apr 282016
 
 28. apríla 2016

Novela z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá umožní pokutovať firmy za pracovníkov ich dodávateľov povedie len k rastu byrokracie a postihne najmä malé a stredné podniky.

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) pokladá zmeny ustanovení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v § 7b zákona č. 82/2005 za príklad zbytočného zvyšovania administratívnej náročnosti podnikania na Slovensku. Novela z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny povedie len k rastu byrokracie a postihne najmä malé a stredné podniky.

Ustanovenia novely majú platiť od 18.6.2016 a prinášajú podnikateľovi povinnosť overiť si, či pracovníci jeho dodávateľov nepracujú pre neho načierno. V opačnom prípade mu Národný inšpektorát práce môže udeliť pokutu od 2000 do 200-tisíc eur. Pokiaľ budú takéto osoby aspoň dve, pokuta sa začína na sume 5000 eur.

Zákon sa pritom vzťahuje aj na nezávislé ekonomické vzťahy, ako napríklad živnostníka pracujúceho pre spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť, ktorá ďalej dodáva práce svojim odberateľom prostredníctvom tohto pracovníka. Podľa zákona musí so živnostníkom uzatvoriť zmluvu a odberateľ si ju musí preverovať napriek tomu, že pracovníka nikdy nevidel.

Príkladom sú stavebné práce na stavbách so stovkami pracovníkov z desiatok rôznych firiem, prípadne služby v oblasti informačných technológií, vykonávané na diaľku. V takom prípade je prakticky fyzicky nemožné overiť si, či sú všetci pracovníci legálne zamestnaní, majú príslušné zmluvy a sú prihlásení v Sociálnej poisťovni. Zákon je odtrhnutý od života, je nemožné ho dôsledne dodržiavať a bude sa zrejme obchádzať formálnymi dokumentmi.

Táto novela zákona diskriminuje najmä malých podnikateľov, pre ktorých je extrémne administratívne a časovo náročné overovať si takéto informácie. Uvedené pokuty sú pritom pre nich likvidačné a môžu ich vytlačiť z trhu. Štát touto novelou v podstate prenáša svoje vlastné povinnosti na podnikateľov, pričom im za ich nezvládnutie hrozí finančnou likvidáciou.

Takýto krok je ďalším posunom v zhoršovaní podnikateľského prostredia na Slovensku, zvyšuje byrokraciu a znechucuje podnikateľom ich prácu. Zhoršuje tak konkurenčnú schopnosť Slovenska v medzinárodnom meradle, pretože už teraz na slovenskom trhu chýba časť služieb, ktoré zvyčajne zabezpečujú malí podnikatelia a takýmito krokmi ich vláda ešte viac vytlačí z trhu.

PAS žiada ministerstvo práce o urýchlenú úpravu zákona tak, aby jeho znenie zodpovedalo reálnemu životu, nenútilo podnikateľov žiť v strachu, neistote a zamýšľať sa nad ukončením podnikania.

Prečítajte si aj:

Program vlády Róberta Fica je všeobecný, prevažne nekonkrétny a málo ústretový voči podnikateľom

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Podnikatelia sa sťažujú na zhoršovanie prostredia, trápia ich pomalé súdy, neférové stimuly a časté zmeny zákonov

apr 082016
 
 8. apríla 2016

Lákadlom pre podnikateľov je anonymné vlastníctvo, stabilita právneho systému a nízke dane.

Podnikateľská aliancia Slovenska oceňuje diskusiu o dokumentoch panamskej spoločnosti Mossack Fonseca, známych ako Panama Papers. Je dôležité povedať, že protiprávne ukladanie nezdanených ziskov a prepieranie peňazí cez daňové raje je v rozpore s podnikateľskou etikou. Ide o porušovanie zákona a žiadny poctivý podnikateľ by sa nema k takýmto praktikám uchýliť.

Ešte viac odsúdeniahodné je, ak takto postupujú politici, ktorí ukrývajú svoje nelegálne príjmy pred voličmi, aby si zabezpečili ich hlasy aj v budúcnosti. Tieto financie navyše zvyčajne pochádzajú z trestnej činnosti, najmä korupcie a klientelizmu a teda sú ukradnuté občanom a daňovým poplatníkom.

Dôvodom otvárania spoločností a ukladania financií v krajinách ako je Panama, Seychely alebo rôzne britské územia však často bývajú aj iné dôvody, myslí si výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský. Je to najmä anonymné vlastníctvo spoločností, dlhoročná stabilita a spoľahlivosť právneho systému, ako aj nízke, prípadne nulové majetkové dane a extrémne nízka byrokracia v týchto krajinách.

