Mar 252010
 
 25. Marec 2010

Ak sa dnes zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na práci za hrubú mesačnú mzdu 1.000,- €, pri výplate odíde každý mesiac zamestnávateľovi z účtu 1.352,- €, z ktorých sa v podobe čistej mzdy dostane na účet zamestnanca len 765,- €. Ostatných 587,- €, čo predstavuje 43,4 %, si berie štát vo forme sociálneho a zdravotného poistenia a daní.

PAS pripravila pre verejnosť jednoduchú kalkulačku, pomocou ktorej je možné vypočítať a porovnať celkové náklady práce a čistú mzdu zamestnanca. Kalkulačka zároveň poskytuje prehľad, aký vplyv má zvýšenie horných limitov vymeriavacích základov pri sociálnych odvodoch, zavedenie degresívnej odpočítateľnej položky a zavedenie zamestnaneckej prémie na čistý príjem zamestnancov. PAS pripravila mzdovú kalkulačku s cieľom zrozumiteľne informovať verejnosť o výške a štruktúre daňovo-odvodového zaťaženia zamestnancov.

Kalkulačku vo formáte .xls (súbor MS Excel) si môžete stiahnuť tu.

Jan 272010
 
 27. Január 2010

V roku 2010 sa sadzby daní z nehnuteľností v 84 okresných mestách a mestských častiach Bratislavy oproti minulému roku znížili v priemere o 0,71 % a dostali sa tak pod úroveň z roku 2008. Až 46 miest sadzby na tento rok nezmenilo vôbec a v ďalších 18 mestách miestne samosprávy upravili sadzby daní z nehnuteľností v priemere o menej ako jedno percento v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Podľa Róberta Kičinu, výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS): “Rok 2010 je volebným rokom aj pre predstaviteľov samospráv a to môže byť jedným z dôvodov, prečo väčšina miest nemenila sadzby z minulého roka. K nepatrným zmenám v ďalších mestách došlo v dôsledku zaokrúhľovania minuloročných sadzieb, pričom sledované mestá väčšinou zaokrúhlili sadzby smerom nadol.” Šesť miest sadby daní z nehnuteľností znížilo v priemere o viac ako 1% a v štrnástich slovenských mestách došlo k zvýšeniu sadzieb o viac ako 1%.

Priemerné sadzby daní z nehnuteľností sú v porovnaní s rokom 2004, keď ich výšku určoval štát, približne dvojnásobne vyššie. “Dane z nehnuteľností vzrástli najprudšie medzi rokmi 2004 a 2005 kedy mohli samosprávy prvýkrát slobodne rozhodnúť o ich výške. V ďalších rokoch sa rast výrazne spomalil a od roku 2008 sa priemerná výška daní z nehnuteľností ustálila na úrovni dvojnásobku sadzieb z roku 2004,” hovorí R. Kičina.

Stabilizáciou sadzieb daní z nehnuteľností samosprávy síce šetria výdavky miestnych platiteľov v čase krízy, no zároveň sa tým sami vystavujú riziku finančných ťažkostí. Výber dane z príjmov fyzických osôb, ktorá je najdôležitejším zdrojom financovania miest a obcí, k 31.12.2009 klesol o 10,3% v porovnaní s rokom 2008 a prípadný rast miestnych daní mohol čiastočne kompenzovať tento výpadok. “Sledované mestá dane nezvýšili už tretí rok za sebou a je pravdepodobné, že ich výrazne nezvýšia ani v závere tohto roka, nakoľko pred voľbami do samospráv sa k takému kroku zrejme nikto neodhodlá. Tesne pred ostatnými komunálnymi voľbami v závere roku 2006 samosprávy v rámci volebnej kampane väčšinou sadzby na nasledujúci rok znižovali. Zároveň je otázne, či po voľbách zmenu miestnych daní nové zastupiteľstvá stihnú v krátkom čase pripraviť a schváliť,” dodáva R. Kičina.

Napriek súčasnej stagnácii možno očakávať, že význam miestnych daní bude v dlhodobom horizonte rásť. Podľa štatistík OECD majetkové dane na Slovensku dosahujú výšku 0,5% HDP, zatiaľ čo priemer krajín OECD je 2,0% HDP a EU15 dokonca 2,2% HDP. Z tohto porovnania vyplýva, že majetkové dane na Slovensku sú relatívne nízke a perspektívne môžu byť pre samosprávy rastúcim zdrojom príjmov.

