Okt 272015
 
 27. Október 2015

Podnikatelia opäť vnímajú zhoršenie ekonomického prostredia na Slovensku pre beztrestné neplatenie faktúr, byrokraciu, korupciu a kriminalitu. Dobrým príkladom je riešenie kauzy Váhostav.

Vysporiadanie dlžôb jednej z najväčších slovenských stavebných firiem Váhostav-SK opäť prinieslo pochybnosti nad nestrannosťou a spravodlivosťou súdov a štátnych orgánov na Slovensku. Štátna spoločnosť Slovenská reštrukturalizačná, s.r.o. na svojej internetovej stránke zverejnila výzvu na predkladanie žiadostí o odkupovanie pohľadávok veriteľov voči Váhostavu.

Medzi veriteľmi, ktorí sú oprávnení podať žiadosť je aj niekoľko schránkových firiem so sídlom na Cypre či v Belize a tiež slovenská firma Lomark, za ktorou podľa médií majú stáť osoby, prepojené s Váhostavom alebo jeho majiteľom Jurajom Širokým. Predpokladáme, že ich pohľadávky voči Váhostavu vznikli účelovo, aby cez ne mohli ovplyvňovať reštrukturalizáciu firmy a ťažiť z nej. Schránkovým firmám teraz môže štátna firma podobne ako živnostníkom a ďalším veriteľom Váhostavu vyplatiť až 200-tisíc eur do úrovne polovice ich pohľadávky. Upozornila na to RTVS.

Už v minulosti analytici upozorňovali na to, že kauza Váhostav by sa mala vyriešiť na úkor jeho akcionárov, ktorí by mali zaplatiť jeho dlhy namiesto veriteľov. Napriek tomu, že štát mohol Váhostav nechať splatiť svoje dlhy postupnými zrážkami zo štátnych zákaziek, ktoré vykonáva, rozhodol sa radšej vytvoriť ďalšiu štátnu firmu a špeciálny byrokratický proces, ktorý je živnou pôdou pre špekulácie, korupciu a klientelizmus. V tejto sieti dostanú peniaze od štátu dokonca aj schránkové firmy na Cypre a v Belize, ktoré si pohľadávky špekulatívne  rozdelili, aby z nich tak dostali viac. Lomark napríklad odkúpil časť pohľadávky od firmy Efelan Trading.

Podnikatelia sú znepokojení tým, že na Slovensku sa opäť zvyšuje ekonomická kriminalita, rozmáha sa neplatenie faktúr, tunelovanie firiem, či výpalníctvo. Objavili sa dokonca informácie, že sa takýmto činnostiam venujú aj aktívni policajti, ktorí v prípade odhalenia ani nedostanú exemplárne tresty.

Na druhej strane štát mnohým podnikateľom bráni v podnikaní, sužuje ich zbytočnými byrokratickými predpismi a kontrolami. Tie podnikateľov často pokutujú za nepodstatné odchýlky od predpisov, pričom sú zjavné ich korupčné očakávania. Tí, ktorí sa voči tomu ohradia, neskôr čelia dodatočným problémom, šikanovaniu na úradoch alebo vylučovaniu zo štátnych tendrov.

V posledných mesiacoch sa na Slovensku objavilo niekoľko takýchto prípadov, v ktorých sú dôvodné podozrenia, že štátne orgány nepostupujú s dôrazom na spravodlivosť, rovnosť pred zákonom a rovnaké podmienky na podnikanie. Podnikateľom tak v podstate bránia v podnikaní, vytláčajú ich z krajiny, potláčajú konkurenciu a ohrozujú pracovné miesta na Slovensku. Možno napríklad spomenúť českú dopravnú firmu Regiojet alebo britský reťazec Tesco. Takýmto postupom štát vlastne zhoršuje životnú úroveň svojich občanov.

Vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva a uplatňovanie rovnosti pred zákonom boli položky, v ktorých podnikatelia zaznamenali najväčšie zhoršenie v Indexe podnikateľského prostredia. Výslovne dokonca uvádzali prípad zvýhodňovania firmy Váhostav pri riešení jej reštrukturalizácie, podobne ako v minulosti v prípade firiem Doprastav alebo TSS Grade. Tento index Podnikateľská aliancia Slovenska pripravuje na základe hodnotení podnikateľov už od roku 2001.