Najmä podnikatelia v stredo- a východoeurópskych krajinách sa často musia obávať vplyvu organizovaného zločinu, ktorý pátra po úspešných podnikateľoch a usiluje sa na nich priživovať vo forme výpalníctva, vyhrážania a ďalších kriminálnych činov. Polícia často nedokáže podnikateľom poskytnúť dostatočnú ochranu, objavujú sa dokonca náznaky, že s organizovaným zločinom spolupracuje alebo aspoň jeho aktivity trpí. Podobne sa objavujú náznaky prepojenia zločincov s politickými špičkami na regionálnej či celoštátnej úrovni, hovorí P. Kremský.

Mnoho podnikateľov sa preto rozhodlo virtuálne preniesť svoje podnikanie do daňových rajov, aby zabránilo svojej vystopovateľnosti na Slovensku a následnému vydieraniu, útokom na svoju rodinu, zdravie a život. Ich hádzanie do jedného vreca s daňovými podvodníkmi a schránkovými firmami, tunelujúcimi štát, ktoré sa rozmohlo po zverejnení Panama Papers, je preto povrchné a nespravodlivé.

Môže viesť len k tomu, že takíto podnikatelia zo Slovenska definitívne odídu. Bola by to škoda najmä v prípade inovatívnych a technologických firiem, ktoré by mohli dlhé roky podporovať rast ekonomiky, vytvárať pracovné miesta a živiť rozvoj krajiny, myslí si Kremský.

Slovensko by si malo zo spomínanej kauzy vziať príklad v tom, že podnikanie potrebuje jednoduchú a stabilnú legislatívu, prehľadný daňový systém, transparentnosť vlastníckych vzťahov, fungujúce súdnictvo a hlavne silnú ochranu podnikateľov pred ekonomickou kriminalitou vrátane mafiánov s bielymi goliermi. Samozrejmosťou je zabrániť firmám s nejasnými vlastníkmi v obchodovaní so štátom a verejnými objednávateľmi.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

 

mar 242016
 
 24. marca 2016

V posledných rokoch ide vysoká štátna pomoc často spoločnostiam so silným postavením na trhu, ktoré sídlia v ekonomicky silných regiónoch, je preto zbytočná. Najlepším stimulom by bolo znížiť byrokraciu, korupciu, zlepšiť vzdelávanie a pracovný trh.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie štátna investičná pomoc pre podnikateľov, takzvané investičné stimuly. Kým v roku 2014 to bolo takmer 100 miliónov eur, vlani už za skoro 180 miliónov a tento rok sa už schválená investičná pomoc blíži k 100 miliónom eur.

Žiaľ, často ide o zbytočne vynaložené peniaze štátu, ktoré smerujú do veľkých priemyselných podnikov so silnou pozíciou na svetovom trhu a investičnú pomoc nepotrebujú. Svoje investície by pravdepodobne zrealizovali tak či tak, peniaze od štátu im iba vylepšia zisk, prípadne z neho nemusia zaplatiť dane.

 Nepotrebujú pomoc

Príkladom môže byť aj nedávno schválená investičná pomoc pre ružomberské papierne Mondi SCP vo forme odpustenia dane z príjmu za 49 miliónov eur. Ministerstvo hospodárstva tým chce podporiť jej zámer investovať v roku 2018 sumu vyše 300 miliónov eur do výroby nového typu papiera.

Mondi SCP je vysoko zisková firma, ktorá si takúto investíciu dokáže zrealizovať z vlastných príjmov, najmä v čase terajšieho silného ekonomického rastu. Navyše podniká v ekonomicky silnom regióne, kde vládne skôr nedostatok pracovných síl, ako nezamestnanosť. Okrem toho firme vláda schválila štátnu pomoc opakovane, naposledy v roku 2012.

Príkladom podobne nezmyselného rozdávania investičných stimulov bola v minulosti aj vysoká štátna pomoc napríklad pre Duslo Šaľa, Samsung, Continental alebo Getrag. Ide o veľké firmy so silným postavením na trhu, pre ktoré je štátna pomoc v desiatkach miliónov eur za peniaze občanov Slovenska zbytočný luxus.

