Jún 292017
 
 29. Jún 2017

Prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska a inštitútu INEKO ukázal, že informovanosť by zlepšilo sústredenie dát na jeden prehľadný portál, či zrušenie výnimky pre Národnú diaľničnú spoločnosť.

Podnikatelia často využívajú možnosť vyhľadať si informácie z verejného sektora sprístupnené na internete. Naopak len málo z nich využíva infožiadosti, náročnejšie na čas a administratívu. Rozširovaniu rozsahu zverejňovania informácií podľa nich často chýba prehľadnosť a dobré možnosti vyhľadávania (vo verejných obstarávaniach, zmluvách štátu a obcí, eurofondoch aj inde). Osobitne by uvítali prehľadnejšie informácie o verejnom obstarávaní s prepojením na Centrálny register zmlúv a informácie o plnení verejných zákaziek.

Výrazná väčšina podnikateľov požaduje rozšíriť platnosť zákona o slobodnom prístupe k informáciám na firmy ovládané štátom a samosprávou. Väčšina chce tiež zjednotiť zverejňovanie zmlúv vrátane samospráv na jednom centrálnom registri. Požadujú aj zrušiť výnimku, podľa ktorej Národná diaľničná spoločnosť nemusí zverejňovať zmluvy o výkupe pozemkov pod diaľnicami.

Časť podnikateľov je však skeptická k zlepšovaniu zverejňovania informácií, pokiaľ kauzy, ktoré sa vďaka tomu odhalia, nebudú riadne vyšetrené a vinníci potrestaní. „Načo mi je informácia, že niekto kradne, keď štát zlodejov chráni“, vyjadril sa účastník prieskumu.

Internetového anonymného prieskumu medzi podnikateľmi, ktorý Podnikateľská aliancia Slovenska v spolupráci s inštitútom INEKO vykonala v dňoch 1. až 15. júna 2017, sa zúčastnilo 73 respondentov zo zhruba tisícky priamo oslovených.

Takmer 96 percent účastníkov prieskumu využíva automaticky zverejňované informácie. Dáta vyžiadané cez infožiadosti, ktoré sa automaticky nezverejňujú, využíva iba 12,5 % opýtaných. Výsledok podporuje myšlienku prenesenia čo najväčšieho objemu verejných dát do prostredia, kde sa automaticky zverejňujú, sú voľne a užívateľsky priateľsky dostupné.

Na otázku „Ktoré zdroje informácií z verejného sektora najčastejšie využívate pri podnikaní?“ boli odpovede veľmi rôznorodé, opakovali sa však najobľúbenejšie portály, ktoré umožňujú prístup a vyhľadávanie vo verejných dátach.

Viacero účastníkov navyše uviedlo, že sledujú súkromný portál finstat.sk ako miesto, kde možno nájsť súhrn informácií z viacerých verejných zdrojov informácií a vyhľadávať v nich. Zaujímavé zistenie je, že nikto z účastníkov nespomenul „výkladnú skriňu“ informatizácie verejnej správy v krajine, portál slovensko.sk, na ktorý sa v posledných rokoch minuli stovky miliónov eur.

Pri otázke na otvorenosť informácií verejného sektora takmer dve tretiny účastníkov zvolilo možnosť „Verejný sektor publikuje väčšinu dát málo prehľadne, ťažko sa vyhľadávajú“. Traja z piatich súhlasilo s tým, že „Pri zverejňovaní prevažuje kvantita, dôležité dáta sa však často nezverejňujú alebo ťažko hľadajú.“

Vyše dve tretiny respondentov si myslia, že infozákon „zlepšuje transparentnosť fungovania štátu“. Ďalšia takmer polovica skonštatovala, že „pomáha firmám získavať informácie dôležité pre podnikanie“. S tým, že infozákon „obmedzuje korupciu a klientelizmus“ súhlasí necelých 30 % a takmer štvrtina, že „zlepšuje podnikateľské prostredie“. Iba 12,5 % je presvedčených, že „zabraňuje podvodom“ a štyria zo 73 účastníkov súhlasili, že „zlepšuje stav prokuratúry a súdnictva“.