Medziročný vývoj daní z nehnuteľností

Z jednotlivých sadzieb daní z nehnuteľností zaznamenali najvýraznejší medziročný pokles daň za trvalé trávnaté porasty (-9,5%) a daň za zastavané plochy a nádvoria (-8,5%). Ich priemerná výška v roku 2010 je 0,0003€/m2, resp. 0,309€/m2. Priemerná sadzba dane za byty v slovenských mestách je 0,1947€/m2 a medziročne vzrástla o 0,3%. Podobný nepatrný nárast zaznamenala aj daň zo stavieb určených na bývanie, ktorá vzrástla v priemere o 0,6% a je na úrovni 0,1983€/m2. Najvyšší nárast bol aj v tomto roku zaznamenaný pri daniach z nehnuteľností, ktoré sa týkajú podnikania. Najviac vzrástli sadzby daní za nebytové priestory určené na podnikanie (+4,1%) a ich priemerná výška je 1,4402€/m2. Rástli aj sadzby ostatných dvoch daní súvisiacich s podnikaním a to daní z priemyselných stavieb (2,0664€/m2) a stavieb na ostatné podnikanie (2,9532€/m2), ktoré sú spomedzi všetkých daní z nehnuteľností dlhodobo najvyššie.

Priemerné sadzby daní z nehnuteľností v okresných mestách SR

Druh nehnuteľnosti Priemerná sadzba (€) Zmena 2010/2009 Zmena 2010/2004
Orná pôda 0,0015 -2,2% 37,7%
Trávnaté porasty 0,0003 -9,5% 122,1%
Záhrady 0,0279 -0,6% 121,4%
Zastavané plochy 0,0309 -8,5% 145,0%
Stavebné pozemky 0,2979 -0,9% 136,3%
Ostatné plochy 0,0330 -1,6% 161,9%
Stavby na bývanie 0,1983 0,6% 57,3%
Poľnohospodárske stavby 0,2331 3,0% 85,0%
Rekreačné stavby 0,5937 0,2% 57,0%
Garáže 0,7738 -0,3% 53,5%
Priemyselné stavby 2,0664 1,5% 227,9%
Stavby na ostatné podnikanie 2,9532 0,4% 134,3%
Ostatné stavby 1,1542 2,1% 205,3%
Byty 0,1947 0,3% 54,5%
Nebytové priestory na podnikanie 1,4402 4,1% 75,9%
Ostatné nebytové priestory* 0,6237 0,0% -4,7%
* pozn.: daň zavedená v roku 2008


Výpočet a porovnanie zdanenia podnikateľa

Podnikateľ, ktorý na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou 1500 m2 a výrobnú halu s rozlohou 1000 m2 by za tieto nehnuteľnosti v roku 2010 zaplatil najnižšiu daň v Gelnici (680€), Medzilaborciach (847€)a vo Svidníku (855€). Najvyššiu daň by naopak zaplatil v Rimavskej Sobote (4018€), Žiari nad Hronom (3693€) a až následne v Bratislave – mestskej časti Staré mesto (3692€). Rovnaké sadzby platili v uvedených mestách aj minulý rok. Najvýraznejšie by sa tomuto podnikateľovi zvýšila daň v porovnaní s minulým rokom v Rožňave (+131,1%), kde by zaplatil 2738€. Priemerná výška dane v sledovaných mestách za uvedenú kombináciu nehnuteľností je 2113€.

Rebríček miest podľa výšky daní z nehnuteľností v roku 2010

Na základe získaných dát PAS aj v tomto roku pripravila rebríček okresných miest zoradených podľa výšky daní z nehnuteľností. Rebríček informuje, o koľko sa dane z nehnuteľností v sledovaných mestách odlišujú od celoslovenského priemeru.

Poradie * Mesto Pomer výšky daní z nehnuteľností k celoslovenskému priemeru
1. (1.) Gelnica 34,5%
2. (2.) Sobrance 37,2%
3. (3.) Medzilaborce 40,6%
4. (4.) Tvrdošín 47,2%
5. (5.) Turčianske Teplice 56,0%
6. (6.) Humenné 58,5%
7. (7.) Banská Štiavnica 59,1%
8. (8.) Zlaté Moravce 62,7%
9. (9.) Poltár 63,8%
10. (10.) Bánovce nad Bebravou 64,8%
11. (11.) Kežmarok 65,5%
12. (12.) Revúca 66,0%
13. (13.) Snina 67,6%
14. (14.) Trebišov 67,6%
15. (15.) Námestovo 68,4%
16. (16.) Nové Zámky 70,1%
17. (21.) Stropkov 70,1%
18. (20.) Žarnovica 70,1%
19. (17.) Ilava 70,1%
20. (19.) Bytča 70,5%
21. (37.) Považská Bystrica 70,7%
22. (18.) Detva 70,8%
23. (22.) Dolný Kubín 73,1%
24. (23.) Sabinov 74,8%
25. (24.) Svidník 74,9%
26. (26.) Čadca 77,3%
27. (25.) Levoča 77,9%
28. (30.) Kysucké Nové Mesto 79,9%
29. (29.) Brezno 80,2%
30. (31.) Hlohovec 80,4%
31. (27.) Partizánske 81,4%
32. (32.) Vranov nad Topľou 82,1%
33. (33.) Zvolen 83,5%
34. (34.) Michalovce 83,6%
35. (35.) Prievidza 85,5%
36. (36.) Topoľčany 85,6%
37. (38.) Stará Ľubovňa 87,3%
38. (39.) Martin 87,3%
39. (28.) Bardejov 89,2%
40. (40.) Spišská Nová Ves 89,3%
41. (41.) Šaľa 89,8%
42. (44.) Myjava 93,8%
43. (45.) Lučenec 95,3%
44. (48.) Galanta 95,8%
45. (46.) Žilina 96,1%
46. (47.) Krupina 96,9%
47. (50.) Levice 97,9%
48. (51.) Komárno 98,7%
49. (52.) Poprad 100,0%
50. (53.) Veľký Krtíš 101,0%
51. (43.) Rožňava 102,0%
52. (55.) Dunajská streda 106,7%
53. (56.) Liptovský Mikuláš 107,0%
54. (42.) Malacky 107,1%
55. (57.) Žiar nad Hronom 108,7%
56. (54.) Rimavská Sobota 110,3%
57. (58.) Ružomberok 110,8%
58. (49.) Nové Mesto nad Váhom 115,9%
59. (59.) Banská Bystrica 116,0%
60. (60.) Senica 118,5%
61. (61.) Senec 124,0%
62. (82.) Trnava 124,0%
63. (62.) Prešov 126,0%
64. (64.) Bratislava – Devín 132,8%
65. (65.) Trenčín 133,2%
66. (63.) Skalica 136,0%
67. (67.) Bratislava – Záhorská Bystrica 136,5%
68. (68.) Bratislava – Lamač 136,5%
69. (69.) Bratislava – Vajnory 138,7%
70. (70.) Bratislava – Čuňovo 140,3%
71. (71.) Bratislava – Rusovce 141,3%
72. (66.) Púchov 141,6%
73. (72.) Nitra 146,4%
74. (73.) Bratislava – Dúbravka 150,5%
75. (74.) Bratislava – Rača 153,4%
76. (75.) Pezinok 153,7%
77. (76.) Bratislava – Devínska Nová Ves 154,7%
78. (77.) Bratislava – Ružinov 155,9%
79. (78.) Bratislava – Vrakuňa 155,9%
80. (83.) Košice 156,3%
81. (79.) Bratislava – Petržalka 156,8%
82. (80.) Bratislava – Podunajské Biskupice 158,2%
83. (81.) Piešťany 172,8%
84. (84.) Bratislava – Staré Mesto 181,1%

*pozn.: číslo v zátvorke vyjadruje umiestnenie okresu v minuloročnom rebríčku

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004 kedy právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

Číselné údaje do aktuálnej databázy prebrala PAS zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Údaje zodpovedajú centrám jednotlivých okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Rebríčky daní z nehnuteľností (vo formáte .pdf)

Máj 112009
 
 11. Máj 2009

Odvodový systém je v prieskumoch pravidelne označovaný ako jedna z najväčších bariér podnikateľského prostredia. Popri výške odvodových sadzieb podnikatelia rovnakou mierou kritizujú komplikovanosť a administratívnu náročnosť výpočtu a platenia odvodov.

Vzhľadom na krízou ovplyvnený vývoj verejných financií a opakované odmietnutie návrhov na zníženie odvodov zo strany predstaviteľov vlády prichádza PAS s návrhom 1. kroku reformy odvodového systému, ktorý spočíva vo výraznom zjednodušení systému výpočtu a platenia odvodov.
Pri návrhu nového odvodového systému PAS zohľadnila tri aspekty: 1) čo najmenej ovplyvniť čisté príjmy zamestnancov a náklady zamestnávateľov, 2) neohroziť stabilitu verejných financií a 3) stanoviť zapamätateľné percentá odvodov.

PAS navrhuje zlúčenie šiestich sociálnych odvodov do jedného 25%-ného odvodu plateného z ceny práce (superhrubej mzdy), stanovenie 10%-ného odvodu na zdravotné poistenie plateného z ceny práce a stanovenie jednotného odvodového stropu vo výške 3-násobku priemernej ceny práce v danom roku. PAS zároveň navrhuje, aby sa poistenie v nezamestnanosti stalo dobrovoľným sociálnym poistením, ako je tomu tak v prípade živnostníkov.

V novom systéme nebudú odvody rozdelené na odvody platené zamestnancom a odvody platené zamestnávateľom, ale jeden sociálny a jeden zdravotný odvod uhradí za zamestnanca zamestnávateľ. Nové sadzby budú platiť aj pre živnostníkov. Aby sa sprehľadnil systém, ale nezmenilo celkové odvodové zaťaženie živnostníkov v porovnaní so súčasnosťou, navrhuje PAS základ dane SZČO nedeliť číslom 2 (resp. 2,14), ale iba 1,5 pre všetky odvody.

Na základe štatistických údajov o mzdách, ktoré PAS získala od spoločnosti Trexima Bratislava, s.r.o., a údajov o hospodárení Sociálnej poisťovne v roku 2008 PAS vypočítala, že po zavedení navrhovaného systému platenia odvodov zaznamenajú verejné financie výpadok príjmov na úrovni 127,5 mil. eur (3,84 mld. Sk). Uvedené číslo predstavuje statické dopady, ktoré nezohľadňujú zmenu motivácií a ekonomickej aktivity ľudí. Po sprehľadnení systému však možno očakávať zníženie motivácie vyhýbať sa plateniu odvodov a dopady na verejné financie tak budú pravdepodobne miernejšie. Nový odvodový systém mierne zvýši čisté príjmy pre 98% zamestnancov za predpokladu neplatenia dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti.

Jedným zo základných predpokladov zavedenia nového odvodového systému je zrušenie inštitútu hrubej mzdy, ktorá sa síce dlhodobo používa, no nevyjadruje ani čisté príjmy zamestnanca ani náklady zamestnávateľa. Namiesto hrubej mzdy navrhuje PAS ako základňu na výpočet odvodov cenu práce. V tejto súvislosti bude potrebné novou veličinou – cenou práce, nahradiť hrubú mzdu vo všetkých právnych predpisoch. Okrem iného to bude mať dopad aj na počítanie dôchodkov. Percentuálny osobný mzdový bod (POMB), ktorý je kľúčom pri výpočte dôchodkov, preto PAS navrhuje nepočítať ako pomer [osobná hrubá mzda] / [priemerná hrubá mzda v hospodárstve], ale ako pomer [osobná cena práce] / [priemerná cena práce v hospodárstve].

Odvody do II. dôchodkového piliera navrhuje PAS zachovať vo výške zodpovedajúcej dnešným 9 percentám z hrubej mzdy, čiže v novom systéme bude odvod do II. piliera predstavovať 6,7% z ceny práce (superhrubej mzdy).

PAS je presvedčená, že jednoduchý a prehľadný odvodový systém zlepší kvalitu podnikateľského prostredia, zníži transakčné náklady podnikateľov a zníži motivácie k obchádzaniu riadnych odvodových povinností. Zároveň posilní verejnú diskusiu o možnostiach rozšírenia príjmovej základne, z ktorej sú platené odvody, zvýši tlak na obmedzovanie výnimiek, ktorými sa dnes dá plateniu odvodov legálne vyhnúť, čo vytvorí priestor na zníženie sadzieb odvodu v budúcnosti.

Tab.1: Nový odvodový systém (návrh PAS)

Typ poistenia

Výška odvodu (% z CP)

Strop (násobok priemernej CP)

Sociálne poistenie

25%

3

Zdravotné poistenie

10%

Očakávaný ročný výpadok pre verejné financie: 127,5 mil. eur (3,84 mld. Sk)

pozn.: Odhad dopadov bol zostavený podľa bilancie Sociálnej poisťovne v roku 2008 a mzdách v 2. štvrťroku 2008; Uvedená suma predstavuje statické dopady;CP = cena práce

Tab.2: Súčasný odvodový systém – sadzby odvodov vo verejných poisteniach

Typ poistenia

Výška odvodu (% z
priemernej mzdy)

