Máj 262016
 
 26. Máj 2016

Najnovšia správa Európskej komisie o Slovensku pre rok 2016 konštatuje, že na podnikanie nepriaznivo vplývajú časté zmeny predpisov a zaťažujúce administratívne požiadavky.

Slovensko čo najskôr potrebuje zlepšenie podnikateľského prostredia, aby si udržalo ekonomický rast, zvýšilo zamestnanosť a pomohlo rozvoju malých a stredných podnikov najmä v ekonomicky slabých regiónoch. Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) oceňuje najnovšie odporúčanie Európskej komisie Slovensku „prijať komplexný plán na odstránenie administratívnych a regulačných prekážok pre podnikateľský sektor“, ktoré je súčasťou správy Rady k programu stability Slovenska na rok 2016.

Prekážky, nedostatky, obavy

Správa Európskej komisie výstižne konštatuje, že na podnikanie na Slovensku nepriaznivo vplývajú časté zmeny právnych predpisov, ako aj zaťažujúce administratívne postupy a požiadavky.

Vysoké administratívne a regulačné prekážky pri niektorých odborných službách a sieťových odvetviach, či nedostatky v oblastiach ako vymáhateľnosť zmlúv a riešenie platobnej neschopnosti, prípadne dlhotrvajúce obavy z kvality súdneho systému poškodzujú podnikateľské prostredie a odrádzajú investorov.

Podľa Komisie síce boli prijaté určité opatrenia na uľahčenie podnikania, ako napríklad Centrum lepšej regulácie zriadené v októbri 2015 a otvorenie Národného podnikateľského centra začiatkom roka 2016. Na druhej strane však bola napríklad odložená implementácia iniciatívy „Small Business Act“ (SBA) v rámci stratégie rozvoja malého a stredného podnikania.

PAS už roky hovorí o potrebe zjednodušenia administratívnych, daňových a odvodových predpisov najmä pre malých podnikateľov a živnostníkov. Takzvaná podnikateľská doložka, teda posúdenie dopadu prijatých zákonov na podnikateľské prostredie sa však stále prakticky nevyužíva. Slovensko zatiaľ neuviedlo do života ani princíp „Think Small First“ (brať pri tvorbe zákonov a pravidiel ohľad najmä na malé podniky), k dodržiavaniu ktorého sa zaviazalo.

Index podnikateľského prostredia sa na Slovensku prepadáva už vyše 10 rokov.

Potreba účinných reforiem

Komisia vo svojej správe ďalej upozorňuje, že verejnú správu na Slovensku stále brzdí neefektívnosť. Pre svoju fragmentovanú a nepružnú štruktúru jej chýba účinná koordinácia. Krok správnym smerom je však prijatie stratégie riadenia ľudských zdrojov v októbri 2015.

Vláda prijala viaceré opatrenia na boj proti korupcii, ich účinok bol však podľa EK len mierny. Slovensko dosahuje obmedzené výsledky, pokiaľ ide o začatie trestných konaní a stíhanie prípadov korupcie vrátane nezákonných postupov pri verejnom obstarávaní.

Na druhej strane postupy pri udeľovaní stavebného povolenia v prípade rozsiahlych investičných a infraštruktúrnych projektov sa skrátili.

Pri verejnom obstarávaní prebieha kvalitatívne orientované súťaženie o zákazky len v obmedzenom rozsahu, tvrdí správa z Bruselu. Poukazuje na nedostatky, ktoré negatívne ovplyvňujú efektívnosť prideľovania verejných zdrojov.

Ako príčiny menuje nekonsolidované riadenie, chýbajúce koncipovanie postupov verejného obstarávania založené na dôkazoch, nedostatočnú odbornosť, konflikty záujmov, súťažné špecifikácie šité na mieru a nadužívanie kritéria najnižšej ceny.

Premeniť slová na činy

PAS vyzýva vládu na účinný boj proti korupcii, efektívne a spravodlivé využívanie verejných zdrojov a zlepšenie podnikateľského prostredia. To sa môže podariť iba uplatnením účinných reforiem, pretože na Slovensku sa situácia v týchto oblastiach v posledných rokoch zhoršovala.

PAS pred voľbami zverejnila desať požiadaviek od politikov, ktoré by mali zlepšiť život obyvateľov Slovenska a zvýšiť jeho konkurencieschopnosť na globálnom trhu. Z programového vyhlásenia vlády vidieť, že sa aspoň niektoré z nich dostali do plánov novej vlády. PAS verí, že sa čo najskôr premenia na reformný program, ktorého súčasťou bude aj jasný plán na odstránenie prekážok v podnikaní, ktorý Komisia spomína.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Program vlády Róberta Fica je všeobecný, prevažne nekonkrétny a málo ústretový voči podnikateľom

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

 

Mar 242016
 
 24. Marec 2016

V posledných rokoch ide vysoká štátna pomoc často spoločnostiam so silným postavením na trhu, ktoré sídlia v ekonomicky silných regiónoch, je preto zbytočná. Najlepším stimulom by bolo znížiť byrokraciu, korupciu, zlepšiť vzdelávanie a pracovný trh.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie štátna investičná pomoc pre podnikateľov, takzvané investičné stimuly. Kým v roku 2014 to bolo takmer 100 miliónov eur, vlani už za skoro 180 miliónov a tento rok sa už schválená investičná pomoc blíži k 100 miliónom eur.

Žiaľ, často ide o zbytočne vynaložené peniaze štátu, ktoré smerujú do veľkých priemyselných podnikov so silnou pozíciou na svetovom trhu a investičnú pomoc nepotrebujú. Svoje investície by pravdepodobne zrealizovali tak či tak, peniaze od štátu im iba vylepšia zisk, prípadne z neho nemusia zaplatiť dane.

 Nepotrebujú pomoc

Príkladom môže byť aj nedávno schválená investičná pomoc pre ružomberské papierne Mondi SCP vo forme odpustenia dane z príjmu za 49 miliónov eur. Ministerstvo hospodárstva tým chce podporiť jej zámer investovať v roku 2018 sumu vyše 300 miliónov eur do výroby nového typu papiera.

Mondi SCP je vysoko zisková firma, ktorá si takúto investíciu dokáže zrealizovať z vlastných príjmov, najmä v čase terajšieho silného ekonomického rastu. Navyše podniká v ekonomicky silnom regióne, kde vládne skôr nedostatok pracovných síl, ako nezamestnanosť. Okrem toho firme vláda schválila štátnu pomoc opakovane, naposledy v roku 2012.

Príkladom podobne nezmyselného rozdávania investičných stimulov bola v minulosti aj vysoká štátna pomoc napríklad pre Duslo Šaľa, Samsung, Continental alebo Getrag. Ide o veľké firmy so silným postavením na trhu, pre ktoré je štátna pomoc v desiatkach miliónov eur za peniaze občanov Slovenska zbytočný luxus.

Podobné je to v prípade investičných stimulov pre pochybné podnikateľské projekty, ako napríklad Poltár Crystal & Steel alebo BcLoad, či predvolebný RKN Global a Midia Agro. Chýba transparentné vyhodnocovanie zmysluplnosti investičných stimulov, ich prínosu a využitia. Všetko to vytvára podozrenie, že sú nástrojmi korupcie a klientelizmu, že dochádza k mrhaniu peniazmi daňových poplatníkov a kriveniu trhu.

Viac podpory pre všetkých, nie len pre vybraných

Investičné stimuly by sa na Slovensku mali výrazne zvýšiť, mali by však byť určené všetkým, nie len veľkým zahraničným firmám. Pomoc by sa však mala rozdeliť na viacero firiem a mala by byť otvorená pre všetkých, nie iba pre niekoľko vybraných podnikov.

Takáto investičná pomoc by mala byť nárokovateľná podľa vopred určených podmienok, napríklad by mala byť obmedzená na okresy s nezamestnanosťou vyššou ako dvojnásobok, prípadne jeden a polnásobok priemeru a smerovať do perspektívnych odvetví služieb, vývoja, či špičkového priemyslu. Dodatočná podpora by mala smerovať pre investície, ktoré vytvoria väčší počet pracovných miest v slabých regiónoch.

Ak to tak nie je, pravidlá sú nejasné a pomoc závisí na rozhodnutí vlády, poskytuje to priestor pre klientelizmus a korupciu. Slovenské firmy sa často sťažujú, že nemajú šancu získať stimuly, hoci investujú v podobných objemoch a v ekonomicky slabších regiónoch, ako zahraničné firmy. Dokonca niekedy stimuly konkurenčne zvýhodňujú zahraničné firmy voči slovenským dodávateľom a tí tak stratia odberateľov, musia znižovať výrobu, či prepúšťať.

Ak je investičný stimul vyšší ako 10% investície, takýto krok štátu je iba výnimočne zmysluplný. Stimuly navyše často smerujú do regiónov, kde je skôr nedostatok pracovných síl ako veľa nezamestnaných, čo prináša nezmyselné vynakladanie prostriedkov občanov.

Investičná pomoc by sa mala poskytovať výhradne vo forme daňových a odvodových úľav, prípadne vo forme odpustenia poplatkov, či financovania všeobecne využiteľnej infraštruktúry (cesty, diaľničné privádzače a výjazdy, siete a pod.)

Zvýhodňovanie veľkých spoločností štátnou pomocou a na druhej strane zvyšovanie záťaže pre malých a stredných podnikateľov cez zvyšovanie odvodov, daní a narastajúcou byrokraciou je problém, na ktorý podnikatelia v prieskumoch upozorňujú veľmi často. Pritom malé a stredné podniky tvoria vyše 99 percent slovenských firiem a zamestnávajú až 72 percent ľudí. Ďalšiu časť tvoria živnostníci, ktorí firmám poskytujú nenahraditeľné služby.

Najlepší stimul je kvalitné podnikateľské prostredie

Oveľa zmysluplnejšie, ako platiť vybraným firmám nákup strojov, výstavbu hál alebo platy ich zamestnancov je plošne zlepšovať podnikateľské prostredie. To je najlepší investičný stimul pre všetkých podnikateľov na Slovensku. V posledných rokoch sa však deje skôr opak.

Index podnikateľského prostredia klesá už desať rokov s jedinou výnimkou v roku 2010. Za posledného tri a pol roka (od nástupu terajšej vlády) klesol z 85 na 56 bodov, teda stratil 29 bodov, vyše tretinu svojej hodnoty. Postupne sa blíži k polovici pôvodnej úrovne z roku 2001.

Najviac by štát investorom pomohol odstránením byrokracie, korupcie, zjednodušením daňových pravidiel a trhu práce. Tiež by mal investovať do vzdelávania, výskumu a vývoja, ako aj kvality života na Slovensku, čo by zabránilo odlevu mozgov do zahraničia.

To by na Slovensko pritiahlo oveľa viac zahraničných investícií ako stimuly vládou vybraným firmám. Aj tie, ktoré už v krajine sú a mohli by rozširovať výrobu, totiž často zápasia s nedostatkom pracovných síl, prípadne nevhodnými reguláciami trhu práce, ktoré zdražujú ich podnikanie a znevýhodňujú investície na Slovensku oproti iným krajinám a regiónom. Toto znevýhodnenie potom štát musí nahrádzať drahými  investičnými stimulmi, ktoré si berie z vreciek daňových poplatníkov.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia sa sťažujú na zhoršovanie prostredia, trápia ich pomalé súdy, neférové stimuly a časté zmeny zákonov

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem

Feb 112016
 
 11. Február 2016

Zhoršujúce sa podnikateľské prostredie na Slovensku môžu zlepšiť jedine hlboké reformy.

Iniciatíva Štrngám za zmenu ako občianska iniciatíva, za ktorou stoja renomované mimovládne organizácie (Inštitút SGI, Nadácie Pontis, Nadácia Zastavme korupcie, VIA IURIS) vytvorila legislatívne konkrétne návrhy, ako zvýšiť vymožiteľnosť práva a obmedziť možnosť obchádzania pravidiel mocnými.

„Podnikatelia považujú za najväčšie problémy, ktoré im strpčujú život nefunkčnosť súdov, korupciu, nerovnosť pred zákonom či zlé hospodárenie štátu. Zhoršuje to podnikateľské prostredie na Slovensku, umožňuje podvody, priživovanie sa špekulantov a výpalníctvo. Zmeniť to môžu jedine hlboké reformy. PAS sa preto pridáva a tiež štrngá za zmenu v oblastiach, ktoré iniciatíva pomenovala. Nech sa správa štátu vráti do rúk jeho občanov, nech sa Slovensko stane krajinou pre ľudí,“  hovorí Peter Kremský, výkonný riaditeľ PAS.

K opatreniam iniciatívy a ich presadzovaniu po získaní mandátu sa doteraz zaviazali strany Most-Híd, #Sieť, hnutie OĽaNO, Kresťanskodemokratické hnutie a strana Sloboda a Solidarita.

Iniciatíva po voľbách bude tlačiť na politické strany, aby boli opatrenia zamedzujúce korupcie prijaté do vládneho programu a do legislatívneho plánu úloh.

Kľúčové zmeny sa týkajú odpolitizovania polície, zabránenia vplyvu na prokurátorov, tlaku na zvyšovanie zodpovednosti sudcov, sfunkčnenia Najvyššieho kontrolného úradu, odkrývania schránkových firiem a zabránenia prikrmovania.

Konkrétne podrobné návrhy opatrení sú zverejnené na stránke http://www.strngamzazmenu.sk/wp-content/uploads/2015/11/Strngam-za-zmenu.pdf

Viac o tejto téme si prečítate tu:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

 

Okt 272015
 
 27. Október 2015

Podnikatelia opäť vnímajú zhoršenie ekonomického prostredia na Slovensku pre beztrestné neplatenie faktúr, byrokraciu, korupciu a kriminalitu. Dobrým príkladom je riešenie kauzy Váhostav.

Vysporiadanie dlžôb jednej z najväčších slovenských stavebných firiem Váhostav-SK opäť prinieslo pochybnosti nad nestrannosťou a spravodlivosťou súdov a štátnych orgánov na Slovensku. Štátna spoločnosť Slovenská reštrukturalizačná, s.r.o. na svojej internetovej stránke zverejnila výzvu na predkladanie žiadostí o odkupovanie pohľadávok veriteľov voči Váhostavu.

Medzi veriteľmi, ktorí sú oprávnení podať žiadosť je aj niekoľko schránkových firiem so sídlom na Cypre či v Belize a tiež slovenská firma Lomark, za ktorou podľa médií majú stáť osoby, prepojené s Váhostavom alebo jeho majiteľom Jurajom Širokým. Predpokladáme, že ich pohľadávky voči Váhostavu vznikli účelovo, aby cez ne mohli ovplyvňovať reštrukturalizáciu firmy a ťažiť z nej. Schránkovým firmám teraz môže štátna firma podobne ako živnostníkom a ďalším veriteľom Váhostavu vyplatiť až 200-tisíc eur do úrovne polovice ich pohľadávky. Upozornila na to RTVS.

Už v minulosti analytici upozorňovali na to, že kauza Váhostav by sa mala vyriešiť na úkor jeho akcionárov, ktorí by mali zaplatiť jeho dlhy namiesto veriteľov. Napriek tomu, že štát mohol Váhostav nechať splatiť svoje dlhy postupnými zrážkami zo štátnych zákaziek, ktoré vykonáva, rozhodol sa radšej vytvoriť ďalšiu štátnu firmu a špeciálny byrokratický proces, ktorý je živnou pôdou pre špekulácie, korupciu a klientelizmus. V tejto sieti dostanú peniaze od štátu dokonca aj schránkové firmy na Cypre a v Belize, ktoré si pohľadávky špekulatívne  rozdelili, aby z nich tak dostali viac. Lomark napríklad odkúpil časť pohľadávky od firmy Efelan Trading.

Podnikatelia sú znepokojení tým, že na Slovensku sa opäť zvyšuje ekonomická kriminalita, rozmáha sa neplatenie faktúr, tunelovanie firiem, či výpalníctvo. Objavili sa dokonca informácie, že sa takýmto činnostiam venujú aj aktívni policajti, ktorí v prípade odhalenia ani nedostanú exemplárne tresty.

Na druhej strane štát mnohým podnikateľom bráni v podnikaní, sužuje ich zbytočnými byrokratickými predpismi a kontrolami. Tie podnikateľov často pokutujú za nepodstatné odchýlky od predpisov, pričom sú zjavné ich korupčné očakávania. Tí, ktorí sa voči tomu ohradia, neskôr čelia dodatočným problémom, šikanovaniu na úradoch alebo vylučovaniu zo štátnych tendrov.

V posledných mesiacoch sa na Slovensku objavilo niekoľko takýchto prípadov, v ktorých sú dôvodné podozrenia, že štátne orgány nepostupujú s dôrazom na spravodlivosť, rovnosť pred zákonom a rovnaké podmienky na podnikanie. Podnikateľom tak v podstate bránia v podnikaní, vytláčajú ich z krajiny, potláčajú konkurenciu a ohrozujú pracovné miesta na Slovensku. Možno napríklad spomenúť českú dopravnú firmu Regiojet alebo britský reťazec Tesco. Takýmto postupom štát vlastne zhoršuje životnú úroveň svojich občanov.

Vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva a uplatňovanie rovnosti pred zákonom boli položky, v ktorých podnikatelia zaznamenali najväčšie zhoršenie v Indexe podnikateľského prostredia. Výslovne dokonca uvádzali prípad zvýhodňovania firmy Váhostav pri riešení jej reštrukturalizácie, podobne ako v minulosti v prípade firiem Doprastav alebo TSS Grade. Tento index Podnikateľská aliancia Slovenska pripravuje na základe hodnotení podnikateľov už od roku 2001.

Výsledky posledného Indexu podnikateľského prostredia za 2. štvrťrok 2015 si môžete pozrieť tu:

Podnikatelia sa sťažujú na súdnictvo a zvýhodňovanie Váhostavu

 

Okt 022015
 
 2. Október 2015

Najnovšia správa o globálnej konkurencieschopnosti 2015-16, ktorú 30. septembra zverejnilo Svetové ekonomické fórum (WEF) prináša veľa zaujímavých informácií (nájdete ju tu). Je dobrou spätnou väzbou pre tvorcov ekonomického prostredia na Slovensku, odpoveďou podnikateľov na otázku, ako sa na Slovensku majú a čo by radi zlepšili.

Okrem iného z nej vyplýva aj to, ktoré problémy trápia slovenský biznis najviac. Oproti minulému roku prekvapujúco vzrástlo pociťovanie korupcie, ktorú považuje za najväčšiu ťažkosť vyše 18 percent opýtaných. Opäť prenikla na prvé miesto pred štátnu byrokraciu a výšku daní spolu s obmedzeniami pracovného trhu.

Slovensko sa v rebríčku WEF tento rok umiestnilo na 67. mieste, o osem priečok vyššie ako vlani. Slovensko je však aj naďalej na poslednom mieste v regióne a tretie od konca medzi členmi EÚ. Nižšie sa umiestnili už len Chorvátsko (77. miesto) a Grécko (81.).

Z okolitých krajín je najvyššie Rakúsko na 23. mieste, Česká republika sa posunula z 37. na 31. priečku, Poľsko obsadilo 41. miesto. Maďarsko zmazalo svoje minuloročné zlepšenie, kleslo o 3 miesta a obsadilo v tomto roku 63. priečku.

Okolo 40. priečky sa držia Litva a Lotyšsko, na 45. miesto na svete sa vyšplhalo Rusko. Rumunsko je na 53. a Bulharsko na 54. mieste.

Umiestnenie Slovenska môže byť pre investorov signálom, že by sa pri umiestnení nového projektu výroby alebo služieb mali radšej rozhodnúť pre inú krajinu, kde sa podniká ľahšie.

Na špici a na dne

Pohľad na kategórie, v ktorých je slovenské podnikateľské prostredie najlepšie a najhoršie na svete, môže byť pre vládu inšpiráciou, čo zlepšiť, aby sa ekonomike v krajine viac darilo a aby pritiahla viac investorov.

Na vysokých priečkach v globálnom porovnaní sa napríklad Slovensko ocitlo v podiele zahraničných vlastníkov (5. na svete), ďalšie kategórie svedčia o tom, že patríme k najviac otvoreným ekonomikám s veľkým podielom zahraničných investícií a silným vplyvom zahraničného obchodu na podnikanie. Na druhej strane to hovorí o slabej domácej podnikateľskej základni, ktorá býva menej náchylná na krízové výkyvy. Výška ciel je daná naším členstvom v EÚ a vo výskyte ochorenia HIV sa o prvé miesto delíme s desiatkami iných krajín.

Zdroj: WEF  Graf: PAS

 Najnižšie priečky v celosvetovom porovnaní, na ktoré sa Slovensko dostalo v niektorých kategóriách, sú však oveľa vážnejšie. Hovoria o slabo fungujúcom štáte, nedôvere podnikateľov v rovnosť pred zákonom, v nestrannosť úradníkov, nezávislosť súdov.  V efektívnosti zákonov pri urovnávaní sporov je Slovensko tretie najhoršie na svete, v klientelizme pri rozhodovaní štátu piate najhoršie.

Krajina patrí podľa účastníkov prieskumu na dno svetového rebríčka aj vo vládnych reguláciách, zneužívaní verejných zdrojov, mrhaní štátnymi peniazmi. Ekonomika trpí komplikáciami na pracovnom trhu, či slabou kvalitou vzdelávania. Podnikatelia sú presvedčení, že Slovensko iba málo dokáže pritiahnuť talenty zo zahraničia, prípadne udržať si vlastné. V tom patrí na 129. a 127. miesto na svete v konkurencii 140 krajín.

Zdroj: WEF  Graf: PAS

 Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) je presvedčená, že zhoršovanie podnikateľského prostredia na Slovensku vedie k tomu, že sa v krajine umiestňuje menej investícií a vytvára menej pracovných miest, ako by to bolo v prípade pozitívneho vývoja.

Umiestnenie v najnovších globálnych rebríčkoch WEF iba potvrdzuje, že Slovensko zaostáva za svojimi konkurentmi v Strednej Európe, ktorí sa s výnimkou Maďarska posúvajú smerom ku kvalite podnikateľského prostredia v západoeurópskych krajinách.

Výsledkom je, že na Slovensko za posledných sedem rokov neprišiel nový zahraničný investor s veľkým projektom, jedinou lastovičkou je nedávno ohlásená automobilka Jaguar Land Rover. Medzitým Slovensko obišlo viacero veľkých projektov s tisícmi nových pracovných miest, ktoré zvyčajne uprednostnili Poľsko, Česko, Maďarsko alebo Rumunsko.

Tohtoročný posun Slovenska v rebríčku možno pripísať skôr zlepšeniu situácie vo firmách vďaka ich inováciám a investíciám do technológií. Naopak, vnímanie fungovania štátu sa skôr zhoršilo, najmä v oblasti korupcie, byrokracie, fungovania súdov a vzdelávania. Sú to oblasti, na ktoré PAS dlhodobo upozorňuje a ponúka vo svojich analýzach aj konkrétne riešenia.

Peter Kremský, PAS

Prečítajte si aj:

Ďalšie zlepšenie SR v rebríčku konkurencieschopnosti

Kompletná správa o globálnej konkurencieschopnosti v angličtine