Feb 282017
 
 28. Február 2017

Podnikatelia sú stále nespokojní s vývojom podnikateľského prostredia, aj za štvrtý štvrťrok 2016 ho zhodnotili negatívne.

Hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) je najnovšie už len 51,6 bodu, čo je pokles o 2,1 percenta. Negatívne hodnotenie je však predsa len o niečo miernejšie ako počas predchádzajúceho štvrťroka.

Dôvodom sú najmä legislatívne zmeny, z ktorých niektoré, ako napríklad zníženie sadzby firemnej dane alebo úpravu konkurzov a exekúcií hodnotia podnikatelia pozitívne. Na opačnú stranu však ešte výraznejšie vychýlilo váhu zavedenie dane z dividend alebo odvodu z neživotného poistenia. Podobne je to aj pri mnohých iných opatreniach, takže podnikatelia celkovo pociťujú zhoršenie stavu prostredia. Index na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) od roku 2001.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

Najväčší pokles spomedzi všetkých položiek IPP zaznamenala v tomto štvrťroku položka Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom. Meno Bašternák sa v médiách stále často spomína, lenže bez reálneho výsledku v podobe posunu vo vyšetrovaní daňových podvodov, či vyvodenia politickej zodpovednosti vo vláde.

Na druhom mieste medzi najnegatívnejšie hodnotenými položkami sa umiestnila Funkčnosť politického systému v štáte. Podnikatelia teda vážne pochybujú nad fungovaním štátu ako garanta spravodlivosti, bezpečnosti a správy infraštruktúry, čo je veľmi vážny impulz.

Slovensko napríklad výrazne zaostáva v oblasti boja proti korupcii, pravidelne sa umiestňuje na chvoste rebríčkov vyspelých krajín. Napriek rečiam o boji proti nej vláda stále neprišla so žiadnymi konkrétnymi plánmi, ani nehovoriac o konkrétnych krokoch. Doteraz dokonca ani nezverejnila odpočet plnenia Akčného plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu z leta 2015.

Dôvere v spoľahlivosť štátu neprospieva ani spolitizovanie polície a pochybná nezávislosť jej kontroly. Úplne pozitívne nie je ani vnímanie registra konečných užívateľov výhod partnerov verejného sektora. Keďže prínos je sporný, lebo údaje v ňom úrady automaticky neoverujú, pre podnikateľov je citeľná najmä dodatočná finančná a byrokratická záťaž.

Slabú funkčnosť politického systému v štáte prehlbujú aj napätie medzi vládnymi politikmi, hádky koaličných a opozičných poslancov, ignorovanie často dobrých opozičných návrhov v parlamente, či zmeny v rokovacom poriadku. Podnikatelia sa pri tom denne boria s mnohými problémami, ktorých riešenie sa zdá byť dlhodobo v nedohľadne.

Tretí najväčší pokles zaznamenali položky Vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva a Zrozumiteľnosť a stálosť právnych predpisov. Obe položky sa pravidelne umiestňujú medzi najnegatívnejšie hodnotenými, reálne zlepšenie sa stále nedostavilo. Dôvere v slovenskú justíciu nepomáha ani boj Štefana Harabina a šéfky Najvyššieho súdu Daniely Švecovej.

Prijatie väčšieho množstva zákonov a noviel, ktoré sa dotýkajú podnikania v poslednom štvrťroku roku 2016 malo najväčší vplyv na hodnotenie stálosti právnych predpisov. Mnohé zmeny pripadajú podnikateľom chaotické, chýba im koncepcia, akou cestou sa chce krajina uberať. Miesto toho sú svedkami toho, že štát zníži sadzbu firemnej dane z príjmu o jedno percento, zároveň však zavedie daň z dividend alebo 8%-ný odvod z neživotného poistenia.

To respondenti vnímajú ako skrytú daň, zvyšujúcu ich finančné zaťaženie štátom. Namiesto jednoduchého a atraktívneho daňového systému musí potom vláda lákať nových investorov stimulmi, na ktoré sa skladajú daňoví poplatníci. To kriví konkurenčné prostredie. Výrazne negatívnu hodnotu zaznamenala aj kvalita a dostupnosť pracovnej sily.

Prvýkrát po ôsmich rokoch si pozitívne hodnotenie pripísala položka Konkurzná a exekučná legislatíva. Môže za to jednoznačne prijatie novely exekučného poriadku z dielne ministerstva spravodlivosti, aj keď aj k nej existovali medzi podnikateľmi výhrady. Pozitívne hodnotili aj stálosť a predvídateľnosť hodnoty kurzu eura, či prístup k finančným zdrojom. Podnikatelia pociťujú aj zlepšenie infraštruktúry. Pozitívne hodnotenie si pripísali aj položky z oblasti vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia.

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 62. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v štvrtom štvrťroku 2016. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie. 

Prečítajte si aj:

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

Dane z nehnuteľností sa zvyšovali najmä v Bratislave, poplatok za miestny rozvoj aj v Skalici

Zákon o odpadoch podnikateľom výrazne zvýšil poplatky, ani po roku platnosti o ňom polovica veľa nevie

Nov 032016
 
 3. November 2016

Podnikatelia ohodnotili vývoj na Slovensku v treťom štvrťroku 2016 opäť negatívnejšie. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) je už na hodnote 52,7 bodu, oproti predchádzajúcemu kvartálu poklesla o 2,73%. Ide o najhoršie hodnotenie za posledné 3 roky.

Veľký vplyv na hodnotenie mali najmä pripravované právne úpravy, ktoré sa počas leta postupne predstavovali verejnosti. Index na základe vlastného prieskumu medzi podnikateľmi pripravuje od roku 2001 Podnikateľská aliancia Slovenska.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

  Pozitívne očakávania podnikateľov od nástupu novej vlády skalilo sklamanie. Dôvodom sú zmeny v daňovej a odvodovej legislatíve, s ktorými vláda prišla v lete a väčšina z nich bude platiť od začiatku budúceho roka. Ide najmä o zdanenie dividend, zavedenie a zvýšenie špeciálnych odvodov v regulovaných odvetviach, či diskusia o zvýšení stropu sociálnych a zdravotných odvodov pre dobre zarábajúcich.

Naopak, zníženie firemnej dane o percento ani posun hranice paušálnych výdavkov živnostníkov nezmenili pohľad podnikateľov na ekonomickú politiku vlády. Dôvodom je, že tieto pozitívne novinky zatienilo viac zlých správ. Index s jedinou výnimkou klesá už vyše desaťročieod začiatku roku 2006. Za ten čas sa z vtedajších 126 bodov zosunul pod 53 bodov.

Sú však aj položky, ktoré podnikatelia hodnotia výrazne vyššie ako pre 15 rokmi – je to najmä sféra, na ktorú štát nemá veľký vplyv – oblasť vlastného vplyvu podnikov na kvalitu prostredia sa zlepšila trojnásobne, položka informačná otvorenosť a imidž podnikov dokonca viac ako päťnásobne.

Odvody a dane strašia

Z pomedzi všetkých položiek indexu zaznamenala za tretí štvrťrok najväčší pokles Legislatíva upravujúca odvody. Hoci sú podnikatelia so zákonmi v odvodovej oblasti dlhodobo nespokojní, mimoriadne negatívne hodnotenie tentokrát zapríčinili predovšetkým zmeny v zákonoch, ktoré vláda počas tretieho štvrťroku avizovala.

Napríklad zvýšenie sociálnych a zdravotných odvodov pre lepšie zarábajúcich zamestnancov, 8%-ný odvod z neživotného poistenia alebo osobitný odvod v regulovaných odvetviach. Zvýšenie odvodov zhorší konkurencieschopnosť slovenských firiem najmä pri hľadaní vysoko kvalifikovaných zamestnancov. Odvod z neživotného poistenia a špeciálny odvod v regulovaných odvetviach sa zasa prejaví v cenách služieb a spôsobí im ďalší rast nákladov.

Nepovšimnuté nezostali ani podmienky prerozdeľovania príjmov z tohto odvodu, ktoré nemajú byť príjmom štátneho rozpočtu, ale sa majú prideľovať vybraným štátnym inštitúciám, čo je neprehľadné. Najviac však podnikatelia ktirizujú fakt, že sa vláda stále snaží získať prostriedky do rozpočtu zavádzaním a zvyšovaním rôznych odvodov a daní, pričom aj napriek veľkým rezervám neprijíma žiadne opatrenia na strane výdavkov.

S tým súvisí aj položka s druhým najhorším hodnotením „Legislatíva upravujúca dane, poplatky a investície“. Jej hodnotenie zaznamenalo výrazný prepad hlavne kvôli diskusii o zdanení dividend. Najmä domáci podnikatelia vnímajú tento krok mimoriadne kriticky. Na rozdiel od zahraničných firiem nemajú možnosť presunúť svoje zisky do iného štátu, čím by sa vyhli tomuto opatreniu. Veľmi sporná je aj zamýšľaná retroaktivita tohto opatrenia, ktorú mnohí považujú za protiústavnú.

Nerovné pravidlá, neférová hra

Tretí najväčší pokles zaznamenalo „Uplatňovanie princípu rovnosti pred zakonom“, na čom má nemalú zásluhu stále silno rezonujúca kauza Bašternák. Napriek rozšírenej korupcii a  množstvu podozrení na Slovensku chýba usvedčenie a odsúdenie akejkoľvek vplyvnej osoby, či už politika alebo podnikateľa.

Medzitým sa však podnikatelia musia boriť s byrokraciou a množstvom kontrol, rastúcim daňovým a odvodovým zaťažením a nefunkčným súdnictvom. V mnohých to vyvoláva nedôveru vo funkčnosť štátu a jeho inštitúcií. Pozitívne hodnotili respondenti všetky položky z oblasti vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia. Mimo nej získal pozitívne hodnotenie už iba „Prístup k finančným zdrojom“, ktorý si drží pozitívne hodnotenie už dlhodobo.

Historický vývoj indexu v jednotlivých štvrťrokoch v percentách.

 

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu. Poznámky k metodológii: Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 61. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v treťom štvrťroku 2016. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie. 

Prečítajte si aj:

Malé zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska v rebríčku Svetového ekonomického fóra

Slovensko s guľou na nohe? Ako mu pomôcť zbaviť sa zbytočnej príťaže?

Podnikateľom sa nepáči protekcia pre ľudí, prepojených s vládou, vnímanie prostredia na podnikanie sa opäť mierne zhoršilo

Aug 222016
 
 22. August 2016

Prostredie na podnikanie sa stále mierne zhoršuje, pokles sa spomalil aj pre málo nových zákonov vďaka volebnej odmlke parlamentu.

Podnikatelia stále hodnotia vývoj podnikateľského prostredia negatívne. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) za druhý štvrťrok 2016 je 54,2 bodu. Oproti predchádzajúcemu kvartálu to znamená pokles o 1,74 percenta. Index na základe vlastného prieskumu pripravuje od roku 2001 Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

Na hodnotenie vplývali najmä udalosti ako kauza Bašternák a napätie medzi koalíciou a opozíciou, ktoré znižuje funkčnosť národnej rady. Objavili sa aj prvé negatívne dojmy z pripravovaného zavedenia zdanenia dividend a iných daňových zmien. Mierne pozitívne vnímajú účastníci prieskumu prerušenie toku zákonov vďaka parlamentným voľbám. To sa prejavilo už pred nimi, keďže odvtedy nebol schválený žiadny významnejší právny predpis.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

Index s jedinou výnimkou klesá už vyše desať rokov od začiatku roku 2006. Za ten čas sa z vtedajších 126 bodov zosunul na 54 bodov. Niektoré položky však podnikatelia hodnotia výrazne vyššie ako pre 15 rokmi – oblasť vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikov sa zlepšila trojnásobne, položka informačná otvorenosť a imidž podnikov dokonca viac ako päťnásobne.

Neférový prístup trápi mnohých

Najväčší pokles spomedzi položiek IPP v druhom štvrťroku 2016 zaznamenalo uplatňovanie rovnosti pred zákonom. Príčinou je najmä kauza Bašternák s podozreniami, ktoré vrhá na ministra vnútra Róberta Kaliňáka. Kauzu podnikatelia vnímajú ako ukážku fungovania klientelizmu a prepojenia niektorých podnikateľov s politikmi na úkor štátu a občanov.

Nerovnosť pred zákonom vnímajú podnikatelia veľmi citlivo, najmä keď musia zápasiť s náročnou legislatívou, kontrolami a pokutami z úradov, či zadržiavaním prostriedkov. Na druhej strane sa vynárajú podozrenia, že špekulanti pod ochranou politikov podnikajú na úkor daňových poplatníkov a poctivých podnikateľov.

Druhou položkou s najväčším poklesom bola vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva. Tá má už dlho stále miesto medzi najhoršie hodnotenými kategóriami IPP, ešte nikdy sa nedostala do plusového pásma. Od volieb je však hodnotenie podnikateľov o niečo miernejšie, čo môže súvisieť s novou tvárou v kresle ministra spravodlivosti. Za negatívnym hodnotením podnikateľov sú práve chýbajúce zmeny, ktoré by smerovali k zlepšeniu fungovania slovenských súdov.

Štát prestáva fungovať

Na tretie miesto spomedzi negatívne hodnotených položiek sa prekvapivo dostala funkčnosť politického systému v štáte. Schôdze Národnej rady SR od volieb boli poznačené skôr neustálymi spormi koalície s opozíciou, odvolávaním ministrov a  častými obštrukciami z oboch strán. Takéto správanie poslancov znižuje dôveru podnikateľov v ich schopnosť riešiť problémy, s ktorými zápasia a zlepšovať podnikateľské prostredie. Zlé svetlo na fungovanie Slovenska vrhajú aj pochybnosti o nezávislosti vyšetrovania najmä v  kauze Bašternák. Tesne za ňou skončila efektívnosť fungovania štátu.

Pozitívne hodnotili respondenti väčšinu položiek z oblasti vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia. Najviac prístup k životnému prostrediu, ale aj úroveň likvidity a plnenie vlastných záväzkov, či vystupovanie voči obchodným partnerom a riešenie sporov. V tejto oblasti sa naopak do negatívneho pásma prekvapivo dostala položka produktivita a ziskovosť firiem.

Mimo oblasti vlastného vplyvu účastníci prieskumu pozitívne hodnotili predovšetkým prístup k finančným zdrojom a cenovú stabilitu. Naopak, problémom opäť začína byť organizovaný zločin a hospodárska kriminalita, ako aj dostupnosť zdrojov, najmä pracovnej sily, čo môže ohrozovať hospodársky rast.

Historický vývoj Indexu podnikateľského prostredia

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 60. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v druhom štvrťroku 2016. Dáta ku grafu nájdete tu. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

Prečítajte si aj:

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem

Dane z dividend budú podnikateľov tlačiť k optimalizácii a znížia atraktívnosť Slovenska v zahraničí

 

Máj 112016
 
 11. Máj 2016

Respondentov tradičného prieskumu trápi najmä justícia, nerovnosť pred zákonom, byrokracia, korupcia a zlé hospodárenie štátu.

Vývoj podnikateľského prostredia na Slovensku v prvom štvrťroku 2016 hodnotili podnikatelia stále negatívne, ale o niečo miernejšie. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je najnovšie 55,2 bodu. Oproti predchádzajúcemu kvartálu , to predstavuje pokles o 1,48 percenta. Za negatívne hodnotenie môžu predovšetkým trvajúce problémy v oblasti súdnictva, či byrokracie, ale aj kauzy, ktoré sa pred voľbami medializovali.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

V prvom štvrťroku 2016 sa z jednotlivých zložiek IPP najviac zhoršilo vnímanie vymáhateľnosti práva a funkčnosti súdnictva. Na to, že súdnictvo  má problémy, poukazuje okrem prezidenta aj nová ministerka spravodlivosti, ktorá sľubuje zmeny a  zrýchlenie súdnych konaní.

Počas prvého štvrťroka Národná rada SR neschválila nové zákony ani novely, týkajúce sa súdnictva, ani neprišlo k podstatným zmenám v tejto oblasti. Medzi podnikateľmi preto pretrváva negatívne vnímanie justície. Z hľadiska vymožiteľnosti práva je Slovensko stále na jednej z posledných priečok medzi krajinami EÚ. Jedným z najpálčivejších problémov, ktorý podnikatelia vnímajú je neprimeraná dĺžka súdnych konaní, ktoré trvajú aj niekoľko rokov.