V otázke na možné zmeny v infozákone najväčší súhlas (až 77 %) získala „Povinnosť zverejňovať údaje aj pre firmy ovládané štátom a samosprávou“, ako druhú najdôležitejšiu zmenu účastníci prieskumu vybrali „Zjednotenie zverejňovania zmlúv vrátane samospráv na jednom centrálnom registri“. K zmenám s najširším vnímaním užitočnosti sa zaradilo aj „Zrušenie výnimky, podľa ktorej Národná diaľničná spoločnosť nezverejňuje zmluvy o kúpe pozemkov pod diaľnice (odkrytie subjektov, ktoré sa v transakciách s pozemkami často opakujú).“

O niečo menej, no stále okolo polovica účastníkov prieskumu by pokladala za užitočné aj ďalšie konkrétne návrhy ako zlepšiť sprístupňovanie informácií (viď nasledujúci graf).

Zlepšiť celkovú informovanosť o verejných zákazkách by až podľa 75 % respondentov pomohlo najmä vytvorenie prehľadného portálu, na ktorom by sa sústredili všetky verejné obstarávania v krajine. Sedem z desiatich podnikateľov by tiež uvítalo možnosť „Prepojiť Vestník verejného obstarávania s Centrálnym registrom zmlúv, aby bolo možné vyhľadávať informácie o výbere dodávateľa zákazky a jej reálnom plnení.“

Aj ďalšie, rýchlejšie a ľahšie realizovateľné opatrenia by však boli prínosom až podľa polovice účastníkov prieskumu. Napríklad verejné pripomienkovanie súťažných podmienok ešte pred začatím obstarávania v prípade špecifických tovarov a služieb (IT, poradenstvo, veľké stavby), ale aj bezodkladné informovanie o ponukách hneď po ich otvorení a tiež o dôvodoch vylúčenia uchádzačov (nie až po ukončení súťaže).

Podnikatelia sa v prieskume vyslovili najmä za prehľadnejšie verejné dáta, podľa možnosti prístupné na jednom mieste a zoskupené tak, aby umožňovali triedenie a vyhľadávanie. Zaznel tiež silný hlas za rozšírenie zverejňovania údajov o verejných obstarávaniach, zmluvách so štátom a ich väčšiu prehľadnosť. Viac informácií by tiež mali zverejňovať štátne a samosprávne firmy, mali by sa zrušiť výnimky a výhrady, dáta by sa mali presunúť medzi automaticky zverejňované.

Celý prieskum a analýzu si môžete stiahnuť tu.

 

 

Máj 262016
 
 26. Máj 2016

Najnovšia správa Európskej komisie o Slovensku pre rok 2016 konštatuje, že na podnikanie nepriaznivo vplývajú časté zmeny predpisov a zaťažujúce administratívne požiadavky.

Slovensko čo najskôr potrebuje zlepšenie podnikateľského prostredia, aby si udržalo ekonomický rast, zvýšilo zamestnanosť a pomohlo rozvoju malých a stredných podnikov najmä v ekonomicky slabých regiónoch. Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) oceňuje najnovšie odporúčanie Európskej komisie Slovensku „prijať komplexný plán na odstránenie administratívnych a regulačných prekážok pre podnikateľský sektor“, ktoré je súčasťou správy Rady k programu stability Slovenska na rok 2016.

Prekážky, nedostatky, obavy

Správa Európskej komisie výstižne konštatuje, že na podnikanie na Slovensku nepriaznivo vplývajú časté zmeny právnych predpisov, ako aj zaťažujúce administratívne postupy a požiadavky.

Vysoké administratívne a regulačné prekážky pri niektorých odborných službách a sieťových odvetviach, či nedostatky v oblastiach ako vymáhateľnosť zmlúv a riešenie platobnej neschopnosti, prípadne dlhotrvajúce obavy z kvality súdneho systému poškodzujú podnikateľské prostredie a odrádzajú investorov.

Podľa Komisie síce boli prijaté určité opatrenia na uľahčenie podnikania, ako napríklad Centrum lepšej regulácie zriadené v októbri 2015 a otvorenie Národného podnikateľského centra začiatkom roka 2016. Na druhej strane však bola napríklad odložená implementácia iniciatívy „Small Business Act“ (SBA) v rámci stratégie rozvoja malého a stredného podnikania.