Výsledky posledného Indexu podnikateľského prostredia za 2. štvrťrok 2015 si môžete pozrieť tu:

Podnikatelia sa sťažujú na súdnictvo a zvýhodňovanie Váhostavu

 

Okt 022015
 
 2. Október 2015

Najnovšia správa o globálnej konkurencieschopnosti 2015-16, ktorú 30. septembra zverejnilo Svetové ekonomické fórum (WEF) prináša veľa zaujímavých informácií (nájdete ju tu). Je dobrou spätnou väzbou pre tvorcov ekonomického prostredia na Slovensku, odpoveďou podnikateľov na otázku, ako sa na Slovensku majú a čo by radi zlepšili.

Okrem iného z nej vyplýva aj to, ktoré problémy trápia slovenský biznis najviac. Oproti minulému roku prekvapujúco vzrástlo pociťovanie korupcie, ktorú považuje za najväčšiu ťažkosť vyše 18 percent opýtaných. Opäť prenikla na prvé miesto pred štátnu byrokraciu a výšku daní spolu s obmedzeniami pracovného trhu.

Slovensko sa v rebríčku WEF tento rok umiestnilo na 67. mieste, o osem priečok vyššie ako vlani. Slovensko je však aj naďalej na poslednom mieste v regióne a tretie od konca medzi členmi EÚ. Nižšie sa umiestnili už len Chorvátsko (77. miesto) a Grécko (81.).

Z okolitých krajín je najvyššie Rakúsko na 23. mieste, Česká republika sa posunula z 37. na 31. priečku, Poľsko obsadilo 41. miesto. Maďarsko zmazalo svoje minuloročné zlepšenie, kleslo o 3 miesta a obsadilo v tomto roku 63. priečku.

Okolo 40. priečky sa držia Litva a Lotyšsko, na 45. miesto na svete sa vyšplhalo Rusko. Rumunsko je na 53. a Bulharsko na 54. mieste.

Umiestnenie Slovenska môže byť pre investorov signálom, že by sa pri umiestnení nového projektu výroby alebo služieb mali radšej rozhodnúť pre inú krajinu, kde sa podniká ľahšie.

Na špici a na dne

Pohľad na kategórie, v ktorých je slovenské podnikateľské prostredie najlepšie a najhoršie na svete, môže byť pre vládu inšpiráciou, čo zlepšiť, aby sa ekonomike v krajine viac darilo a aby pritiahla viac investorov.

Na vysokých priečkach v globálnom porovnaní sa napríklad Slovensko ocitlo v podiele zahraničných vlastníkov (5. na svete), ďalšie kategórie svedčia o tom, že patríme k najviac otvoreným ekonomikám s veľkým podielom zahraničných investícií a silným vplyvom zahraničného obchodu na podnikanie. Na druhej strane to hovorí o slabej domácej podnikateľskej základni, ktorá býva menej náchylná na krízové výkyvy. Výška ciel je daná naším členstvom v EÚ a vo výskyte ochorenia HIV sa o prvé miesto delíme s desiatkami iných krajín.

Zdroj: WEF  Graf: PAS

 Najnižšie priečky v celosvetovom porovnaní, na ktoré sa Slovensko dostalo v niektorých kategóriách, sú však oveľa vážnejšie. Hovoria o slabo fungujúcom štáte, nedôvere podnikateľov v rovnosť pred zákonom, v nestrannosť úradníkov, nezávislosť súdov.  V efektívnosti zákonov pri urovnávaní sporov je Slovensko tretie najhoršie na svete, v klientelizme pri rozhodovaní štátu piate najhoršie.