Podobné je to v prípade investičných stimulov pre pochybné podnikateľské projekty, ako napríklad Poltár Crystal & Steel alebo BcLoad, či predvolebný RKN Global a Midia Agro. Chýba transparentné vyhodnocovanie zmysluplnosti investičných stimulov, ich prínosu a využitia. Všetko to vytvára podozrenie, že sú nástrojmi korupcie a klientelizmu, že dochádza k mrhaniu peniazmi daňových poplatníkov a kriveniu trhu.

Viac podpory pre všetkých, nie len pre vybraných

Investičné stimuly by sa na Slovensku mali výrazne zvýšiť, mali by však byť určené všetkým, nie len veľkým zahraničným firmám. Pomoc by sa však mala rozdeliť na viacero firiem a mala by byť otvorená pre všetkých, nie iba pre niekoľko vybraných podnikov.

Takáto investičná pomoc by mala byť nárokovateľná podľa vopred určených podmienok, napríklad by mala byť obmedzená na okresy s nezamestnanosťou vyššou ako dvojnásobok, prípadne jeden a polnásobok priemeru a smerovať do perspektívnych odvetví služieb, vývoja, či špičkového priemyslu. Dodatočná podpora by mala smerovať pre investície, ktoré vytvoria väčší počet pracovných miest v slabých regiónoch.

Ak to tak nie je, pravidlá sú nejasné a pomoc závisí na rozhodnutí vlády, poskytuje to priestor pre klientelizmus a korupciu. Slovenské firmy sa často sťažujú, že nemajú šancu získať stimuly, hoci investujú v podobných objemoch a v ekonomicky slabších regiónoch, ako zahraničné firmy. Dokonca niekedy stimuly konkurenčne zvýhodňujú zahraničné firmy voči slovenským dodávateľom a tí tak stratia odberateľov, musia znižovať výrobu, či prepúšťať.

Ak je investičný stimul vyšší ako 10% investície, takýto krok štátu je iba výnimočne zmysluplný. Stimuly navyše často smerujú do regiónov, kde je skôr nedostatok pracovných síl ako veľa nezamestnaných, čo prináša nezmyselné vynakladanie prostriedkov občanov.

Investičná pomoc by sa mala poskytovať výhradne vo forme daňových a odvodových úľav, prípadne vo forme odpustenia poplatkov, či financovania všeobecne využiteľnej infraštruktúry (cesty, diaľničné privádzače a výjazdy, siete a pod.)

Zvýhodňovanie veľkých spoločností štátnou pomocou a na druhej strane zvyšovanie záťaže pre malých a stredných podnikateľov cez zvyšovanie odvodov, daní a narastajúcou byrokraciou je problém, na ktorý podnikatelia v prieskumoch upozorňujú veľmi často. Pritom malé a stredné podniky tvoria vyše 99 percent slovenských firiem a zamestnávajú až 72 percent ľudí. Ďalšiu časť tvoria živnostníci, ktorí firmám poskytujú nenahraditeľné služby.

Najlepší stimul je kvalitné podnikateľské prostredie

Oveľa zmysluplnejšie, ako platiť vybraným firmám nákup strojov, výstavbu hál alebo platy ich zamestnancov je plošne zlepšovať podnikateľské prostredie. To je najlepší investičný stimul pre všetkých podnikateľov na Slovensku. V posledných rokoch sa však deje skôr opak.

Index podnikateľského prostredia klesá už desať rokov s jedinou výnimkou v roku 2010. Za posledného tri a pol roka (od nástupu terajšej vlády) klesol z 85 na 56 bodov, teda stratil 29 bodov, vyše tretinu svojej hodnoty. Postupne sa blíži k polovici pôvodnej úrovne z roku 2001.

Najviac by štát investorom pomohol odstránením byrokracie, korupcie, zjednodušením daňových pravidiel a trhu práce. Tiež by mal investovať do vzdelávania, výskumu a vývoja, ako aj kvality života na Slovensku, čo by zabránilo odlevu mozgov do zahraničia.

To by na Slovensko pritiahlo oveľa viac zahraničných investícií ako stimuly vládou vybraným firmám. Aj tie, ktoré už v krajine sú a mohli by rozširovať výrobu, totiž často zápasia s nedostatkom pracovných síl, prípadne nevhodnými reguláciami trhu práce, ktoré zdražujú ich podnikanie a znevýhodňujú investície na Slovensku oproti iným krajinám a regiónom. Toto znevýhodnenie potom štát musí nahrádzať drahými  investičnými stimulmi, ktoré si berie z vreciek daňových poplatníkov.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia sa sťažujú na zhoršovanie prostredia, trápia ich pomalé súdy, neférové stimuly a časté zmeny zákonov

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem

mar 042016
 
 4. marca 2016

Vláda by mala podporovať daňovými a odvodovými úľavami iba vybrané odvetvia v dopredu určených ekonomicky slabých regiónoch, stimul by mal dostať každý, kto splní podmienky.