PAS už roky hovorí o potrebe zjednodušenia administratívnych, daňových a odvodových predpisov najmä pre malých podnikateľov a živnostníkov. Takzvaná podnikateľská doložka, teda posúdenie dopadu prijatých zákonov na podnikateľské prostredie sa však stále prakticky nevyužíva. Slovensko zatiaľ neuviedlo do života ani princíp „Think Small First“ (brať pri tvorbe zákonov a pravidiel ohľad najmä na malé podniky), k dodržiavaniu ktorého sa zaviazalo.

Index podnikateľského prostredia sa na Slovensku prepadáva už vyše 10 rokov.

Potreba účinných reforiem

Komisia vo svojej správe ďalej upozorňuje, že verejnú správu na Slovensku stále brzdí neefektívnosť. Pre svoju fragmentovanú a nepružnú štruktúru jej chýba účinná koordinácia. Krok správnym smerom je však prijatie stratégie riadenia ľudských zdrojov v októbri 2015.

Vláda prijala viaceré opatrenia na boj proti korupcii, ich účinok bol však podľa EK len mierny. Slovensko dosahuje obmedzené výsledky, pokiaľ ide o začatie trestných konaní a stíhanie prípadov korupcie vrátane nezákonných postupov pri verejnom obstarávaní.

Na druhej strane postupy pri udeľovaní stavebného povolenia v prípade rozsiahlych investičných a infraštruktúrnych projektov sa skrátili.

Pri verejnom obstarávaní prebieha kvalitatívne orientované súťaženie o zákazky len v obmedzenom rozsahu, tvrdí správa z Bruselu. Poukazuje na nedostatky, ktoré negatívne ovplyvňujú efektívnosť prideľovania verejných zdrojov.

Ako príčiny menuje nekonsolidované riadenie, chýbajúce koncipovanie postupov verejného obstarávania založené na dôkazoch, nedostatočnú odbornosť, konflikty záujmov, súťažné špecifikácie šité na mieru a nadužívanie kritéria najnižšej ceny.

Premeniť slová na činy

PAS vyzýva vládu na účinný boj proti korupcii, efektívne a spravodlivé využívanie verejných zdrojov a zlepšenie podnikateľského prostredia. To sa môže podariť iba uplatnením účinných reforiem, pretože na Slovensku sa situácia v týchto oblastiach v posledných rokoch zhoršovala.

PAS pred voľbami zverejnila desať požiadaviek od politikov, ktoré by mali zlepšiť život obyvateľov Slovenska a zvýšiť jeho konkurencieschopnosť na globálnom trhu. Z programového vyhlásenia vlády vidieť, že sa aspoň niektoré z nich dostali do plánov novej vlády. PAS verí, že sa čo najskôr premenia na reformný program, ktorého súčasťou bude aj jasný plán na odstránenie prekážok v podnikaní, ktorý Komisia spomína.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Program vlády Róberta Fica je všeobecný, prevažne nekonkrétny a málo ústretový voči podnikateľom

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

 

Mar 242016
 
 24. Marec 2016

V posledných rokoch ide vysoká štátna pomoc často spoločnostiam so silným postavením na trhu, ktoré sídlia v ekonomicky silných regiónoch, je preto zbytočná. Najlepším stimulom by bolo znížiť byrokraciu, korupciu, zlepšiť vzdelávanie a pracovný trh.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie štátna investičná pomoc pre podnikateľov, takzvané investičné stimuly. Kým v roku 2014 to bolo takmer 100 miliónov eur, vlani už za skoro 180 miliónov a tento rok sa už schválená investičná pomoc blíži k 100 miliónom eur.

Žiaľ, často ide o zbytočne vynaložené peniaze štátu, ktoré smerujú do veľkých priemyselných podnikov so silnou pozíciou na svetovom trhu a investičnú pomoc nepotrebujú. Svoje investície by pravdepodobne zrealizovali tak či tak, peniaze od štátu im iba vylepšia zisk, prípadne z neho nemusia zaplatiť dane.