Krajina patrí podľa účastníkov prieskumu na dno svetového rebríčka aj vo vládnych reguláciách, zneužívaní verejných zdrojov, mrhaní štátnymi peniazmi. Ekonomika trpí komplikáciami na pracovnom trhu, či slabou kvalitou vzdelávania. Podnikatelia sú presvedčení, že Slovensko iba málo dokáže pritiahnuť talenty zo zahraničia, prípadne udržať si vlastné. V tom patrí na 129. a 127. miesto na svete v konkurencii 140 krajín.

Zdroj: WEF  Graf: PAS

 Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) je presvedčená, že zhoršovanie podnikateľského prostredia na Slovensku vedie k tomu, že sa v krajine umiestňuje menej investícií a vytvára menej pracovných miest, ako by to bolo v prípade pozitívneho vývoja.

Umiestnenie v najnovších globálnych rebríčkoch WEF iba potvrdzuje, že Slovensko zaostáva za svojimi konkurentmi v Strednej Európe, ktorí sa s výnimkou Maďarska posúvajú smerom ku kvalite podnikateľského prostredia v západoeurópskych krajinách.

Výsledkom je, že na Slovensko za posledných sedem rokov neprišiel nový zahraničný investor s veľkým projektom, jedinou lastovičkou je nedávno ohlásená automobilka Jaguar Land Rover. Medzitým Slovensko obišlo viacero veľkých projektov s tisícmi nových pracovných miest, ktoré zvyčajne uprednostnili Poľsko, Česko, Maďarsko alebo Rumunsko.

Tohtoročný posun Slovenska v rebríčku možno pripísať skôr zlepšeniu situácie vo firmách vďaka ich inováciám a investíciám do technológií. Naopak, vnímanie fungovania štátu sa skôr zhoršilo, najmä v oblasti korupcie, byrokracie, fungovania súdov a vzdelávania. Sú to oblasti, na ktoré PAS dlhodobo upozorňuje a ponúka vo svojich analýzach aj konkrétne riešenia.

Peter Kremský, PAS

Prečítajte si aj:

Ďalšie zlepšenie SR v rebríčku konkurencieschopnosti

Kompletná správa o globálnej konkurencieschopnosti v angličtine

Sep 292015
 
 29. September 2015

Prinesie podporu rozdeľovania zákaziek alebo koncesií na menšie časti.

Zefektívnenie a urýchlenie verejného obstarávania prostredníctvom povinnej elektronizácie, väčšia flexibilita, zníženie administratívnej záťaže či uľahčenie prístupu malým a stredným podnikom na trh. To sú hlavné ciele nového zákona o verejnom obstarávaní, ktorý do slovenského právneho poriadku preberá viaceré nové európske smernice z tejto oblasti.

Právnu normu, ktorá nahrádza tú doterajšiu z roku 2006, poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania. Účinná má byť od apríla budúceho roka.

Návrh zákona prináša viacero nových inštitútov, ako napríklad nový postup zadávania zákazky – inovatívne partnerstvo. Jeho použitie je naviazané na potrebu vyvinúť a kúpiť inovačný výrobok, službu alebo stavebné práce. Predmet zákazky v takom prípade na trhu ešte neexistuje a vytvorí sa práve v rámci partnerstva obstarávateľa s dodávateľom.

Ďalšie nové úpravy sa týkajú konfliktu záujmov, spoločného obstarávania verejných obstarávateľov z viacerých krajín, zákonných dôvodov na odstúpenie od zmluvy, novej koncepcie uzatvárania dodatkov či predbežného preukazovania podmienok účasti prostredníctvom jednotného európskeho dokumentu. Ten zavádza európska legislatíva s cieľom zníženia administratívnej záťaže.

Elektronická komunikácia má zjednodušiť proces verejného obstarávania, zvýšiť jeho efektívnosť a transparentnosť. Po uplynutí prechodného obdobia 30 mesiacov sa má dosiahnuť úplná elektronická komunikácia vo všetkých fázach obstarávania, vrátane predkladania žiadostí o účasť a predkladania ponúk.

Nové ustanovenie prináša podporu rozdeľovania zákaziek alebo koncesií na menšie časti. Vytvára sa tak možnosť väčšieho prístupu malých a stredných podnikov k nim. Upravuje sa tiež možnosť spoločného predkladania ponuky, čo má rovnako význam pre otváranie trhu verejných zákaziek pre malé a stredné podniky, ktoré by neboli schopné predmet zákazky zrealizovať samostatne.