Podnikatelia by na Slovensku mali dostávať viac investičných stimulov. Ich nedostatok ich znevýhodňuje voči zahraničným konkurentom, kde sú vlády v tomto smere štedrejšie, napríklad v Českej republike.

Slabá a nepremyslená vládna podpora investorom v posledných rokoch sa negatívne odrazila napríklad v tom, že od začiatku ekonomickej krízy na Slovensko neprišiel žiadny nový veľký zahraničný investor, ktorý by zamestnal aspoň 500 ľudí.

Jediný, kto sa k tomu zaviazal – taiwanská firma AU Optronics, napokon svoju výrobu v Trenčíne prakticky nerozbehol. Výstavba automobilky Jaguar v Nitre je zatiaľ ešte len v príprave.

Nedávno ohlásené investície v Banskej Bystrici a Nitre vyzerajú pochybne, zdajú sa byť len predvolebnou reklamou vlády a pravdepodobne sa nakoniec ani neuskutočnia.

Viac podpory pre všetkých, nie len pre vybraných

Investičné stimuly by sa na Slovensku mali výrazne zvýšiť, mali by však byť určené všetkým, nie len veľkým zahraničným firmám. Pomoc by sa však mala rozdeliť na viacero firiem a mala by byť otvorená pre všetkých, nie iba pre niekoľko vybraných podnikov.

Takáto investičná pomoc by mala byť nárokovateľná podľa vopred určených podmienok, napríklad by mala byť obmedzená na okresy s nezamestnanosťou vyššou ako dvojnásobok, prípadne jeden a polnásobok priemeru a smerovať do perspektívnych odvetví služieb, vývoja, či špičkového priemyslu. Dodatočná podpora by mala smerovať pre investície, ktoré vytvoria väčší počet pracovných miest v slabých regiónoch.

Ak to tak nie je, pravidlá sú nejasné a pomoc závisí na rozhodnutí vlády, poskytuje to priestor pre klientelizmus a korupciu. Slovenské firmy sa často sťažujú, že nemajú šancu získať stimuly, hoci investujú v podobných objemoch a v ekonomicky slabších regiónoch, ako zahraničné firmy. Dokonca niekedy stimuly konkurenčne zvýhodňujú zahraničné firmy voči slovenským dodávateľom a tí tak stratia odberateľov, musia znižovať výrobu, či prepúšťať.

Ak je investičný stimul vyšší ako 10% investície, takýto krok štátu je iba výnimočne zmysluplný. Stimuly navyše často smerujú do regiónov, kde je skôr nedostatok pracovných síl ako veľa nezamestnaných, čo prináša nezmyselné vynakladanie prostriedkov občanov.

Investičná pomoc by sa mala poskytovať výhradne vo forme daňových a odvodových úľav, prípadne vo forme odpustenia poplatkov, či financovania všeobecne využiteľnej infraštruktúry (cesty, diaľničné privádzače a výjazdy, siete a pod.)

Zvýhodňovanie veľkých spoločností štátnou pomocou a na druhej strane zvyšovanie záťaže pre malých a stredných podnikateľov cez zvyšovanie odvodov, daní a narastajúcou byrokraciou je problém, na ktorý podnikatelia v prieskumoch upozorňujú veľmi často. Pritom malé a stredné podniky tvoria vyše 99 percent slovenských firiem a zamestnávajú až 72 percent ľudí. Ďalšiu časť tvoria živnostníci, ktorí firmám poskytujú nenahraditeľné služby.

Najviac stimuluje kvalitné podnikateľské prostredie

Oveľa zmysluplnejšie, ako platiť vybraným firmám nákup strojov, výstavbu hál alebo platy ich zamestnancov je plošne zlepšovať podnikateľské prostredie. To je najlepší investičný stimul pre všetkých podnikateľov na Slovensku. V posledných rokoch sa však deje skôr opak.

Index podnikateľského prostredia klesá už desať rokov s jedinou výnimkou v roku 2010. Za posledného tri a pol roka (od nástupu terajšej vlády) klesol z 85 na 56 bodov, teda stratil 29 bodov, vyše tretinu svojej hodnoty. Postupne sa blíži k polovici pôvodnej úrovne z roku 2001.