 Nepotrebujú pomoc

Príkladom môže byť aj nedávno schválená investičná pomoc pre ružomberské papierne Mondi SCP vo forme odpustenia dane z príjmu za 49 miliónov eur. Ministerstvo hospodárstva tým chce podporiť jej zámer investovať v roku 2018 sumu vyše 300 miliónov eur do výroby nového typu papiera.

Mondi SCP je vysoko zisková firma, ktorá si takúto investíciu dokáže zrealizovať z vlastných príjmov, najmä v čase terajšieho silného ekonomického rastu. Navyše podniká v ekonomicky silnom regióne, kde vládne skôr nedostatok pracovných síl, ako nezamestnanosť. Okrem toho firme vláda schválila štátnu pomoc opakovane, naposledy v roku 2012.

Príkladom podobne nezmyselného rozdávania investičných stimulov bola v minulosti aj vysoká štátna pomoc napríklad pre Duslo Šaľa, Samsung, Continental alebo Getrag. Ide o veľké firmy so silným postavením na trhu, pre ktoré je štátna pomoc v desiatkach miliónov eur za peniaze občanov Slovenska zbytočný luxus.

Podobné je to v prípade investičných stimulov pre pochybné podnikateľské projekty, ako napríklad Poltár Crystal & Steel alebo BcLoad, či predvolebný RKN Global a Midia Agro. Chýba transparentné vyhodnocovanie zmysluplnosti investičných stimulov, ich prínosu a využitia. Všetko to vytvára podozrenie, že sú nástrojmi korupcie a klientelizmu, že dochádza k mrhaniu peniazmi daňových poplatníkov a kriveniu trhu.

Viac podpory pre všetkých, nie len pre vybraných

Investičné stimuly by sa na Slovensku mali výrazne zvýšiť, mali by však byť určené všetkým, nie len veľkým zahraničným firmám. Pomoc by sa však mala rozdeliť na viacero firiem a mala by byť otvorená pre všetkých, nie iba pre niekoľko vybraných podnikov.

Takáto investičná pomoc by mala byť nárokovateľná podľa vopred určených podmienok, napríklad by mala byť obmedzená na okresy s nezamestnanosťou vyššou ako dvojnásobok, prípadne jeden a polnásobok priemeru a smerovať do perspektívnych odvetví služieb, vývoja, či špičkového priemyslu. Dodatočná podpora by mala smerovať pre investície, ktoré vytvoria väčší počet pracovných miest v slabých regiónoch.

Ak to tak nie je, pravidlá sú nejasné a pomoc závisí na rozhodnutí vlády, poskytuje to priestor pre klientelizmus a korupciu. Slovenské firmy sa často sťažujú, že nemajú šancu získať stimuly, hoci investujú v podobných objemoch a v ekonomicky slabších regiónoch, ako zahraničné firmy. Dokonca niekedy stimuly konkurenčne zvýhodňujú zahraničné firmy voči slovenským dodávateľom a tí tak stratia odberateľov, musia znižovať výrobu, či prepúšťať.

Ak je investičný stimul vyšší ako 10% investície, takýto krok štátu je iba výnimočne zmysluplný. Stimuly navyše často smerujú do regiónov, kde je skôr nedostatok pracovných síl ako veľa nezamestnaných, čo prináša nezmyselné vynakladanie prostriedkov občanov.

Investičná pomoc by sa mala poskytovať výhradne vo forme daňových a odvodových úľav, prípadne vo forme odpustenia poplatkov, či financovania všeobecne využiteľnej infraštruktúry (cesty, diaľničné privádzače a výjazdy, siete a pod.)

Zvýhodňovanie veľkých spoločností štátnou pomocou a na druhej strane zvyšovanie záťaže pre malých a stredných podnikateľov cez zvyšovanie odvodov, daní a narastajúcou byrokraciou je problém, na ktorý podnikatelia v prieskumoch upozorňujú veľmi často. Pritom malé a stredné podniky tvoria vyše 99 percent slovenských firiem a zamestnávajú až 72 percent ľudí. Ďalšiu časť tvoria živnostníci, ktorí firmám poskytujú nenahraditeľné služby.

Najlepší stimul je kvalitné podnikateľské prostredie

Oveľa zmysluplnejšie, ako platiť vybraným firmám nákup strojov, výstavbu hál alebo platy ich zamestnancov je plošne zlepšovať podnikateľské prostredie. To je najlepší investičný stimul pre všetkých podnikateľov na Slovensku. V posledných rokoch sa však deje skôr opak.

Index podnikateľského prostredia klesá už desať rokov s jedinou výnimkou v roku 2010. Za posledného tri a pol roka (od nástupu terajšej vlády) klesol z 85 na 56 bodov, teda stratil 29 bodov, vyše tretinu svojej hodnoty. Postupne sa blíži k polovici pôvodnej úrovne z roku 2001.

Najviac by štát investorom pomohol odstránením byrokracie, korupcie, zjednodušením daňových pravidiel a trhu práce. Tiež by mal investovať do vzdelávania, výskumu a vývoja, ako aj kvality života na Slovensku, čo by zabránilo odlevu mozgov do zahraničia.

To by na Slovensko pritiahlo oveľa viac zahraničných investícií ako stimuly vládou vybraným firmám. Aj tie, ktoré už v krajine sú a mohli by rozširovať výrobu, totiž často zápasia s nedostatkom pracovných síl, prípadne nevhodnými reguláciami trhu práce, ktoré zdražujú ich podnikanie a znevýhodňujú investície na Slovensku oproti iným krajinám a regiónom. Toto znevýhodnenie potom štát musí nahrádzať drahými  investičnými stimulmi, ktoré si berie z vreciek daňových poplatníkov.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia sa sťažujú na zhoršovanie prostredia, trápia ich pomalé súdy, neférové stimuly a časté zmeny zákonov

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem

Feb 112016
 
 11. Február 2016

Zhoršujúce sa podnikateľské prostredie na Slovensku môžu zlepšiť jedine hlboké reformy.

Iniciatíva Štrngám za zmenu ako občianska iniciatíva, za ktorou stoja renomované mimovládne organizácie (Inštitút SGI, Nadácie Pontis, Nadácia Zastavme korupcie, VIA IURIS) vytvorila legislatívne konkrétne návrhy, ako zvýšiť vymožiteľnosť práva a obmedziť možnosť obchádzania pravidiel mocnými.

„Podnikatelia považujú za najväčšie problémy, ktoré im strpčujú život nefunkčnosť súdov, korupciu, nerovnosť pred zákonom či zlé hospodárenie štátu. Zhoršuje to podnikateľské prostredie na Slovensku, umožňuje podvody, priživovanie sa špekulantov a výpalníctvo. Zmeniť to môžu jedine hlboké reformy. PAS sa preto pridáva a tiež štrngá za zmenu v oblastiach, ktoré iniciatíva pomenovala. Nech sa správa štátu vráti do rúk jeho občanov, nech sa Slovensko stane krajinou pre ľudí,“  hovorí Peter Kremský, výkonný riaditeľ PAS.

K opatreniam iniciatívy a ich presadzovaniu po získaní mandátu sa doteraz zaviazali strany Most-Híd, #Sieť, hnutie OĽaNO, Kresťanskodemokratické hnutie a strana Sloboda a Solidarita.

Iniciatíva po voľbách bude tlačiť na politické strany, aby boli opatrenia zamedzujúce korupcie prijaté do vládneho programu a do legislatívneho plánu úloh.

Kľúčové zmeny sa týkajú odpolitizovania polície, zabránenia vplyvu na prokurátorov, tlaku na zvyšovanie zodpovednosti sudcov, sfunkčnenia Najvyššieho kontrolného úradu, odkrývania schránkových firiem a zabránenia prikrmovania.

Konkrétne podrobné návrhy opatrení sú zverejnené na stránke http://www.strngamzazmenu.sk/wp-content/uploads/2015/11/Strngam-za-zmenu.pdf

Viac o tejto téme si prečítate tu:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

 

Okt 272015
 
 27. Október 2015

Podnikatelia opäť vnímajú zhoršenie ekonomického prostredia na Slovensku pre beztrestné neplatenie faktúr, byrokraciu, korupciu a kriminalitu. Dobrým príkladom je riešenie kauzy Váhostav.

Vysporiadanie dlžôb jednej z najväčších slovenských stavebných firiem Váhostav-SK opäť prinieslo pochybnosti nad nestrannosťou a spravodlivosťou súdov a štátnych orgánov na Slovensku. Štátna spoločnosť Slovenská reštrukturalizačná, s.r.o. na svojej internetovej stránke zverejnila výzvu na predkladanie žiadostí o odkupovanie pohľadávok veriteľov voči Váhostavu.

Medzi veriteľmi, ktorí sú oprávnení podať žiadosť je aj niekoľko schránkových firiem so sídlom na Cypre či v Belize a tiež slovenská firma Lomark, za ktorou podľa médií majú stáť osoby, prepojené s Váhostavom alebo jeho majiteľom Jurajom Širokým. Predpokladáme, že ich pohľadávky voči Váhostavu vznikli účelovo, aby cez ne mohli ovplyvňovať reštrukturalizáciu firmy a ťažiť z nej. Schránkovým firmám teraz môže štátna firma podobne ako živnostníkom a ďalším veriteľom Váhostavu vyplatiť až 200-tisíc eur do úrovne polovice ich pohľadávky. Upozornila na to RTVS.

Už v minulosti analytici upozorňovali na to, že kauza Váhostav by sa mala vyriešiť na úkor jeho akcionárov, ktorí by mali zaplatiť jeho dlhy namiesto veriteľov. Napriek tomu, že štát mohol Váhostav nechať splatiť svoje dlhy postupnými zrážkami zo štátnych zákaziek, ktoré vykonáva, rozhodol sa radšej vytvoriť ďalšiu štátnu firmu a špeciálny byrokratický proces, ktorý je živnou pôdou pre špekulácie, korupciu a klientelizmus. V tejto sieti dostanú peniaze od štátu dokonca aj schránkové firmy na Cypre a v Belize, ktoré si pohľadávky špekulatívne  rozdelili, aby z nich tak dostali viac. Lomark napríklad odkúpil časť pohľadávky od firmy Efelan Trading.

Podnikatelia sú znepokojení tým, že na Slovensku sa opäť zvyšuje ekonomická kriminalita, rozmáha sa neplatenie faktúr, tunelovanie firiem, či výpalníctvo. Objavili sa dokonca informácie, že sa takýmto činnostiam venujú aj aktívni policajti, ktorí v prípade odhalenia ani nedostanú exemplárne tresty.

Na druhej strane štát mnohým podnikateľom bráni v podnikaní, sužuje ich zbytočnými byrokratickými predpismi a kontrolami. Tie podnikateľov často pokutujú za nepodstatné odchýlky od predpisov, pričom sú zjavné ich korupčné očakávania. Tí, ktorí sa voči tomu ohradia, neskôr čelia dodatočným problémom, šikanovaniu na úradoch alebo vylučovaniu zo štátnych tendrov.

V posledných mesiacoch sa na Slovensku objavilo niekoľko takýchto prípadov, v ktorých sú dôvodné podozrenia, že štátne orgány nepostupujú s dôrazom na spravodlivosť, rovnosť pred zákonom a rovnaké podmienky na podnikanie. Podnikateľom tak v podstate bránia v podnikaní, vytláčajú ich z krajiny, potláčajú konkurenciu a ohrozujú pracovné miesta na Slovensku. Možno napríklad spomenúť českú dopravnú firmu Regiojet alebo britský reťazec Tesco. Takýmto postupom štát vlastne zhoršuje životnú úroveň svojich občanov.

Vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva a uplatňovanie rovnosti pred zákonom boli položky, v ktorých podnikatelia zaznamenali najväčšie zhoršenie v Indexe podnikateľského prostredia. Výslovne dokonca uvádzali prípad zvýhodňovania firmy Váhostav pri riešení jej reštrukturalizácie, podobne ako v minulosti v prípade firiem Doprastav alebo TSS Grade. Tento index Podnikateľská aliancia Slovenska pripravuje na základe hodnotení podnikateľov už od roku 2001.

Výsledky posledného Indexu podnikateľského prostredia za 2. štvrťrok 2015 si môžete pozrieť tu:

Podnikatelia sa sťažujú na súdnictvo a zvýhodňovanie Váhostavu