Ďalším z nových inštitútov vyplývajúcich priamo z európskej legislatívy je tzv. samoočisťovací mechanizmus. Jeho účelom je poskytnúť možnosť zúčastniť sa verejného obstarávania aj subjektom, u ktorých existujú dôvody na vylúčenie, a to za predpokladu vykonania dostatočných nápravných opatrení.

Osobitné postupy pri zadávaní zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti obsahuje nová piata časť predloženého návrhu zákona. Pri týchto zákazkách existuje predpoklad vzniku alebo postupovania utajovanej skutočnosti. Verejný obstarávateľ má preto právo určiť požiadavky a opatrenia na ochranu utajovaných skutočností, ktoré je záujemca povinný zabezpečiť.

 Viac o tejto téme si prečítate tu:
Sep 282015
 
 28. September 2015

Autobusové firmy majú dlhodobé zmluvy so samosprávnymi krajmi, ktoré sú pre kraje nevýhodné. Umožňujú predražené nákupy autobusov aj neprehľadný predaj reklamy.

Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) víta príchod súkromných dopravcov do verejnej autobusovej dopravy, pretože len nové firmy môžu priniesť skutočné konkurenčné prostredie a ukázať na neefektívne hospodárenie zabehnutých firiem. Pre TASR to konštatoval riaditeľ Úradu BBSK Milan Uhrík.

“Zmluvy s vysúťaženými verejnými dopravcami SAD Lučenec a SAD Zvolen, ktoré už sedem rokov zabezpečujú verejnú autobusovú dopravu na území BBSK, považujeme pre kraj za veľmi nevýhodné. Ako principiálny problém vnímame fakt, že zmluvy sú koncipované tak, že motivujú verejných dopravcov vytvárať stratu, ktorá im bude za každých okolností preplácaná,” uviedol Uhrík.

BBSK poukazuje i na predražené nákupy autobusov u týchto dopravcov. “Pre zaujímavosť sme skúsili inkognito osloviť predajcov autobusov so žiadosťou o cenovú ponuku na kúpu jedného autobusu a boli sme prekvapení, keď nám ponúkli približne o tretinu nižšiu cenu, než za akú nakupujú autobusy vo verejných obstarávaniach vo veľkých množstvách SAD-ky. Po tom, čo sme prezradili našu identitu, však predajcovia autobusov s nami ďalej odmietli komunikovať,” vysvetlil Uhrík.

Podľa neho na čudné praktiky poukázali aj viaceré kontroly, ktoré kraj u týchto dopravcov vykonal. “Pre ilustráciu aspoň jeden príklad. SAD Lučenec prenajíma všetky plochy svojich autobusov za pár stoviek eur mesačne schránkovej reklamnej agentúre, ktorej tržby sú podľa verejne dostupných účtovných výkazov rádovo v miliónoch eur. Žiaľ, nepodarilo sa nám danú reklamnú agentúru skontaktovať, nakoľko sme nenašli jej firemné sídlo a ani žiadnu webstránku. Na firmu, ktorá zarába milióny eur, je to minimálne čudné. V každom prípade, čoskoro budeme verejnosť informovať o výsledkoch našich zistení v tejto kauze,” zdôraznil Uhrík.

Viac o tejto téme si prečítate tu:

Banskobystrický samospravný kraj má riešenie v prípade RegioJetu

Sep 032015
 
 3. September 2015

Ministerstvo spravodlivosti plánuje zákon, ktorý by mal zabrániť návrhom na poslednú chvíľu, ako aj prílepkom, meniacim nesúvisiace zákony.

Korupcia a neprehľadné zmeny zákonov sú problémy, na ktoré sa podnikatelia často sťažujú. Dostávajú sa na prvé priečky v pravidelných prieskumoch spokojnosti podnikateľov s ekonomickým prostredím na Slovensku.

Jedným z najdôležitejších návrhov Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ako znížiť korupciu bolo obmedziť voľnosť rozhodovania a zintenzívniť verejnú kontrolu politikov vo forme povinného zverejňovania poslaneckých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k zákonom v druhom čítaní. PAS už po druhý raz spočítala a analyzovala takéto návrhy počas posledného kalendárneho roka, pričom ich započítala do celkových údajov o návrhov za celé volebné obdobie od roku 2012.

Polovica na poslednú chvíľu

Analýza PAS z augusta 2015 ukazuje, že takmer polovica (48 %) zo 713 poslaneckých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré poslanci predložili v súčasnom volebnom období, zverejnili priamo v deň druhého čítania alebo jeden pracovný deň pred ním. V polovici prípadov teda verejnosť prakticky nedokáže skontrolovať a pripomienkovať poslanecké pozmeňujúce návrhy.

Takýto stav prirodzene rozširuje potenciálny priestor na presadzovanie záujmov jednotlivcov alebo vybraných skupín. Len 15 % poslaneckých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov bolo zverejnených 6 a viac pracovných dní pred druhým čítaním. Za posledný rok sa pritom situácia v tejto oblasti zmenila iba málo. Výraznejšie pribudlo návrhov, podaných aspoň šesť dní pred druhým čítaním, viac je však aj tých, podaných iba dva dni pred rokovaním. Poslanci sú disciplinovanejší zrejme aj vďaka diskusii, ktorá sa na túto tému rozbehla v médiách.

Priemerný čas zverejnenia pozmeňujúcich návrhov v sledovanom období od apríla 2012 do júla 2015 bol 2,27 pracovného dňa. Za posledný rok sa toto číslo zvýšilo o zhruba desať percent. Relatívne najdisciplinovanejší boli poslanci, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke strany Sloboda a solidarita, ktorí zverejňovali svoje pozmeňujúce návrhy v priemere 2,65 pracovného dňa pred druhým čítaním.

Priemerná doba zverejnenia pozmeňujúcich návrhov poslancov ostatných politických strán bola kratšia – približne dva dni a viac, s výnimkou strany MOST-HÍD, ktorej poslanci zverejňovali svoje pozmeňujúce návrhy v priemere len 1,47 pracovného dňa pred druhým čítaním.

Tá však predložila aj najmenej – iba 38 pozmeňujúcich návrhov za zhruba tri roky. Takmer dvesto ich navrhla vládnuca strana SMER, len o málo menej Obyčajní ľudia. Za posledný rok podal SMER polovicu pozmeňovacích návrhov v deň rokovania o zákone alebo deň vopred. Všetky do jedného parlament schválil.

Z tohto pohľadu najkoncepčnejšie v parlamente pracujú poslanci, ktorí kandidovali za SaS a OĽaNO, ich priemerná doba zverejnenia pozmeňovacích návrhov sa za posledný rok zvýšila. Aj medzi nimi sa však nájdu takí, ktorí sú známi pozmeňovacími návrhmi tesne pred druhým čítaním. Najnižší priemer doby zverejnenia majú v tomto volebnom období stále poslanci za SMER a MOST.

Typickým podávateľom pozmeňovacích návrhov tesne pred rokovaním je poslanec za SMER Juraj Blanár. V tomto volebnom období ich podal už 13, z toho osem v deň druhého čítania a ďalších päť deň pred ním. Veľa oneskorených pozmeňovacích návrhov mali aj Erika Jurinová, Ivan Švejna, či Július Brocka.

 

Najaktívnejší sú disciplinovaní

Z hľadiska celkového počtu predložených poslaneckých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov od mája 2012 sa na prvé miesto prebojovala strana SMER, ktorá za posledný rok predbehla poslancov, zvolených za OĽaNO. Od začiatku volebného obdobia predložil SMER spolu 193 návrhov, OĽaNO 185 návrhov.

S väčším odstupom nasledujú strany SaS (110), KDH (97), SDKÚ-DS (92)  a MOST-HÍD (38). Najviac poslaneckých návrhov v prepočte na jeden mandát podalo OĽaNO – vyše 11 a pol, SaS mala desať návrhov na mandát. Posledný je SMER s 2,33 návrhmi na poslanca.

 

Najaktívnejším poslancom pri podávaní pozmeňovacích návrhov naďalej ostáva Jozef Mihál z SaS, s veľkým odstupom za ním nasledujú Miroslav Beblavý, Erika Jurinová, či Ľudovít Kaník. V prvej desiatke sú až šiesti poslanci za OĽaNO, ale žiadny zo SMERu. Spomínaný Juraj Blanár s 13, či Anton Martvoň s 12 návrhmi sú až v druhej desiatke. Poslanci, ktorí prišli s najviac pozmeňovacími návrhmi, ich podávajú v priemere dva až tri dni pred rokovaním parlamentu, patria teda medzi lepší priemer.

PAS nechce nijako spochybniť právo poslancov NR SR predkladať k prerokúvaným zákonom pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Je to ich právo a vlastne aj ich úloha. Systém, keď poslanecký pozmeňujúci návrh môže bez verejnej diskusie zo dňa na deň zásadným spôsobom zmeniť výsledky niekoľkomesačnej prípravy zákona, však PAS nepovažuje za dobrý, pretože ide vlastne o zneužitie rokovacieho poriadku a znehodnotenie práce poslancov.

Viac verejnej kontroly by mohlo obmedziť také neštandardné prípady, akým bolo napríklad schvaľovanie daňových licencií pre právnické osoby v závere roka 2013. Zámer zaviesť daňové licencie najprv ministerstvo financií oficiálne predstavilo verejnosti a vzápätí s odstupom niekoľkých dní licencie uzákonili poslanci NR SR bez verejnej diskusie cez poslanecký pozmeňujúci návrh.

Dostatok času a prehľadnosť

PAS navrhuje, aby sa zaviedla povinná, minimálne týždňová lehota na zverejnenie poslaneckých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov pred druhým čítaním v NR SR. Cieľom je zvýšiť verejnú kontrolu, umožniť verejnosti oboznámiť sa a diskutovať o poslaneckých návrhoch, ako aj obmedziť možnosti netransparentného vplyvu jednotlivcov a parciálnych skupín na výsledné znenie legislatívy.

Za optimálny stav by sme považovali, ak by sa predložené pozmeňujúce a doplňujúce poslanecké návrhy evidovali v Portáli právnych predpisov, ktorý sleduje celý priebeh legislatívneho procesu. Ten by užívateľov v prípade ich záujmu automaticky elektronicky informoval o všetkých zmenách počas celého procesu schvaľovania vybranej legislatívy. Bolo by ideálne, ak by sa pozmeňovacie návrhy museli najprv prerokovať vo výboroch parlamentu, ktoré by k nim zaujali stanovisko. Zlepšilo by to verejnú diskusiu o týchto návrhoch.

Za rovnako veľký problém považuje PAS nepriame novelizácie zákonov. Ako príklad možno uviesť novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá bola vložená do novely zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Novela bola prijatá v NR SR 28.1.2014. Ďalšími príkladmi sú zákon o zdravotnej starostlivosti, z ktorého cez poslanecký pozmeňovací návrh vypadli prednostné vyšetrenia, podobne sa takto do zákonov dostali bezpečnostné previerky sudcov, bločková lotéria, či sa tento rok umožnilo nadobudnutie akcií Váhostavu jeho veriteľmi.

PAS nevidí dostatočné dôvody na to, aby sa akýkoľvek zákon menil nepriamo – novelizáciou iného, často úplne nesúvisiaceho zákona. Účelom takéhoto postupu môže byť iba zahmlenie a neprehľadnosť legislatívnych zmien, čím sa obmedzí verejná diskusia a racionálne hodnotenie chystanej novelizácie.

V Českej republike sa prílepkami k zákonom, ako sa tam hovorí nepriamym novelám, zaoberal Ústavný súd už v roku 2007 a vyhlásil ich za protiústavné. Vychádzal pritom z americkej legislatívnej praxe, v ktorej sú prílepky známe ako „divokí jazdci“ (wild riders). Podľa Ústavného súdu Českej republiky je možné podávať iba také pozmeňovacie návrhy, ktoré skutočne pozmeňujú obsah prerokovaného návrhu zákona a nepripájajú k nemu niečo nesúvisiace. V opačnom prípade ide okrem iného o „porušenie pravidla deľby moci, ktoré má dôsledky pre princípy tvorby súladného, prehľadného a predvídateľného práva.“ (nález ÚS 77/06)

Tento rok sa prílepkami začalo zaoberať aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Minister Tomáš Borec predložil do pripomienkového konania nový zákon o tvorbe právnych predpisov, ktorý prílepky zakazuje. Platiť by mal začať od budúceho roka. Dôvodom je neprehľadnosť legislatívneho procesu, čo nepomáha predvídateľnosti práva.

Okrem zastavenia nepriamych noviel formou pozmeňujúcich návrhov poslancov v druhom čítaní by zákon z dielne ministerstva spravodlivosti mal zmeniť aj poslanecké úpravy prijímaných zákonov. Neprechádzajú totiž pripomienkovaním a schvaľovanie zákonov je tak neprediskutované a ťažko predvídateľné. Po novom by sa k návrhom poslancov mali vyjadrovať vláda, odborníci aj verejnosť, neurčuje však lehoty na pripomienkovanie. Niektorí poslanci parlamentu návrh kritizujú, podľa nich by sa poslanecké návrhy mali upraviť v zákone o rokovacom poriadku parlamentu.

Takéto zmeny v rokovacom poriadku Národná rada SR sa naozaj aj pripravujú. Informovalo o tom združenie Via Iuris, ktoré dokonca o tom rokovalo s predsedom parlamentu Petrom Pellegrinim a predsedom ústavnoprávneho výboru Róbertom Madejom. Na základe toho pripravilo návrh úplne zakázať „prílepky“ k zákonom. Obmedziť nepriame novelizácie zákonov si dal za cieľ aj návrh Akčného plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu, ktorý odsúhlasila vláda. Akčný plán zároveň hovorí o novej povinnosti vypracovať vecný zámer nového zákona, ktorý by mal byť výsledkom širokého dialógu predkladateľa s odbornou verejnosťou a zainteresovanými stranami.

Riešenia:

Neskoré poslanecké návrhy – upraviť v zákone o rokovacom poriadku.

Navrhované znenie:

§ 29 (1) Poslanec môže v rozprave podať k prerokúvanej veci pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, ktoré musia byť vyhotovené písomne a riadne sformulované. Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky ich doručí najneskôr päť pracovných dní pred termínom druhého čítania predmetného zákona. Národná rada určí výbor, ktorý k návrhom zaujme stanovisko.

(2) Poslanec alebo navrhovateľ môže po podaní pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu navrhnúť prerušenie prerokúvania veci až dovtedy, kým k nim nezaujme stanovisko výbor, ktorý určí národná rada. O návrhu na prerušenie prerokúvania bodu programu schôdze rozhodne národná rada bez rozpravy. Národná rada môže súčasne určiť lehotu, dokedy jej určený výbor predloží k podanému pozmeňujúcemu alebo doplňujúcemu návrhu stanovisko.

 

Nepriame novelizácie zákonov – upraviť v zákone o tvorbe právnych predpisov.

Zákon by mal zakazovať nepriame novelizácie, každá zmena zákona by mala prejsť štandardným legislatívnym procesom.

Iná možnosť je poslanecká iniciatíva, ktorou možno požiadať Ústavný súd, aby vyhlásil protiústavnosť takýchto prílepkov a postupne rušil ich platnosť. Slúžilo by to aj ako prevencia voči ich schvaľovaním v budúcnosti.

 

Bratislava, 3. septembra 2015

Podnikateľská aliancia Slovenska

Peter Kremský, projektový manažér

tel. 02/ 5823 3481, mobil 0905-821525, fax 02/ 5823 3487

e-mail: pas@alianciaPAS.sk, http://www.alianciaPAS.sk

 

Celý dokument si môžete stiahnuť tu.