Strop (násobok priemern. mzdy)

zamestnanec

zamestnávateľ

Starobné dôchodkové poistenie

4,0%

14,0%

4

Nemocenské poistenie

1,4%

1,4%

1,5

Invalidné dôchodkové poistenie

3,0%

3,0%

4

Poistenie v nezamestnanosti

1,0%

1,0%

4

Úrazové poistenie

-

0,8%

nie je

Garančné poistenie

-

0,25%

1,5

Rezervný fond

-

4,75%

4

Zdravotné poistenie

4,0%

10,0%

3

Prebytky fondov sa prelievajú do fondu starobného dôchodkového poistenia na vykrytie jeho deficitu

 

Zjednodušenie odvodového systému 25-10-3 – plné znenie analýzy (.pdf)
Prezentácia z tlačovej konferencie (.pdf)

Jan 292009
 
 29. Január 2009

V roku 2009 sa sadzby daní z nehnuteľností v 84 okresných mestách a mestských častiach Bratislavy oproti minulému roku zvýšili v priemere len o 0,47 %. Osem miest sadzby nemenilo vôbec a v ďalších 50 mestách sa sadzby daní z nehnuteľností zmenili o menej ako jedno percento v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Podľa Róberta Kičinu, výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS): “Nepatrné pohyby sadzieb v týchto mestách súvisia pravdepodobne s prechodom na novú menu a zaokrúhľovaním sadzieb daní, pričom tri štvrtiny sledovaných miest zaokrúhlilo sadzby smerom nadol.” Dvanásť miest sadby daní znížilo, pričom k najvýraznejšiemu poklesu došlo v Trenčíne (-11%), Bardejove (-9,2%) a Tvrdošíne (-6,1%). V štrnástich mestách došlo naopak k nárastu sadzieb. Najviac narástli dane z nehnuteľností v Považskej Bystrici (+20,8%), Lučenci (+13,5%) a Sobranciach (+11,3%), no i napriek tomuto zvýšeniu sú dane z nehnuteľností v spomenutých mestách pod celoslovenským priemerom a Sobrance zostávajú aj v tomto roku okresom s druhým najnižším daňovým zaťažením.

Priemerné sadzby dane z nehnuteľností sú v porovnaní s rokom 2004, keď ich výšku určoval štát zákonom, viac ako dvojnásobne vyššie. “Dane z nehnuteľností vzrástli najprudšie medzi rokmi 2004 a 2005 kedy mohli samosprávy prvýkrát slobodne rozhodnúť o ich výške. V ďalších rokoch sa rast výrazne spomalil”, hovorí R. Kičina.

Z jednotlivých sadzieb daní z nehnuteľností zaznamenala najvýraznejší medziročný pokles, v priemere o necelých osem percent, daň zo stavebných pozemkov. Jej priemerná výška v roku 2009 je 0,301€/m2. O pol percenta poklesla v sledovaných mestách daň z bytov, ktorá dosiahla priemernú výšku 0,194€/m2. Daň zo stavieb určených na bývanie naopak o pol percenta narástla a je na úrovni 0,197€/m2. Pri daniach z nehnuteľností, ktoré sa týkajú podnikateľov, PAS zaznamenala nepatrné nárasty priemernej výšky dane za priemyselné stavby (+0,86% na úroveň 2,036€/m2) a dane za stavby na ostatné podnikanie (+1,04% na úroveň 2,942€/m2). Treba zároveň zdôrazniť, že práve spomenuté dve dane majú spomedzi všetkých daní z nehnuteľností najvyššie sadzby a v minulých rokoch zaznamenali najprudší nárast.

Rebríček miest podľa výšky daní z nehnuteľností v roku 2009

Na základe získaných dát PAS aj v tomto roku pripravila rebríček okresných miest zoradených podľa výšky daní z nehnuteľností. Rebríček zároveň informuje, o koľko sa dane z nehnuteľností v sledovaných mestách odlišujú od celoslovenského priemeru.

Poradie * Mesto Pomer výšky daní z nehnuteľností k celoslovenskému priemeru
1. (1.) Gelnica 34,7%
2. (2.) Sobrance 37,4%
3. (3.) Medzilaborce 40,6%
4. (4.) Tvrdošín 47,6%
5. (5.) Turčianske Teplice 57,5%
6. (6.) Humenné 58,3%
7. (7.) Banská Štiavnica 60,1%
8. (9.) Zlaté Moravce 63,2%
9. (10.) Poltár 63,7%
10. (8.) Bánovce nad Bebravou 64,1%
11. (12.) Kežmarok 64,9%
12. (13.) Revúca 66,0%
13. (21.) Snina 67,8%
14. (14.) Trebišov 67,9%
15. (15.) Námestovo 68,1%
16. (16.) Nové Zámky 70,1%
17. (11.) Ilava 70,2%
18. (18.) Detva 70,5%
19. (19.) Bytča 70,7%
20. (22.) Žarnovica 70,7%
21. (20.) Stropkov 70,8%
22. (23.) Dolný Kubín 73,0%
23. (27.) Sabinov 74,8%
24. (26.) Svidník 75,4%
25. (29.) Levoča 77,9%
26. (28.) Čadca 78,0%
27. (24.) Partizánske 78,3%
28. (42.) Bardejov 79,3%
29. (30.) Brezno 80,0%
30. (31.) Kysucké Nové Mesto 80,1%
31. (32.) Hlohovec 80,5%
32. (33.) Vranov nad Topľou 81,1%
33. (34.) Zvolen 83,3%
34. (35.) Michalovce 83,5%
35. (38.) Prievidza 85,2%
36. (37.) Topoľčany 85,3%
37. (25.) Považská Bystrica 86,9%
38. (17.) Stará Ľubovňa 87,2%
39. (40.) Martin 87,2%
40. (39.) Spišská Nová Ves 89,1%
41. (43.) Šaľa 90,1%
42. (44.) Malacky 92,1%
43. (45.) Rožňava 93,5%
44. (47.) Myjava 93,9%
45. (36.) Lučenec 95,0%
46. (46.) Žilina 95,7%
47. (50.) Krupina 95,8%
48. (41.) Galanta 96,3%
49. (55.) Nové Mesto nad Váhom 96,6%
50. (48.) Levice 97,5%
51. (51.) Komárno 99,3%
52. (52.) Poprad 99,7%
53. (53.) Veľký Krtíš 101,8%
54. (54.) Rimavská Sobota 104,8%
55. (49.) Dunajská streda 105,1%
56. (56.) Liptovský Mikuláš 107,0%
57. (57.) Žiar nad Hronom 109,4%
58. (58.) Ružomberok 110,9%
59. (59.) Banská Bystrica 116,1%
60. (62.) Senica 118,9%
61. (60.) Senec 122,4%
62. (64.) Prešov 126,1%
63. (61.) Skalica 132,7%
64. (65.) Bratislava-Devín 133,1%
65. (73.) Trenčín 134,4%
66. (63.) Púchov 134,7%
67. (66.) Bratislava-Záhorská Bystrica 136,8%
68. (67.) Bratislava-Lamač 136,8%
69. (68.) Bratislava-Vajnory 139,1%
70. (69.) Bratislava-Čuňovo 140,6%
71. (70.) Bratislava-Rusovce 141,7%
72. (71.) Nitra 146,9%
73. (72.) Bratislava-Dúbravka 150,8%
74. (74.) Bratislava-Rača 153,8%
75. (76.) Pezinok 154,0%
76. (75.) Bratislava-Devínska Nová Ves 155,1%
77. (77.) Bratislava-Ružinov 156,3%
78. (78.) Bratislava-Vrakuňa 156,3%
79. (80.) Bratislava-Petržalka 157,2%
80. (81.) Bratislava-Podunajské Biskupice 158,7%
81. (83.) Piešťany 161,5%
82. (82.) Trnava 164,9%
83. (79.) Košice 173,7%
84. (84.) Bratislava-Staré Mesto 181,5%

*pozn.: číslo v zátvorke vyjadruje umiestnenie okresu v minuloročnom rebríčku

Kalkulačka daní z nehnuteľností

Súčasťou databázy rebríčkov miestnych daní je interaktívna kalkulačka daní z nehnuteľností, ktorá užívateľovi umožňuje vypočítať celkovú výšku dane podľa zadanej štruktúry nehnuteľností v jednotlivých mestách SR. Podnikateľ, ktorý na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou 1500 m2 a výrobnú halu s rozlohou 1000 m2 by za tieto nehnuteľnosti v roku 2009 zaplatil najnižšiu daň v Gelnici (680,-€), Medzilaborciach (847,-€)a vo Svidníku (855,-€). Najvyššiu daň by naopak zaplatil v Rimavskej Sobote (4018,-€), Žiari nad Hronom (3693,-€) a až následne v Bratislave – mestskej časti Staré mesto (3692,-€). Najvýraznejšie by sa tomuto podnikateľovi zvýšila daň v porovnaní s minulým rokom v Ilave (+32%), hoci jej celková výška 2029,-€ je mierne pod sumou 2087,-€, čo predstavuje priemernú výšku dane v sledovaných mestách za uvedenú kombináciu nehnuteľností.

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004 kedy právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

Číselné údaje do aktuálnej databázy prebrala PAS zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Údaje zodpovedajú centrám jednotlivých okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Rebríčky daní z nehnuteľností (vo formáte .pdf)

Stiahnite si Rebríčky a kalkulačku daní z nehnuteľností do svojho PC (po kliknutí pravým tlačítkom myši na linku vyberte voľbu “Uložiť ako”)

Postup pre správne spustenie programu:

1) Otvorte program MS Excel
2) Kliknite na “Nástroje” (Tools), následne na “Makro” (Macro) a následne na “Zabezpečenie” (Security)
3) Vyberte nízku úroveň (low) ochrany, kliknite ok
4) Teraz otvorte súbor “menu_projekty_dan_z_nehnutelnosti_2009_kalkulacka.xls” uložený vo Vašom počítači

Jan 292008
 
 29. Január 2008

Po minuloročnej stagnácii vzrástli dane z nehnuteľností o 13,5 %

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) ako jediné podnikateľské združenie komplexne monitoruje úroveň daní z nehnuteľností v mestách SR po tom, ako právomoc stanovovať ich výšku prešla koncom roka 2004 na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

V roku 2008 sa sadzby dane z nehnuteľností v 84 okresných mestách a mestských častiach Bratislavy oproti minuloročným zvýšili v priemere o 13,5 %. Sadzby zvyšovalo až 54 sledovaných miest. Nemeniť sadzby sa rozhodlo 25 miest, vrátane mestských častí Bratislavy. K zníženiu došlo len v 5 mestách. V predchádzajúcom roku vzrástli dane z nehnuteľností len nepatrne, v priemere o 0,97 %. Príčinou minimálneho rastu daňových sadzieb v roku 2007 boli komunálne voľby, keď samosprávy sadzby pred voľbami nechceli, resp. po voľbách nestihli zmeniť. Minuloročnú stagnáciu teda vystriedal aktuálny rast miestnych daní.

Priemerné sadzby dane z nehnuteľností sú v porovnaní s rokom 2004, keď ich výšku určoval štát zákonom, viac ako dvojnásobne vyššie. Podnikatelia sú tento rok držiteľmi troch negatívnych prvenstiev. Nová daň z nebytových priestorov určených na podnikanie, ktorá vznikla odčlenením od dane z nebytových priestorov, zaznamenala najrýchlejší medziročný nárast a zvýšila sa o 43 %. Jej aktuálna priemerná výška je 41,05 Sk/m2. Vôbec najvyšší nárast od roku 2004 dosiahla daň z priemyselných stavieb, ktorá v okresných mestách SR za štyri roky narástla o 220 % a v tomto roku dosiahla priemernú úroveň 61,81 Sk/m2. Podnikateľov sa týka tiež najvyššia sadzba dane z nehnuteľností. Je ňou sadzba dane zo stavieb na ostatné podnikanie, ktorej priemerná výška je 87,71 Sk/m2 a v priebehu štyroch rokov vzrástla o 131 %.

Kalkulačka dane z nehnuteľností

Súčasťou databázy rebríčkov miestnych daní je interaktívna kalkulačka dane z nehnuteľností, ktorá užívateľovi umožňuje vypočítať celkovú výšku dane podľa zadanej štruktúry nehnuteľností v jednotlivých mestách SR. Podnikateľ, ktorý na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou 1500 m2 a halu s rozlohou 1000 m2 by za tieto nehnuteľnosti zaplatil najnižšiu daň v Gelnici (20 525,- Sk), Medzilaborciach a vo Svidníku. Najvyššiu daň by naopak zaplatil v Rimavskej Sobote (120 840,- Sk), Žiari nad Hronom a až následne v Bratislave – mestskej časti Staré mesto. Priemerná výška dane v sledovaných mestách za uvedenú kombináciu nehnuteľností je 62 331,- Sk.

Číselné údaje do aktuálnej databázy prebrala PAS zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Údaje zodpovedajú centrám jednotlivých okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Rebríček miest a obcí podľa výšky daní z nehnuteľností

poradie okres

pomer výšky daní z nehnuteľností k celoslovenskému priemeru

1. (2.) Gelnica

33,9%

2. (1.) Sobrance

35,6%

3. (3.) Medzilaborce

40,9%

4. (5.) Tvrdošín

47,4%

5. (12.) Turčianske Teplice

58,0%

6. (8.) Humenné

59,2%

7. (19.) Banská Štiavnica

60,1%

8. (17.) Bánovce nad Bebravou

62,6%

9. (22.) Zlaté Moravce

63,3%

10. (18.) Poltár

64,0%

11. (14.) Ilava

64,3%

12. (7.) Kežmarok

65,6%

13. (20.) Revúca

66,3%

14. (4.) Trebišov

66,3%

15. (32.) Námestovo

67,3%

16. (33.) Nové Zámky

70,2%

17. (41.) Stará Ľubovňa

71,1%

18. (16.) Detva

71,5%

19. (29.) Bytča

71,8%

20. (15.) Stropkov

71,9%

21. (34.) Snina

72,0%

22. (31.) Žarnovica

72,2%

23. (21.) Dolný Kubín

72,9%

24. (23.) Partizánske

75,4%

25. (6.) Považská Bystrica

75,8%

26. (10.) Svidník

75,8%

27. (13.) Sabinov

75,8%

28. (49.) Čadca

76,9%

29. (30.) Levoča

78,0%

30. (11.) Brezno

80,3%

31. (24.) Kysucké Nové Mesto

81,2%

32. (25.) Hlohovec

81,4%

33. (39.) Vranov nad Topľou

83,5%

34. (54.) Zvolen

83,6%

35. (47.) Michalovce

83,9%

36. (36.) Lučenec

84,6%

37. (45.) Topoľčany

84,9%

38. (44.) Prievidza

85,4%

39. (26.) Spišská Nová Ves

85,7%

40. (42.) Martin

88,0%

41. (53.) Galanta

88,2%

42. (27.) Bardejov

88,2%

43. (46.) Šaľa

89,3%

44. (48.) Malacky

92,2%

45. (51.) Rožňava

93,4%

46. (50.) Žilina

96,5%

47. (40.) Myjava

97,8%

48. (52.) Levice

97,8%

49. (35.) Dunajská streda

97,8%

50. (55.) Krupina

99,1%

51. (38.) Komárno

100,0%

52. (9.) Poprad

100,4%

53. (37.) Veľký Krtíš

102,0%

54. (28.) Rimavská Sobota

106,4%

55. (43.) Nové Mesto nad Váhom

108,4%

56. (56.) Liptovský Mikuláš

109,3%

57. (65.) Žiar nad Hronom

110,1%

58. (58.) Ružomberok

110,6%

59. (60.) Banská Bystrica

116,0%

60. (61.) Senec

124,7%

61. (59.) Skalica

126,0%

62. (63.) Senica

128,1%

63. (67.) Púchov

129,4%

64. (62.) Prešov

131,7%

65. (69.) Bratislava-Devín

133,7%

66. (72.) Bratislava-Záhorská Bystrica

137,4%

67. (71.) Bratislava-Lamač

137,4%

68. (74.) Bratislava-Vajnory

139,7%

69. (75.) Bratislava-Čuňovo

141,2%

70. (76.) Bratislava-Rusovce

142,3%

71. (70.) Nitra

149,2%

72. (77.) Bratislava-Dúbravka

151,0%

73. (57.) Trenčín

152,2%

74. (78.) Bratislava-Rača

153,9%

75. (79.) Bratislava-Devínska Nová Ves

155,3%

76. (68.) Pezinok

156,3%

77. (80.) Bratislava-Ružinov

156,5%

78. (81.) Bratislava-Vrakuňa

156,5%

79. (66.) Košice

156,8%

80. (82.) Bratislava-Petržalka

157,4%

81. (83.) Bratislava-Podunajské Biskupice

158,8%

82. (73.) Trnava

161,7%

83. (64.) Piešťany

169,2%

84. (84.) Bratislava-Staré Mesto

181,6%

Rebríčky daní z nehnuteľností (vo formáte .pdf)

Stiahnite si Rebríčky a kalkulačku daní z nehnuteľností do svojho PC (po kliknutí pravým tlačítkom myši na linku vyberte voľbu “Uložiť ako”)

Postup pre správne spustenie programu:

1) Otvorte program MS Excel
2) Kliknite na “Nástroje” (Tools), následne na “Makro” (Macro) a následne na “Zabezpečenie” (Security)
3) Vyberte nízku úroveň (low) ochrany, kliknite ok
4) Teraz otvorte súbor “menu_projekty_dan_z_nehnutelnosti_2009_kalkulacka.xls” uložený vo Vašom počítači