Druhý najväčší pokles si pripísala položka rovnosti pred zákonom. Malo na to vplyv aj odokrytie viacerých káuz v predvolebnom období a spôsob ich riešenia. Pri podozrení na prepojenie s vládnymi politikmi sa objavila skôr tendencia neriešenia a bagatelizovania podozrení, zatiaľ čo pri ostatných prišiel rýchlejší a ráznejší postup polície.

Nerovnosť pred zákonom silno zasahuje podnikateľské prostredie, najmä keď sa zvýhodňujú určití podnikatelia, či už na úkor daňových poplatníkov alebo konkurentov. Medializácia takýchto prípadov vysiela negatívny signál ostatným podnikateľom. Vnímaniu rovnosti pred zákonom neprospieva ani výraznejšia podpora veľkých investorov pri súčasnom zanedbávaní celkového stavu podnikateľského prostredia.

Byrokracia a prieťahy v konaniach na úradoch bola treťou najhoršie hodnotenou položkou v tomto štvrťroku. Podnikatelia sa na prílišnú byrokraciu sťažujú dlhodobo, za zhoršeným vnímaním je však aj zákon o nelegálnom zamestnávaní. Ten podnikateľov pod hrozbou sankcií núti zisťovať, či niekto zo zamestnancov ich dodávateľov nepracuje na čierno.

Napriek sľubom politikov o znižovaní administratívnej záťaže a byrokracie podnikatelia vnímajú len minimálne zlepšenia. Často ich však zatienia nové zákony a nariadenia, ktoré naopak administratívne zaťaženie zvyšujú. To ich odvádza od podstaty ich činnosti, navyše im aj priamo alebo nepriamo zvyšuje náklady na podnikanie. Tesne za byrokraciou nasledovala v rebríčku korupcia na úradoch a efektívnosť štátneho gazdovania.

Medzi položkami s pozitívnym hodnotením od podnikateľov si najvyšší rast pripísal prístup k finančným zdrojom, ktorý rástol najviac od vypuknutia krízy v roku 2008. Podnikatelia už dlhodobo hodnotia položku pozitívne, najmä vďaka nízkym úrokovým sadzbám.

Druhou najviac rastúcou bola položka vzťah k životnému prostrediu, ktorá patrí do kategórie vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia. V tejto kategórii dokonca rástli všetky položky. Podnikatelia tiež kladne hodnotili investičný a technologický rozvoj, úroveň infraštruktúry, napĺňanie zámerov a vízie podniku, informačnú otvorenosť, či a stálosť a predvídateľnosť cien, teda nízku infláciu.

Index podnikateľského prostredia (medzikvartálne percentuálne zmeny)

 Parametre IPP a ich hodnotenie v 1. štvrťroku 2016

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 59. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v prvom štvrťroku 2016. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem

Apr 182016
 
 18. Apríl 2016

Najväčším zlepšením na okolí sa môže pochváliť Česko, v Európe najviac láka Švajčiarsko a Dánsko.

Najlepšie na svete sa stále podniká v Singapure. Tesne za ním nasleduje Hongkong a Nový Zéland. Titul najlepšej krajiny na podnikanie získalo ostrovné územie s vyše 5 miliónmi obyvateľov, ktoré leží na juh od Malajského polostrova v hodnotení Superindex PAS tento rok už po siedmy raz.

Podnikateľská aliancia Slovenska vytvára Superindex z najčerstvejších údajov štyroch prestížnych medzinárodných rebríčkov. Každoročne ich vydávajú Svetové ekonomické fórum (WEF), Svetová banka (WB), Heritage Foundation a Transparency International.

Dve priečky nahor

Slovensko za krajinami s najpriaznivejším podnikateľským prostredím na svete stále výrazne zaostáva. Tento rok sa však jeho index opäť zvýšil o 0,46 na 78,3 bodu, prispel k tomu najmä posun v hodnotení Doing Business Svetovej banky. Slovensko sa tak posunulo o dve priečky na 35. miesto vo svete, pričom predbehlo Maďarsko a Bulharsko, ktoré sa vlani nachádzali tesne pred ním.

