemere o 45 % z 3,80 na 5,50 Sk/m2 a pri bytoch v priemere o 40 % z 3,80 na 5,31 Sk/m2.

Daň z pozemkov

V prípade dane zo zastavaných plôch je z okresných miest pre podnikateľov najťažšia situácia v Trnave (6,-Sk/m2). Za Trnavou nasleduje Skalica so sadzbou dane 5,40 Sk za m2. Najnižšie sadzby sú v Sobranciach, Tvrdošíne Bytči a Považskej Bystrici (do 0,25 Sk/m2). Priemerná výška dane zo zastavaných plôch je 0,89 Sk za m2.

Daň zo stavebných pozemkov je dnes jednoznačne najvyššia v mestských častiach Bratislavy (16,20 až 21,60 Sk/m2) nasledovaných Púchovom a Košicami (15,40 resp. 12 Sk/m2). Púchov bol pritom mestom s najvyšším percentuálnym nárastom dane oproti minulému roku, keď sadzba v tomto roku vzrástla o 57 %. Na opačnom konci tohto rebríčka sú mestá s najvyšším hladom po nových pracovných miestach, napríklad Tvrdošín, Sobrance či Komárno. Priemerná výška dane zo stavebných pozemkov je 7,64 Sk za m2.

Daň zo stavieb

Priemerná výška dane z priemyselných stavieb je 52,9 Sk za m2. Najvyššiu daň z okresných miest nemá prekvapujúco Bratislava, ale Žiar nad Hronom so sadzbou 110 Sk/m2. Nasledujú Bratislava – mestská časť Staré mesto a Banská Bystrica (108 resp. 100 Sk/m2). Najnižšie sadzby sú v mestách Sobrance, Trebišov, Gelnica a Svidník so sadzbami dane od 9 po 20 Sk/m2. K najvyššiemu nárastu sadzby tejto dane došlo v Nových Zámkov, kde sadzba vzrástla z 22 na 33 Sk/m2 (o 50 %). Okrem Nových Zámkov sa sadzba dane zvýšila ešte v ďalších piatich mestách, zvyšných 78 miest daň nezvyšovalo.

V prípade dane zo stavieb na ostatné podnikanie najnižšiu daň zaplatia podnikatelia v v Sobranciach ( 22 Sk/m2). Nízkymi daňami za stavby na podnikanie sa snažia prilákať nových investorov i mestá Levoča, Medzilaborce, Ilava, Svidník, Lučenec, Trebišov, Gelnica či Poltár, kde podnikatelia zaplatia za m2 menej ako 50 Sk. Na opačnom konci rebríčka stojí Bratislava – mestská časť Staré mesto, so sadzbou 250 Sk za m2. Za Bratislavou sa v kategórii najvyššej dane zo stavieb na ostatné podnikanie umiestnili Nitra a Košice so 140 Sk/m2, resp. 120 Sk/m2. Priemerná výška dane zo stavieb na ostatnú podnikateľskú činnosť v sledovaných mestách je 82,15 Sk za m2; 78 miest výšku dane nezmenilo, mesto Čadca daň znížilo a 5 miest zvýšilo.

Kalkulačka dane z nehnuteľností

Súčasťou databázy rebríčkov miestnych daní je interaktívna kalkulačka dane z nehnuteľností, ktorá užívateľovi umožňuje vypočítať celkovú výšku dane podľa zadanej štruktúry nehnuteľností v jednotlivých mestách SR. Podnikateľ, ktorý na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou 1500 m2 a halu s rozlohou 1000 m2 by za tieto nehnuteľnosti zaplatil najnižšiu daň v Sobranciach (9 240,- Sk), následne v Trebišove, Gelnici a vo Svidníku. Najvyššiu daň by naopak zaplatil v Žiari nad Hronom (111 260,- Sk) a následne v Bratislave – mestskej časti Staré mesto a v Banskej Bystrici. Najvýraznejšie by sa tomuto podnikateľovi zvýšila daň oproti minulému roku v Nových Zámkoch (+ 48 %) a v Tvrdošíne (+ 40 %), hoci jej celková výška by bola aj tak hlboko pod 56 239,- Sk, čo predstavuje priemernú výšku dane v sledovaných mestách za uvedenú kombináciu nehnuteľností.

Číselné údaje do aktuálnej databázy prebrala PAS zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Údaje zodpovedajú centrám jednotlivých okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Rebríčky daní z nehnuteľností (vo formáte .pdf)

Stiahnite si Rebríčky a kalkulačku daní z nehnuteľností do svojho PC (po kliknutí pravým tlačítkom myši na linku vyberte voľbu “Uložiť ako”)

Postup pre správne spustenie programu:

1) Otvorte program MS Excel
2) Kliknite na “Nástroje” (Tools), následne na “Makro” (Macro) a následne na “Zabezpečenie” (Security)
3) Vyberte nízku úroveň (low) ochrany, kliknite ok
4) Teraz otvorte súbor “menu_projekty_dan_z_nehnutelnosti_2009_kalkulacka.xls” uložený vo Vašom počítači