Najviac by štát investorom pomohol odstránením byrokracie, korupcie, zjednodušením daňových pravidiel a trhu práce. Tiež by mal investovať do vzdelávania, výskumu a vývoja, ako aj kvality života na Slovensku, čo by zabránilo odlevu mozgov do zahraničia.

To by na Slovensko pritiahlo oveľa viac zahraničných investícií ako stimuly vládou vybraným firmám. Aj tie, ktoré už v krajine sú a mohli by rozširovať výrobu, totiž často zápasia s nedostatkom pracovných síl, prípadne nevhodnými reguláciami trhu práce, ktoré zdražujú ich podnikanie a znevýhodňujú investície na Slovensku oproti iným krajinám a regiónom. Toto znevýhodnenie potom štát musí nahrádzať drahými  investičnými stimulmi, ktoré si berie z vreciek daňových poplatníkov.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia sa sťažujú na zhoršovanie prostredia, trápia ich pomalé súdy, neférové stimuly a časté zmeny zákonov

 

 

feb 182016
 
 18. februára 2016

Hodnotenie volebných programov politických strán pokiaľ ide o reformy a súlad s požiadavkami Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS).

Skvalitňovaniu podnikateľského prostredia budú v prípade účasti v budúcej vláde najviac naklonené strany Sloboda a Solidarita, Most-Híd, Kresťanskodemokratické hnutie a Sieť. Vyplýva to z analýzy, ktorú vo februári vykonala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

Do hodnotenia zaradila ešte ďalšie štyri subjekty, ktoré majú najväčšiu šancu dostať sa po marcových voľbách do parlamentu – Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti, Smer-sociálnu demokraciu, Stranu maďarskej komunity a Slovenskú národnú stranu. Informovali o tom prezident PAS Ondrej Smolár, člen Strategickej rady Jozef Hajko a výkonný riaditeľ Peter Kremský.

Ako hlavné kritérium hodnotenia použila PAS dokument s názvom Desatoro požiadaviek podnikateľov. Aliancia skúmala, do akej miery sa strany týmto reformným požiadavkám venujú vo svojich volebných programoch a či na odstránenie vytýkaných nedostatkov ponúkajú účinné nástroje.

Druhým kritériom hodnotenia bolo odborné zázemie nevyhnutné na plnenie cieľov, doterajšie výsledky v reálnej politike a schopnosť posudzovaných politických strán spolupracovať s inými.

Politické strany dosiahli v celkovom hodnotení tieto výsledky na stupnici od 0 do 100 :

Poradie

Strana Celkové hodnotenie (%)

1.

SaS

48,8

2.

Most-Híd

46,2

3.

KDH

38,9

4.

Sieť

36,7

5.

SNS

20,9

6.

SMK

15,8

7.

Smer-SD

14,7

8.

OĽaNO

14,6

 

Najvyššie sa umiestnila strana SaS nasledovaná Mostom Híd. Napriek tomu, že lídri na čele majú náskok pred ďalšími dvoma v poradí – KDH a Sieťou–, očakávania podnikateľov napĺňajú iba z necelej polovice. Svedčí to o nedostatočnej snahe o skvalitňovanie podnikateľského prostredia zo strany slovenských politikov.

Druhá polovica rebríčka tento postreh potvrdzuje. Ďalšie štyri strany v poradí SNS, SMK, Smer-SD a OĽaNO nasledujú v hodnotení s veľkým odstupom a podnikateľov si všímajú len okrajovo. Smer-SD a OĽaNO možno navyše zaradiť medzi nečitateľné strany, lebo ani jeden mesiac pred voľbami nezverejnili vlastné volebné programy, preto musela PAS brať do úvahy iba krátke predvolebné programové zámery.

Politické strany si vo svojich volebných programoch najviac všímajú požiadavky podnikateľov na znižovanie daní a odvodov, očisťovanie verejného života, zvyšovanie transparentnosti verejnej správy, odbúranie byrokracie a všeobecné uľahčenie podnikania.

V porovnaní s minulosťou je priemerné prekrytie reformných zámerov politických strán s požiadavkami podnikateľov na najnižšej úrovni zo všetkých skúmaných predvolebných období.

Hlavným cieľom PAS je skvalitňovanie podnikateľského prostredia na Slovensku. PAS je presvedčená, že vytváranie lepších podmienok na podnikanie podporí ekonomickú aktivitu, vytváranie nových pracovných miest a zvyšovanie životnej úrovne na Slovensku.

Viac o tejto téme si prečítate tu:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov 

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov