okt 132011
 
 13. októbra 2011

Upozornenie: navrhovaná daňovo-odvodová reforma je odložená na neurčito z dôvodu pádu vlády (aktualizované 13.10.2011)

Podnikateľská aliancia Slovenska vypracovala kalkulačku na výpočet čistého príjmu zamestnanca a živnostníka v budúcom roku s cieľom spresniť verejnú diskusiu o dopadoch daňovo-odvodovej reformy na čisté príjmy pracujúcich. Kalkulačka počíta sumu daní a odvodov, ktoré budú platiť zamestnanci a živnostníci v budúcom roku v prípade prijatia daňovo-odvodovej reformy a porovnáva ich so sumami daní a odvodov platených v dnešnom daňovo-odvodovom systéme. Následne je vypočítaná čistá mzda zamestnanca alebo čistý príjem živnostníka pred reformou a po prijatí reformy.

Zamestnanec s hrubou mzdou 800 eur mesačne odvedie po prijatí reformy do Sociálnej poisťovne o 66,07 eur menej a do zdravotnej poisťovne o 15,24 eur menej v porovnaní s platbami v súčasnosti. Na dani z príjmov zaplatí o 76,26 eur viac. Jeho čistý príjem po prijatí daňovo-odvodovej reformy vzrastie o 5,10 eur.

Živnostník s hrubým mesačným príjmom 1000 eur mesačne uplatňujúci si paušálne náklady 40% (po prijatí reformy limitované sumou 200 eur mesačne) odvedie po prijatí reformy do Sociálnej poisťovne o 8,66 eur menej, no do zdravotnej poisťovne o 24,42 eur viac v porovnaní s platbami v súčasnosti. Na dani z príjmov zaplatí o 72,04 eur viac. Jeho čistý príjem po prijatí daňovo-odvodovej reformy klesne o 87,80 eur.

Výpočet čistej mzdy zamestnanca v roku 2012 (navrhovaná daňovo-odvodová reforma)

Výpočet čistého príjmu SZČO v roku 2012 (navrhovaná daňovo-odvodová reforma)

jan 272011
 
 27. januára 2011
V roku 2011 sadzby daní z nehnuteľností v 87 okresných mestách a mestských častiach Bratislavy oproti predchádzajúcemu roku poklesli v priemere o 0,08 %. Až 68 sledovaných miest sadzby na tento rok nezmenilo vôbec. Hoci v 14 mestách sa niektoré sadzby daní zvýšili, v ďalších 5 mestách miestne samosprávy upravili sadzby daní z nehnuteľností výraznejšie smerom nadol, čo napokon v hodnotní nepatrne prevážilo. Podľa Róberta Kičinu, výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS): „Samosprávy prekvapujúco už štvrtý rok za sebou nezvýšili dane z nehnuteľností a to i napriek skutočnosti, že im kvôli kríze klesli príjmy z podielových daní. V tomto roku to bolo s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené voľbami do samospráv miest a obcí, ktoré sa konali na konci novembra. Zvyšovanie daní pred voľbami by bolo pre mnohých kandidátov na volené funkcie nepopulárne a po voľbách už nezvýšil čas na prípravu a schválenie daňových úprav“.Priemerné sadzby daní z nehnuteľností sú v porovnaní s rokom 2004, keď ich výšku určoval štát, približne dvojnásobne vyššie. „Dane z nehnuteľností vzrástli najprudšie medzi rokmi 2004 a 2005 kedy mohli samosprávy prvýkrát slobodne rozhodnúť o ich výške. V ďalších rokoch sa rast výrazne spomalil a od roku 2008 sa priemerná výška daní z nehnuteľností ustálila na úrovni dvojnásobku sadzieb z roku 2004,“ hovorí R. Kičina. Stabilizáciou sadzieb daní z nehnuteľností samosprávy síce šetria výdavky miestnych platiteľov v čase odznievajúcej krízy a vysokej nezamestnanosti, no zároveň sa tým sami vystavujú riziku finančných ťažkostí, keďže výber dane z príjmov fyzických osôb, ktorá je najdôležitejším zdrojom financovania miest a obcí, bol v roku 2010 až o štvrtinu nižší oproti pôvodne rozpočtovanej sume a prípadný rast miestnych daní mohol čiastočne kompenzovať tento výpadok v rozpočtoch samospráv.

Napriek súčasnej stagnácii možno očakávať, že význam miestnych daní bude v dlhodobom horizonte rásť. Podľa štatistík OECD majetkové dane na Slovensku dosahujú výšku 0,5% HDP, zatiaľ čo priemer krajín OECD je 2,0% HDP a EU15 dokonca 2,2% HDP. Z tohto porovnania vyplýva, že majetkové dane na Slovensku sú relatívne nízke a perspektívne môžu byť pre samosprávy rastúcim zdrojom príjmov.

Medziročný vývoj daní z nehnuteľností

Z jednotlivých sadzieb daní z nehnuteľností zaznamenali najvýraznejší medziročný pokles daň z ostatných nebytových priestorov (v priemere o -2,4%) a daň zo stavebných pozemkov (-1,7%). Ich priemerná výška v roku 2011 je 0,6064€/m2, resp. 0,3002€/m2. Priemerná sadzba dane z bytov v slovenských mestách je 0,1991€/m2 a medziročne vzrástla o 0,5%. Kým daň z bytov v priemere mierne rástla, daň zo stavieb na bývanie poklesla o 1% a jej priemerná výška je, rovnako ako v prípade bytov, 0,1991€/m2. Najvyšší nárast bol aj v tomto roku zaznamenaný pri daniach z nehnuteľností, ktoré sa týkajú podnikania. Najviac vzrástli sadzby daní z nebytových priestorov určených na podnikanie (+1,9%) a priemerná výška tejto dane je 1,437€/m2. Vzrástli aj sadzby daní z priemyselných stavieb (+1,0%) a dosiahli v priemere úroveň 2,1073€/m2. Priemerná sadzba dane zo stavieb na ostatné podnikanie zostáva aj po nepatrnom poklese v skupine daní z nehnuteľností najvyššia (2,9942/m2).


Priemerné sadzby daní z nehnuteľností v okresných mestách SR v roku 2011

Druh nehnuteľnosti 

Priemerná sadzba (€)

Zmena
2011/2010

Zmena
2011/2004

Orná pôda

0,0015

0,3%

36,2%

Trávnaté porasty

0,0003

0,6%

119,0%

Záhrady

0,0289

0,6%

129,6%

Zastavané plochy

0,0324

0,7%

157,3%

Stavebné pozemky

0,3002

-1,7%

138,2%

Ostatné plochy

0,0344

0,6%

172,9%

Stavby na bývanie

0,1991

-1,0%

58,0%

Poľnohospodárske stavby

0,2325

-1,4%

84,5%

Rekreačné stavby

0,6013

-0,2%

59,0%

Garáže

0,7887

0,1%

56,5%

Priemyselné stavby

2,1073

1,0%

234,4%

Stavby na ostatné podnikanie

2,9942

-0,1%

137,6%

Ostatné stavby

1,1673

-0,6%

208,8%

Byty

0,1991

0,5%

58,0%

Nebytové priestory na podnikanie

1,4374

1,9%

75,6%

Ostatné nebytové priestory*

0,6064

-2,4%

-7,4%

* pozn.: daň zavedená v roku 2008


Výpočet a porovnanie zdanenia podnikateľa

Podnikateľ, ktorý na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou 1500 m2 a výrobnú halu s rozlohou 1000 m2 by za tieto nehnuteľnosti v roku 2011 zaplatil najnižšiu daň v Medzeve (540 €), Moldave nad Bodvou (758 €) a v Medzilaborciach (847 €). Najvyššiu daň by naopak zaplatil v Žiari nad Hronom (4.442 €), Púchove (4.349 €) a Rimavskej Sobote (4.018 €). Až po týchto troch mestách nasleduje Bratislava – mestská časť Staré mesto (3.692 €). Najvýraznejšie by sa tomuto podnikateľovi zvýšila daň v porovnaní s minulým rokom v Dolnom Kubíne (+35,7%), kde by zaplatil daň vo výške 1.824 €. Priemerná výška dane v sledovaných mestách za uvedenú kombináciu nehnuteľností je 2.156 €.

Rebríček miest podľa výšky daní

Na základe získaných dát PAS aj v tomto roku pripravila rebríček okresných miest zoradených podľa výšky daní z nehnuteľností. Rebríček informuje, o koľko sa dane z nehnuteľností v sledovaných mestách odlišujú od celoslovenského priemeru.

V skupine sledovaných miest sú najnižšie sadzby daní z nehnuteľností v Medzeve, Sobranciach a Medzilaborciach. V prvej desiatke majú najpočetnejšie zastúpenie obce východného Slovenska. Na opačnom konci rebríčka sa s relatívne najvyššími sadzbami umiestnili Pezinok, Košice a Bratislava so svojimi mestskými časťami.

Medziročne najvýraznejšie poklesli sadzby dní z nehnuteľností v Piešťanoch, ktoré si zlepšili pozíciu v rebríčku o 17 miest a obsadili 69. priečku. Druhý najvýraznejší pokles daní z nehnuteľností bol zaznamenaný v Dunajskej Strede a následne v Skalici.

Naopak, najviac sa zvýšili dane v Dolnom Kubíne, ktorý si zhoršil pozíciu v rebríčku o 13 miest a obsadil 37. priečku. Aj napriek relatívne najvyššiemu nárastu, sú dane z nehnuteľností v Dolnom Kubíne stále pod úrovňou celoslovenského priemeru. Druhý najvýraznejší nárast daní bol v Myjave a tretím mestom s najvýraznejším nárastom daní z nehnuteľností je Rožňava.


Rebríček miest podľa výšky daní z nehnuteľností v roku 2011

Poradie * Mesto

Pomer výšky daní z nehnuteľností k celoslovenskému priemeru

1. (1.) Medzev

26,7%

2. (2.) Sobrance

36,5%

3. (3.) Medzilaborce

40,2%

4. (4.) Tvrdošín

45,4%

5. (5.) Turčianske Teplice

55,5%

6. (6.) Moldava n.B.

55,8%

7. (8.) Banská Štiavnica

57,5%

8. (7.) Humenné

57,7%

9. (9.) Zlaté Moravce

61,8%

10. (10.) Poltár

63,2%

11. (11.) Bánovce nad Bebravou

63,9%

12. (12.) Kežmarok

64,8%

13. (13.) Revúca

64,8%

14. (15.) Trebišov

66,5%

15. (14.) Snina

66,7%

16. (20.) Ilava

68,1%

17. (19.) Žarnovica

68,2%

18. (22.) Považská Bystrica

68,3%

19. (16.) Námestovo

68,6%

20. (18.) Stropkov

68,6%

21. (21.) Bytča

69,1%

22. (17.) Nové Zámky

69,8%

23. (23.) Detva

70,0%

24. (25.) Sabinov

73,8%

25. (26.) Svidník

74,7%

26. (27.) Čadca

76,6%

27. (28.) Levoča

76,9%

28. (29.) Kysucké Nové Mesto

78,4%

29. (31.) Hlohovec

79,7%

30. (30.) Brezno

80,2%

31. (32.) Partizánske

80,5%

32. (33.) Vranov nad Topľou

81,2%

33. (34.) Zvolen

82,9%

34. (36.) Topoľčany

84,1%

35. (35.) Prievidza

84,4%

36. (37.) Stará Ľubovňa

86,0%

37. (24.) Dolný Kubín

86,1%

38. (38.) Martin

86,3%

39. (39.) Bardejov

87,5%

40. (40.) Spišská Nová Ves

88,4%

41. (41.) Šaľa

88,8%

42. (52.) Dunajská Streda

91,7%

43. (44.) Galanta

93,8%

44. (43.) Lučenec

95,0%

45. (45.) Žilina

95,8%

46. (48.) Komárno

96,2%

47. (46.) Krupina

97,2%

48. (50.) Veľký Krtíš

98,3%

49. (47.) Levice

98,4%

50. (49.) Poprad

98,8%

51. (42.) Myjava

101,4%

52. (54.) Malacky

104,5%

53. (53.) Liptovský Mikuláš

105,7%

54. (56.) Rimavská Sobota

106,9%

55. (57.) Ružomberok

108,3%

56. (51.) Rožňava

109,0%

57. (55.) Žiar nad Hronom

114,4%

58. (59.) Banská Bystrica

114,9%

59. (60.) Senica

116,7%

60. (58.) Nové Mesto nad Váhom

119,7%

61. (61.) Senec

120,6%

62. (62.) Trnava

121,5%

63. (63.) Prešov

122,6%

64. (66.) Skalica

126,1%

65. (65.) Trenčín

131,2%

66. (64.) Bratislava-Devín

132,8%

67. (67.) Bratislava-Záhorská Bystrica

136,2%

68. (68.) Bratislava-Lamač

136,3%

69. (86.) Piešťany

137,9%

70. (69.) Bratislava-Vajnory

138,4%

71. (70.) Bratislava-Čuňovo

139,9%

72. (71.) Bratislava-Rusovce

140,8%

73. (72.) Bratislava-Jarovce

140,8%

74. (74.) Nitra

142,1%

75. (73.) Púchov

144,6%

76. (75.) Bratislava-Nové Mesto

149,1%

77. (76.) Bratislava-Dúbravka

149,8%

78. (77.) Bratislava-Karlova Ves

149,8%

79. (79.) Pezinok

151,9%

80. (78.) Bratislava-Rača

152,6%

81. (80.) Bratislava-Devínska Nová Ves

153,9%

82. (81.) Bratislava-Ružinov

155,0%

83. (82.) Bratislava-Vrakuňa

155,0%

84. (84.) Bratislava-Petržalka

155,9%

85. (83.) Košice

156,1%

86. (85.) Bratislava-Podunajské Biskupice

157,2%

87. (87.) Bratislava-Staré Mesto

180,3%

*pozn.: číslo v zátvorke vyjadruje umiestnenie okresu v minuloročnom rebríčku

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004 kedy právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

Rebríčky daní z nehnuteľností (vo formáte .pdf)Číselné údaje do aktuálnej databázy prebrala PAS zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Údaje zodpovedajú centrám jednotlivých okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Stiahnite si Rebríčky a kalkulačku daní z nehnuteľností do svojho PC (po kliknutí pravým tlačítkom myši na linku vyberte voľbu „Uložiť ako“).Pre správne fungovanie kalkulačky treba povoliť používanie makier v programe MS Excell.

mar 252010
 
 25. marca 2010

Ak sa dnes zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na práci za hrubú mesačnú mzdu 1.000,- €, pri výplate odíde každý mesiac zamestnávateľovi z účtu 1.352,- €, z ktorých sa v podobe čistej mzdy dostane na účet zamestnanca len 765,- €. Ostatných 587,- €, čo predstavuje 43,4 %, si berie štát vo forme sociálneho a zdravotného poistenia a daní.

PAS pripravila pre verejnosť jednoduchú kalkulačku, pomocou ktorej je možné vypočítať a porovnať celkové náklady práce a čistú mzdu zamestnanca. Kalkulačka zároveň poskytuje prehľad, aký vplyv má zvýšenie horných limitov vymeriavacích základov pri sociálnych odvodoch, zavedenie degresívnej odpočítateľnej položky a zavedenie zamestnaneckej prémie na čistý príjem zamestnancov. PAS pripravila mzdovú kalkulačku s cieľom zrozumiteľne informovať verejnosť o výške a štruktúre daňovo-odvodového zaťaženia zamestnancov.

Kalkulačku vo formáte .xls (súbor MS Excel) si môžete stiahnuť tu.

jan 272010
 
 27. januára 2010

V roku 2010 sa sadzby daní z nehnuteľností v 84 okresných mestách a mestských častiach Bratislavy oproti minulému roku znížili v priemere o 0,71 % a dostali sa tak pod úroveň z roku 2008. Až 46 miest sadzby na tento rok nezmenilo vôbec a v ďalších 18 mestách miestne samosprávy upravili sadzby daní z nehnuteľností v priemere o menej ako jedno percento v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Podľa Róberta Kičinu, výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS): „Rok 2010 je volebným rokom aj pre predstaviteľov samospráv a to môže byť jedným z dôvodov, prečo väčšina miest nemenila sadzby z minulého roka. K nepatrným zmenám v ďalších mestách došlo v dôsledku zaokrúhľovania minuloročných sadzieb, pričom sledované mestá väčšinou zaokrúhlili sadzby smerom nadol.“ Šesť miest sadby daní z nehnuteľností znížilo v priemere o viac ako 1% a v štrnástich slovenských mestách došlo k zvýšeniu sadzieb o viac ako 1%.

Priemerné sadzby daní z nehnuteľností sú v porovnaní s rokom 2004, keď ich výšku určoval štát, približne dvojnásobne vyššie. „Dane z nehnuteľností vzrástli najprudšie medzi rokmi 2004 a 2005 kedy mohli samosprávy prvýkrát slobodne rozhodnúť o ich výške. V ďalších rokoch sa rast výrazne spomalil a od roku 2008 sa priemerná výška daní z nehnuteľností ustálila na úrovni dvojnásobku sadzieb z roku 2004,“ hovorí R. Kičina.

Stabilizáciou sadzieb daní z nehnuteľností samosprávy síce šetria výdavky miestnych platiteľov v čase krízy, no zároveň sa tým sami vystavujú riziku finančných ťažkostí. Výber dane z príjmov fyzických osôb, ktorá je najdôležitejším zdrojom financovania miest a obcí, k 31.12.2009 klesol o 10,3% v porovnaní s rokom 2008 a prípadný rast miestnych daní mohol čiastočne kompenzovať tento výpadok. „Sledované mestá dane nezvýšili už tretí rok za sebou a je pravdepodobné, že ich výrazne nezvýšia ani v závere tohto roka, nakoľko pred voľbami do samospráv sa k takému kroku zrejme nikto neodhodlá. Tesne pred ostatnými komunálnymi voľbami v závere roku 2006 samosprávy v rámci volebnej kampane väčšinou sadzby na nasledujúci rok znižovali. Zároveň je otázne, či po voľbách zmenu miestnych daní nové zastupiteľstvá stihnú v krátkom čase pripraviť a schváliť,“ dodáva R. Kičina.

Napriek súčasnej stagnácii možno očakávať, že význam miestnych daní bude v dlhodobom horizonte rásť. Podľa štatistík OECD majetkové dane na Slovensku dosahujú výšku 0,5% HDP, zatiaľ čo priemer krajín OECD je 2,0% HDP a EU15 dokonca 2,2% HDP. Z tohto porovnania vyplýva, že majetkové dane na Slovensku sú relatívne nízke a perspektívne môžu byť pre samosprávy rastúcim zdrojom príjmov.

Medziročný vývoj daní z nehnuteľností

Z jednotlivých sadzieb daní z nehnuteľností zaznamenali najvýraznejší medziročný pokles daň za trvalé trávnaté porasty (-9,5%) a daň za zastavané plochy a nádvoria (-8,5%). Ich priemerná výška v roku 2010 je 0,0003€/m2, resp. 0,309€/m2. Priemerná sadzba dane za byty v slovenských mestách je 0,1947€/m2 a medziročne vzrástla o 0,3%. Podobný nepatrný nárast zaznamenala aj daň zo stavieb určených na bývanie, ktorá vzrástla v priemere o 0,6% a je na úrovni 0,1983€/m2. Najvyšší nárast bol aj v tomto roku zaznamenaný pri daniach z nehnuteľností, ktoré sa týkajú podnikania. Najviac vzrástli sadzby daní za nebytové priestory určené na podnikanie (+4,1%) a ich priemerná výška je 1,4402€/m2. Rástli aj sadzby ostatných dvoch daní súvisiacich s podnikaním a to daní z priemyselných stavieb (2,0664€/m2) a stavieb na ostatné podnikanie (2,9532€/m2), ktoré sú spomedzi všetkých daní z nehnuteľností dlhodobo najvyššie.

Priemerné sadzby daní z nehnuteľností v okresných mestách SR

Druh nehnuteľnosti Priemerná sadzba (€) Zmena 2010/2009 Zmena 2010/2004
Orná pôda 0,0015 -2,2% 37,7%
Trávnaté porasty 0,0003 -9,5% 122,1%
Záhrady 0,0279 -0,6% 121,4%
Zastavané plochy 0,0309 -8,5% 145,0%
Stavebné pozemky 0,2979 -0,9% 136,3%
Ostatné plochy 0,0330 -1,6% 161,9%
Stavby na bývanie 0,1983 0,6% 57,3%
Poľnohospodárske stavby 0,2331 3,0% 85,0%
Rekreačné stavby 0,5937 0,2% 57,0%
Garáže 0,7738 -0,3% 53,5%
Priemyselné stavby 2,0664 1,5% 227,9%
Stavby na ostatné podnikanie 2,9532 0,4% 134,3%
Ostatné stavby 1,1542 2,1% 205,3%
Byty 0,1947 0,3% 54,5%
Nebytové priestory na podnikanie 1,4402 4,1% 75,9%
Ostatné nebytové priestory* 0,6237 0,0% -4,7%
* pozn.: daň zavedená v roku 2008


Výpočet a porovnanie zdanenia podnikateľa

Podnikateľ, ktorý na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou 1500 m2 a výrobnú halu s rozlohou 1000 m2 by za tieto nehnuteľnosti v roku 2010 zaplatil najnižšiu daň v Gelnici (680€), Medzilaborciach (847€)a vo Svidníku (855€). Najvyššiu daň by naopak zaplatil v Rimavskej Sobote (4018€), Žiari nad Hronom (3693€) a až následne v Bratislave – mestskej časti Staré mesto (3692€). Rovnaké sadzby platili v uvedených mestách aj minulý rok. Najvýraznejšie by sa tomuto podnikateľovi zvýšila daň v porovnaní s minulým rokom v Rožňave (+131,1%), kde by zaplatil 2738€. Priemerná výška dane v sledovaných mestách za uvedenú kombináciu nehnuteľností je 2113€.

Rebríček miest podľa výšky daní z nehnuteľností v roku 2010

Na základe získaných dát PAS aj v tomto roku pripravila rebríček okresných miest zoradených podľa výšky daní z nehnuteľností. Rebríček informuje, o koľko sa dane z nehnuteľností v sledovaných mestách odlišujú od celoslovenského priemeru.

Poradie * Mesto Pomer výšky daní z nehnuteľností k celoslovenskému priemeru
1. (1.) Gelnica 34,5%
2. (2.) Sobrance 37,2%
3. (3.) Medzilaborce 40,6%
4. (4.) Tvrdošín 47,2%
5. (5.) Turčianske Teplice 56,0%
6. (6.) Humenné 58,5%
7. (7.) Banská Štiavnica 59,1%
8. (8.) Zlaté Moravce 62,7%
9. (9.) Poltár 63,8%
10. (10.) Bánovce nad Bebravou 64,8%
11. (11.) Kežmarok 65,5%
12. (12.) Revúca 66,0%
13. (13.) Snina 67,6%
14. (14.) Trebišov 67,6%
15. (15.) Námestovo 68,4%
16. (16.) Nové Zámky 70,1%
17. (21.) Stropkov 70,1%
18. (20.) Žarnovica 70,1%
19. (17.) Ilava 70,1%
20. (19.) Bytča 70,5%
21. (37.) Považská Bystrica 70,7%
22. (18.) Detva 70,8%
23. (22.) Dolný Kubín 73,1%
24. (23.) Sabinov 74,8%
25. (24.) Svidník 74,9%
26. (26.) Čadca 77,3%
27. (25.) Levoča 77,9%
28. (30.) Kysucké Nové Mesto 79,9%
29. (29.) Brezno 80,2%
30. (31.) Hlohovec 80,4%
31. (27.) Partizánske 81,4%
32. (32.) Vranov nad Topľou 82,1%
33. (33.) Zvolen 83,5%
34. (34.) Michalovce 83,6%
35. (35.) Prievidza 85,5%
36. (36.) Topoľčany 85,6%
37. (38.) Stará Ľubovňa 87,3%
38. (39.) Martin 87,3%
39. (28.) Bardejov 89,2%
40. (40.) Spišská Nová Ves 89,3%
41. (41.) Šaľa 89,8%
42. (44.) Myjava 93,8%
43. (45.) Lučenec 95,3%
44. (48.) Galanta 95,8%
45. (46.) Žilina 96,1%
46. (47.) Krupina 96,9%
47. (50.) Levice 97,9%
48. (51.) Komárno 98,7%
49. (52.) Poprad 100,0%
50. (53.) Veľký Krtíš 101,0%
51. (43.) Rožňava 102,0%
52. (55.) Dunajská streda 106,7%
53. (56.) Liptovský Mikuláš 107,0%
54. (42.) Malacky 107,1%
55. (57.) Žiar nad Hronom 108,7%
56. (54.) Rimavská Sobota 110,3%
57. (58.) Ružomberok 110,8%
58. (49.) Nové Mesto nad Váhom 115,9%
59. (59.) Banská Bystrica 116,0%
60. (60.) Senica 118,5%
61. (61.) Senec 124,0%
62. (82.) Trnava 124,0%
63. (62.) Prešov 126,0%
64. (64.) Bratislava – Devín 132,8%
65. (65.) Trenčín 133,2%
66. (63.) Skalica 136,0%
67. (67.) Bratislava – Záhorská Bystrica 136,5%
68. (68.) Bratislava – Lamač 136,5%
69. (69.) Bratislava – Vajnory 138,7%
70. (70.) Bratislava – Čuňovo 140,3%
71. (71.) Bratislava – Rusovce 141,3%
72. (66.) Púchov 141,6%
73. (72.) Nitra 146,4%
74. (73.) Bratislava – Dúbravka 150,5%
75. (74.) Bratislava – Rača 153,4%
76. (75.) Pezinok 153,7%
77. (76.) Bratislava – Devínska Nová Ves 154,7%
78. (77.) Bratislava – Ružinov 155,9%
79. (78.) Bratislava – Vrakuňa 155,9%
80. (83.) Košice 156,3%
81. (79.) Bratislava – Petržalka 156,8%
82. (80.) Bratislava – Podunajské Biskupice 158,2%
83. (81.) Piešťany 172,8%
84. (84.) Bratislava – Staré Mesto 181,1%

*pozn.: číslo v zátvorke vyjadruje umiestnenie okresu v minuloročnom rebríčku

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004 kedy právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

Číselné údaje do aktuálnej databázy prebrala PAS zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Údaje zodpovedajú centrám jednotlivých okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Rebríčky daní z nehnuteľností (vo formáte .pdf)

máj 112009
 
 11. mája 2009

Odvodový systém je v prieskumoch pravidelne označovaný ako jedna z najväčších bariér podnikateľského prostredia. Popri výške odvodových sadzieb podnikatelia rovnakou mierou kritizujú komplikovanosť a administratívnu náročnosť výpočtu a platenia odvodov.

Vzhľadom na krízou ovplyvnený vývoj verejných financií a opakované odmietnutie návrhov na zníženie odvodov zo strany predstaviteľov vlády prichádza PAS s návrhom 1. kroku reformy odvodového systému, ktorý spočíva vo výraznom zjednodušení systému výpočtu a platenia odvodov.
Pri návrhu nového odvodového systému PAS zohľadnila tri aspekty: 1) čo najmenej ovplyvniť čisté príjmy zamestnancov a náklady zamestnávateľov, 2) neohroziť stabilitu verejných financií a 3) stanoviť zapamätateľné percentá odvodov.

PAS navrhuje zlúčenie šiestich sociálnych odvodov do jedného 25%-ného odvodu plateného z ceny práce (superhrubej mzdy), stanovenie 10%-ného odvodu na zdravotné poistenie plateného z ceny práce a stanovenie jednotného odvodového stropu vo výške 3-násobku priemernej ceny práce v danom roku. PAS zároveň navrhuje, aby sa poistenie v nezamestnanosti stalo dobrovoľným sociálnym poistením, ako je tomu tak v prípade živnostníkov.

V novom systéme nebudú odvody rozdelené na odvody platené zamestnancom a odvody platené zamestnávateľom, ale jeden sociálny a jeden zdravotný odvod uhradí za zamestnanca zamestnávateľ. Nové sadzby budú platiť aj pre živnostníkov. Aby sa sprehľadnil systém, ale nezmenilo celkové odvodové zaťaženie živnostníkov v porovnaní so súčasnosťou, navrhuje PAS základ dane SZČO nedeliť číslom 2 (resp. 2,14), ale iba 1,5 pre všetky odvody.

Na základe štatistických údajov o mzdách, ktoré PAS získala od spoločnosti Trexima Bratislava, s.r.o., a údajov o hospodárení Sociálnej poisťovne v roku 2008 PAS vypočítala, že po zavedení navrhovaného systému platenia odvodov zaznamenajú verejné financie výpadok príjmov na úrovni 127,5 mil. eur (3,84 mld. Sk). Uvedené číslo predstavuje statické dopady, ktoré nezohľadňujú zmenu motivácií a ekonomickej aktivity ľudí. Po sprehľadnení systému však možno očakávať zníženie motivácie vyhýbať sa plateniu odvodov a dopady na verejné financie tak budú pravdepodobne miernejšie. Nový odvodový systém mierne zvýši čisté príjmy pre 98% zamestnancov za predpokladu neplatenia dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti.

Jedným zo základných predpokladov zavedenia nového odvodového systému je zrušenie inštitútu hrubej mzdy, ktorá sa síce dlhodobo používa, no nevyjadruje ani čisté príjmy zamestnanca ani náklady zamestnávateľa. Namiesto hrubej mzdy navrhuje PAS ako základňu na výpočet odvodov cenu práce. V tejto súvislosti bude potrebné novou veličinou – cenou práce, nahradiť hrubú mzdu vo všetkých právnych predpisoch. Okrem iného to bude mať dopad aj na počítanie dôchodkov. Percentuálny osobný mzdový bod (POMB), ktorý je kľúčom pri výpočte dôchodkov, preto PAS navrhuje nepočítať ako pomer [osobná hrubá mzda] / [priemerná hrubá mzda v hospodárstve], ale ako pomer [osobná cena práce] / [priemerná cena práce v hospodárstve].

Odvody do II. dôchodkového piliera navrhuje PAS zachovať vo výške zodpovedajúcej dnešným 9 percentám z hrubej mzdy, čiže v novom systéme bude odvod do II. piliera predstavovať 6,7% z ceny práce (superhrubej mzdy).

PAS je presvedčená, že jednoduchý a prehľadný odvodový systém zlepší kvalitu podnikateľského prostredia, zníži transakčné náklady podnikateľov a zníži motivácie k obchádzaniu riadnych odvodových povinností. Zároveň posilní verejnú diskusiu o možnostiach rozšírenia príjmovej základne, z ktorej sú platené odvody, zvýši tlak na obmedzovanie výnimiek, ktorými sa dnes dá plateniu odvodov legálne vyhnúť, čo vytvorí priestor na zníženie sadzieb odvodu v budúcnosti.

Tab.1: Nový odvodový systém (návrh PAS)

Typ poistenia

Výška odvodu (% z CP)

Strop (násobok priemernej CP)

Sociálne poistenie

25%

3

Zdravotné poistenie

10%

Očakávaný ročný výpadok pre verejné financie: 127,5 mil. eur (3,84 mld. Sk)

pozn.: Odhad dopadov bol zostavený podľa bilancie Sociálnej poisťovne v roku 2008 a mzdách v 2. štvrťroku 2008; Uvedená suma predstavuje statické dopady;CP = cena práce

Tab.2: Súčasný odvodový systém – sadzby odvodov vo verejných poisteniach

Typ poistenia

Výška odvodu (% z
priemernej mzdy)

Strop (násobok priemern. mzdy)

zamestnanec

zamestnávateľ

Starobné dôchodkové poistenie

4,0%

14,0%

4

Nemocenské poistenie

1,4%

1,4%

1,5

Invalidné dôchodkové poistenie

3,0%

3,0%

4

Poistenie v nezamestnanosti

1,0%

1,0%

4

Úrazové poistenie

0,8%

nie je

Garančné poistenie

0,25%

1,5

Rezervný fond

4,75%

4

Zdravotné poistenie

4,0%

10,0%

3

Prebytky fondov sa prelievajú do fondu starobného dôchodkového poistenia na vykrytie jeho deficitu

 

Zjednodušenie odvodového systému 25-10-3 – plné znenie analýzy (.pdf)
Prezentácia z tlačovej konferencie (.pdf)