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa teda podľa výsledkov štyroch renomovaných inštitúcií počas uplynulých 12 mesiacov nepatrne zlepšilo a kvalitou podmienok na podnikanie sa krajina posunula bližšie k najúspešnejším štátom sveta.

Ešte výraznejšie nahor sa však posunuli aj susedná Česká republika, ktorá sa dostala už na 29. pozíciu, Poľsko je o priečku za ňou. Nahor smerovali aj Slovinsko či Rumunsko, Rakúsko si udržalo 18. miesto na svete, Nemecko sa posunulo o jedno na jedenástu priečku. Vysoko sa držia aj pobaltské krajiny. Naopak, nadol zamierili Maďarsko, Chorvátsko či Bulharsko, udržala sa Ukrajina, ktorá je však 79. mieste na svete tesne pred Kambodžou a Nikaraguou.

Biznis raje

Štáty, ktoré podnikateľom poskytujú najlepšie podmienky majú index tesne pod hodnotou 100 bodov, Singapur a Hongkong ju dokonca prekračujú. V prvej desiatke sú tradične aj Nový Zéland, USA a Kanada, z Európy Švajčiarsko, škandinávske krajiny alebo Veľká Británia a Nemecko. Najviac si index zlepšila Uganda pred Indiou, Vietnamom a Keňou. Piatym najlepším reformátorom na svete je práve Česká republika, ktorej index vzrástol z 82,1 na 83,8 bodu najmä vďaka posunu v rebríčku konkurencieschopnosti a vnímania korupcie.

 Najviac sa podnikateľské prostredie zhoršilo v Brazílii, Turecku, Albánsku, či na Taiwane, ale aj v Chorvátsku a Maďarsku. Z krajín EÚ sa aj tento rok najhoršie umiestnili Grécko (67. miesto), Chorvátsko (55.) a Taliansko (45.).

Superindex je projekt Podnikateľskej aliancie Slovenska, prostredníctvom ktorého PAS od roku 2010 porovnáva vývoj podnikateľského prostredia na Slovensku a v ďalších krajinách sveta a vyhodnocuje pohyb týchto krajín v renomovaných medzinárodných rebríčkoch.

Superindex je unikátny hodnotiaci nástroj – index indexov podnikateľského prostredia, ktorý v sebe kombinuje výsledky Indexu globálnej konkurencieschopnosti (Svetové ekonomické fórum), Doing Business (Svetová Banka), Indexu ekonomickej slobody (Heritage Foundation) a Indexu vnímania korupcie (Transparency International).

Viac o projekte

Cieľom projektu je komplexné sledovanie a vyhodnocovanie, ako sa Slovensko kvalitou podnikateľského prostredia približuje alebo vzďaľuje od top 5 krajín s najlepším podnikateľským prostredím na svete. Referenčnou hodnotou indexu je 100 bodov a táto hodnota vyjadruje priemerné skóre 5 krajín s  najlepším podnikateľským prostredím na svete.

Hlavným výstupom projektu je virtuálny rebríček 100 krajín sveta, ktorý zoraďuje krajiny podľa ich výsledkov v uvedených štyroch svetových rebríčkoch. Superindex a virtuálny rebríček aktualizuje PAS raz ročne.

Superindex poskytuje najkomplexnejší pohľad na vývoj podnikateľského prostredia na Slovensku, pretože našu ekonomiku nehodnotí z pohľadu jednej inštitúcie, ale spája hodnotenia štyroch renomovaných nezávislých medzinárodných organizácií. Neidentifikuje konkurenčné výhody a nevýhody krajín, tie je však možné určiť z jednotlivých indexov a rebríčkov, z ktorých je Superindex vytvorený.

Rebríček najúspešnejších krajín nájdete tu:

Prečítajte si aj:

Podnikatelia sa sťažujú na zhoršovanie prostredia, trápia ich pomalé súdy, neférové stimuly a časté zmeny zákonov

Slovensko podľa Svetovej banky medzi krajinami s najlepším podnikateľským prostredím, iné rebríčky tvrdia opak

Kým Slovensko vo svetovej biznis hitparáde klesalo spolu s Maďarskom, ďalší jeho susedia si udržiavajú slušné pozície