Mar 242016
 
 24. Marec 2016

V posledných rokoch ide vysoká štátna pomoc často spoločnostiam so silným postavením na trhu, ktoré sídlia v ekonomicky silných regiónoch, je preto zbytočná. Najlepším stimulom by bolo znížiť byrokraciu, korupciu, zlepšiť vzdelávanie a pracovný trh.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie štátna investičná pomoc pre podnikateľov, takzvané investičné stimuly. Kým v roku 2014 to bolo takmer 100 miliónov eur, vlani už za skoro 180 miliónov a tento rok sa už schválená investičná pomoc blíži k 100 miliónom eur.

Žiaľ, často ide o zbytočne vynaložené peniaze štátu, ktoré smerujú do veľkých priemyselných podnikov so silnou pozíciou na svetovom trhu a investičnú pomoc nepotrebujú. Svoje investície by pravdepodobne zrealizovali tak či tak, peniaze od štátu im iba vylepšia zisk, prípadne z neho nemusia zaplatiť dane.

 Nepotrebujú pomoc

Príkladom môže byť aj nedávno schválená investičná pomoc pre ružomberské papierne Mondi SCP vo forme odpustenia dane z príjmu za 49 miliónov eur. Ministerstvo hospodárstva tým chce podporiť jej zámer investovať v roku 2018 sumu vyše 300 miliónov eur do výroby nového typu papiera.

Mondi SCP je vysoko zisková firma, ktorá si takúto investíciu dokáže zrealizovať z vlastných príjmov, najmä v čase terajšieho silného ekonomického rastu. Navyše podniká v ekonomicky silnom regióne, kde vládne skôr nedostatok pracovných síl, ako nezamestnanosť. Okrem toho firme vláda schválila štátnu pomoc opakovane, naposledy v roku 2012.

Príkladom podobne nezmyselného rozdávania investičných stimulov bola v minulosti aj vysoká štátna pomoc napríklad pre Duslo Šaľa, Samsung, Continental alebo Getrag. Ide o veľké firmy so silným postavením na trhu, pre ktoré je štátna pomoc v desiatkach miliónov eur za peniaze občanov Slovenska zbytočný luxus.

Podobné je to v prípade investičných stimulov pre pochybné podnikateľské projekty, ako napríklad Poltár Crystal & Steel alebo BcLoad, či predvolebný RKN Global a Midia Agro. Chýba transparentné vyhodnocovanie zmysluplnosti investičných stimulov, ich prínosu a využitia. Všetko to vytvára podozrenie, že sú nástrojmi korupcie a klientelizmu, že dochádza k mrhaniu peniazmi daňových poplatníkov a kriveniu trhu.

Viac podpory pre všetkých, nie len pre vybraných

Investičné stimuly by sa na Slovensku mali výrazne zvýšiť, mali by však byť určené všetkým, nie len veľkým zahraničným firmám. Pomoc by sa však mala rozdeliť na viacero firiem a mala by byť otvorená pre všetkých, nie iba pre niekoľko vybraných podnikov.

Takáto investičná pomoc by mala byť nárokovateľná podľa vopred určených podmienok, napríklad by mala byť obmedzená na okresy s nezamestnanosťou vyššou ako dvojnásobok, prípadne jeden a polnásobok priemeru a smerovať do perspektívnych odvetví služieb, vývoja, či špičkového priemyslu. Dodatočná podpora by mala smerovať pre investície, ktoré vytvoria väčší počet pracovných miest v slabých regiónoch.

Ak to tak nie je, pravidlá sú nejasné a pomoc závisí na rozhodnutí vlády, poskytuje to priestor pre klientelizmus a korupciu. Slovenské firmy sa často sťažujú, že nemajú šancu získať stimuly, hoci investujú v podobných objemoch a v ekonomicky slabších regiónoch, ako zahraničné firmy. Dokonca niekedy stimuly konkurenčne zvýhodňujú zahraničné firmy voči slovenským dodávateľom a tí tak stratia odberateľov, musia znižovať výrobu, či prepúšťať.

Ak je investičný stimul vyšší ako 10% investície, takýto krok štátu je iba výnimočne zmysluplný. Stimuly navyše často smerujú do regiónov, kde je skôr nedostatok pracovných síl ako veľa nezamestnaných, čo prináša nezmyselné vynakladanie prostriedkov občanov.

Investičná pomoc by sa mala poskytovať výhradne vo forme daňových a odvodových úľav, prípadne vo forme odpustenia poplatkov, či financovania všeobecne využiteľnej infraštruktúry (cesty, diaľničné privádzače a výjazdy, siete a pod.)

Zvýhodňovanie veľkých spoločností štátnou pomocou a na druhej strane zvyšovanie záťaže pre malých a stredných podnikateľov cez zvyšovanie odvodov, daní a narastajúcou byrokraciou je problém, na ktorý podnikatelia v prieskumoch upozorňujú veľmi často. Pritom malé a stredné podniky tvoria vyše 99 percent slovenských firiem a zamestnávajú až 72 percent ľudí. Ďalšiu časť tvoria živnostníci, ktorí firmám poskytujú nenahraditeľné služby.

Najlepší stimul je kvalitné podnikateľské prostredie

Oveľa zmysluplnejšie, ako platiť vybraným firmám nákup strojov, výstavbu hál alebo platy ich zamestnancov je plošne zlepšovať podnikateľské prostredie. To je najlepší investičný stimul pre všetkých podnikateľov na Slovensku. V posledných rokoch sa však deje skôr opak.

Index podnikateľského prostredia klesá už desať rokov s jedinou výnimkou v roku 2010. Za posledného tri a pol roka (od nástupu terajšej vlády) klesol z 85 na 56 bodov, teda stratil 29 bodov, vyše tretinu svojej hodnoty. Postupne sa blíži k polovici pôvodnej úrovne z roku 2001.

Najviac by štát investorom pomohol odstránením byrokracie, korupcie, zjednodušením daňových pravidiel a trhu práce. Tiež by mal investovať do vzdelávania, výskumu a vývoja, ako aj kvality života na Slovensku, čo by zabránilo odlevu mozgov do zahraničia.

To by na Slovensko pritiahlo oveľa viac zahraničných investícií ako stimuly vládou vybraným firmám. Aj tie, ktoré už v krajine sú a mohli by rozširovať výrobu, totiž často zápasia s nedostatkom pracovných síl, prípadne nevhodnými reguláciami trhu práce, ktoré zdražujú ich podnikanie a znevýhodňujú investície na Slovensku oproti iným krajinám a regiónom. Toto znevýhodnenie potom štát musí nahrádzať drahými  investičnými stimulmi, ktoré si berie z vreciek daňových poplatníkov.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia sa sťažujú na zhoršovanie prostredia, trápia ich pomalé súdy, neférové stimuly a časté zmeny zákonov

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem

Mar 042016
 
 4. Marec 2016

Vláda by mala podporovať daňovými a odvodovými úľavami iba vybrané odvetvia v dopredu určených ekonomicky slabých regiónoch, stimul by mal dostať každý, kto splní podmienky.

Podnikatelia by na Slovensku mali dostávať viac investičných stimulov. Ich nedostatok ich znevýhodňuje voči zahraničným konkurentom, kde sú vlády v tomto smere štedrejšie, napríklad v Českej republike.

Slabá a nepremyslená vládna podpora investorom v posledných rokoch sa negatívne odrazila napríklad v tom, že od začiatku ekonomickej krízy na Slovensko neprišiel žiadny nový veľký zahraničný investor, ktorý by zamestnal aspoň 500 ľudí.

Jediný, kto sa k tomu zaviazal – taiwanská firma AU Optronics, napokon svoju výrobu v Trenčíne prakticky nerozbehol. Výstavba automobilky Jaguar v Nitre je zatiaľ ešte len v príprave.

Nedávno ohlásené investície v Banskej Bystrici a Nitre vyzerajú pochybne, zdajú sa byť len predvolebnou reklamou vlády a pravdepodobne sa nakoniec ani neuskutočnia.

Viac podpory pre všetkých, nie len pre vybraných

Investičné stimuly by sa na Slovensku mali výrazne zvýšiť, mali by však byť určené všetkým, nie len veľkým zahraničným firmám. Pomoc by sa však mala rozdeliť na viacero firiem a mala by byť otvorená pre všetkých, nie iba pre niekoľko vybraných podnikov.

Takáto investičná pomoc by mala byť nárokovateľná podľa vopred určených podmienok, napríklad by mala byť obmedzená na okresy s nezamestnanosťou vyššou ako dvojnásobok, prípadne jeden a polnásobok priemeru a smerovať do perspektívnych odvetví služieb, vývoja, či špičkového priemyslu. Dodatočná podpora by mala smerovať pre investície, ktoré vytvoria väčší počet pracovných miest v slabých regiónoch.

Ak to tak nie je, pravidlá sú nejasné a pomoc závisí na rozhodnutí vlády, poskytuje to priestor pre klientelizmus a korupciu. Slovenské firmy sa často sťažujú, že nemajú šancu získať stimuly, hoci investujú v podobných objemoch a v ekonomicky slabších regiónoch, ako zahraničné firmy. Dokonca niekedy stimuly konkurenčne zvýhodňujú zahraničné firmy voči slovenským dodávateľom a tí tak stratia odberateľov, musia znižovať výrobu, či prepúšťať.

Ak je investičný stimul vyšší ako 10% investície, takýto krok štátu je iba výnimočne zmysluplný. Stimuly navyše často smerujú do regiónov, kde je skôr nedostatok pracovných síl ako veľa nezamestnaných, čo prináša nezmyselné vynakladanie prostriedkov občanov.

Investičná pomoc by sa mala poskytovať výhradne vo forme daňových a odvodových úľav, prípadne vo forme odpustenia poplatkov, či financovania všeobecne využiteľnej infraštruktúry (cesty, diaľničné privádzače a výjazdy, siete a pod.)

Zvýhodňovanie veľkých spoločností štátnou pomocou a na druhej strane zvyšovanie záťaže pre malých a stredných podnikateľov cez zvyšovanie odvodov, daní a narastajúcou byrokraciou je problém, na ktorý podnikatelia v prieskumoch upozorňujú veľmi často. Pritom malé a stredné podniky tvoria vyše 99 percent slovenských firiem a zamestnávajú až 72 percent ľudí. Ďalšiu časť tvoria živnostníci, ktorí firmám poskytujú nenahraditeľné služby.

Najviac stimuluje kvalitné podnikateľské prostredie

Oveľa zmysluplnejšie, ako platiť vybraným firmám nákup strojov, výstavbu hál alebo platy ich zamestnancov je plošne zlepšovať podnikateľské prostredie. To je najlepší investičný stimul pre všetkých podnikateľov na Slovensku. V posledných rokoch sa však deje skôr opak.

Index podnikateľského prostredia klesá už desať rokov s jedinou výnimkou v roku 2010. Za posledného tri a pol roka (od nástupu terajšej vlády) klesol z 85 na 56 bodov, teda stratil 29 bodov, vyše tretinu svojej hodnoty. Postupne sa blíži k polovici pôvodnej úrovne z roku 2001.

Najviac by štát investorom pomohol odstránením byrokracie, korupcie, zjednodušením daňových pravidiel a trhu práce. Tiež by mal investovať do vzdelávania, výskumu a vývoja, ako aj kvality života na Slovensku, čo by zabránilo odlevu mozgov do zahraničia.

To by na Slovensko pritiahlo oveľa viac zahraničných investícií ako stimuly vládou vybraným firmám. Aj tie, ktoré už v krajine sú a mohli by rozširovať výrobu, totiž často zápasia s nedostatkom pracovných síl, prípadne nevhodnými reguláciami trhu práce, ktoré zdražujú ich podnikanie a znevýhodňujú investície na Slovensku oproti iným krajinám a regiónom. Toto znevýhodnenie potom štát musí nahrádzať drahými  investičnými stimulmi, ktoré si berie z vreciek daňových poplatníkov.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia sa sťažujú na zhoršovanie prostredia, trápia ich pomalé súdy, neférové stimuly a časté zmeny zákonov

 

 

Feb 182016
 
 18. Február 2016

Hodnotenie volebných programov politických strán pokiaľ ide o reformy a súlad s požiadavkami Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS).

Skvalitňovaniu podnikateľského prostredia budú v prípade účasti v budúcej vláde najviac naklonené strany Sloboda a Solidarita, Most-Híd, Kresťanskodemokratické hnutie a Sieť. Vyplýva to z analýzy, ktorú vo februári vykonala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

Do hodnotenia zaradila ešte ďalšie štyri subjekty, ktoré majú najväčšiu šancu dostať sa po marcových voľbách do parlamentu – Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti, Smer-sociálnu demokraciu, Stranu maďarskej komunity a Slovenskú národnú stranu. Informovali o tom prezident PAS Ondrej Smolár, člen Strategickej rady Jozef Hajko a výkonný riaditeľ Peter Kremský.

Ako hlavné kritérium hodnotenia použila PAS dokument s názvom Desatoro požiadaviek podnikateľov. Aliancia skúmala, do akej miery sa strany týmto reformným požiadavkám venujú vo svojich volebných programoch a či na odstránenie vytýkaných nedostatkov ponúkajú účinné nástroje.

Druhým kritériom hodnotenia bolo odborné zázemie nevyhnutné na plnenie cieľov, doterajšie výsledky v reálnej politike a schopnosť posudzovaných politických strán spolupracovať s inými.

Politické strany dosiahli v celkovom hodnotení tieto výsledky na stupnici od 0 do 100 :

Poradie

Strana Celkové hodnotenie (%)

1.

SaS

48,8

2.

Most-Híd

46,2

3.

KDH

38,9

4.

Sieť

36,7

5.

SNS

20,9

6.

SMK

15,8

7.

Smer-SD

14,7

8.

OĽaNO

14,6

 

Najvyššie sa umiestnila strana SaS nasledovaná Mostom Híd. Napriek tomu, že lídri na čele majú náskok pred ďalšími dvoma v poradí – KDH a Sieťou–, očakávania podnikateľov napĺňajú iba z necelej polovice. Svedčí to o nedostatočnej snahe o skvalitňovanie podnikateľského prostredia zo strany slovenských politikov.

Druhá polovica rebríčka tento postreh potvrdzuje. Ďalšie štyri strany v poradí SNS, SMK, Smer-SD a OĽaNO nasledujú v hodnotení s veľkým odstupom a podnikateľov si všímajú len okrajovo. Smer-SD a OĽaNO možno navyše zaradiť medzi nečitateľné strany, lebo ani jeden mesiac pred voľbami nezverejnili vlastné volebné programy, preto musela PAS brať do úvahy iba krátke predvolebné programové zámery.

Politické strany si vo svojich volebných programoch najviac všímajú požiadavky podnikateľov na znižovanie daní a odvodov, očisťovanie verejného života, zvyšovanie transparentnosti verejnej správy, odbúranie byrokracie a všeobecné uľahčenie podnikania.

V porovnaní s minulosťou je priemerné prekrytie reformných zámerov politických strán s požiadavkami podnikateľov na najnižšej úrovni zo všetkých skúmaných predvolebných období.

Hlavným cieľom PAS je skvalitňovanie podnikateľského prostredia na Slovensku. PAS je presvedčená, že vytváranie lepších podmienok na podnikanie podporí ekonomickú aktivitu, vytváranie nových pracovných miest a zvyšovanie životnej úrovne na Slovensku.

Viac o tejto téme si prečítate tu:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov 

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

Feb 032016
 
 3. Február 2016

Výška dane z nehnuteľností je v jednotlivých regiónoch Slovenska veľmi rozdielna.

Obyvateľ mesta, ktorý vlastní rodinný dom s úžitkovou plochou 150 m2 a 8-árovým pozemkom zaplatí najvyššie obecné dane z nehnuteľností v Senici alebo Malackách na Záhorí – vyše 170 eur, čo je dokonca viac ako v Starom Meste v centre Bratislavy. V roku 2016 ho rovnako ako vlani stojí najmenej dom v Medzeve pri Košiciach (14,20 €), Medzilaborciach (21 €), Tvrdošíne (23,50 €) a Gelnici (24,30 €).

Najvyššiu daň za byt s rozlohou 70 m2 a garážou by zasa zaplatil v Banskej Bystrici (53,10 €), Bratislave – Starom Meste (46,90 €), Košiciach (44,90 €) a Prešove (43,80). Najmenej je to v Medzilaborciach a Gelnici, kde sa platí ročne iba osem eur, v Medzeve desať a v Banskej Štiavnici 11 eur.

Najviac tento rok zvýšili dane za domy v Sobranciach o vyše sto percent, o 25 v Levoči, o vyše 20 % v Bytči a Michalovciach, v Moldave naopak daň znížili. Dane na byty stúpli v rovnakých mestách, ibaže v Sobranciach iba o polovicu. Okrem Moldavy ich znižoval aj Sabinov.

„Dane z rodinných domov a bytov na Slovensku tento rok stúpli iba o zhruba dve percentá. Opäť to však ovplyvnilo niekoľko málo miest, ktoré ich zvýšili výrazne. V modelovom príklade rodinného domu s pozemkom zaplatí napríklad obyvateľ Sobraniec o vyše sto percent naviac oproti vlaňajšku – necelých 33 eur. Stále je to však iba štvrtina oproti Košiciam, Bratislave alebo mestám na Záhorí, kde obyvatelia platia najvyššie dane na Slovensku,“ vysvetľuje P. Kremský.

Výrazná väčšina miest nechala dane za obytné nehnuteľnosti bez zmeny. Najvyššie zdanenie majú stále obyvatelia Záhoria, za modelový dom s pozemkom platia v Senici alebo Malackách do mestskej kasy ročne zhruba 170 eur, čo je výrazne viac, ako v Bratislave. Medzi najdrahšie patrí aj ďalšie záhorské mesto Skalica. V najdrahších mestách sú dane viac ako desaťkrát vyššie, ako napríklad v Medzeve pri Košiciach.

 Najnižšie dane za dom s pozemkom sa platia naopak na východe a severe Slovenska, nízke dane však majú napríklad aj Turčianske Teplice, Žarnovica, Bánovce nad Bebravou alebo Zlaté Moravce. Naopak, jedny z najvyšších majú Zvolen, Myjava, Rožňava, Michalovce alebo Bardejov. V Rožňave s treťou najvyššou mierou nezamestnanosti na Slovensku majú napríklad vyššie dane ako v Nitre, Žiline alebo Pezinku.

„Je prekvapivé, že niektoré mestá v ekonomicky slabých regiónoch sa usilujú získať peniaze práve cez vysoké dane z nehnuteľností, keď by práve ich nízkou hladinou mali sociálne slabým obyvateľom uľahčiť život. Niektoré z týchto miest majú aj vysoké dane na komerčné nehnuteľnosti, čo brzdí ich ekonomický rozvoj,“ hovorí P. Kremský.

    

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre majiteľov rodinných domov s pozemkom s rozlohou 800 m2 a rodinných domom s obytnou plochou 150 m2 (rok 2016)

Číselné údaje do databázy získala PAS od predstaviteľov miest alebo zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z.. Údaje o sadzbách daní a výške daní zodpovedajú centrám okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004, keď právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

 

Stiahnite si kalkulačku všetkých daní z nehnuteľností v okresných mestách SR (pre správne fungovanie kalkulačky po otvorení xls súboru povoľte v Exceli makrá)

 

Pozrite si aj analýzu výšky daní z nehnuteľností pre podnikateľské priestory:

Podnikatelia zaplatia v Púchove osemkrát vyššie dane z nehnuteľností ako v Medzilaborciach

Viac o daniach z nehnuteľností na Slovensku pre rok 2016 si prečítate tu:

Dane z nehnuteľností sa menili iba v niekoľkých mestách, najviac na východe

 

 

 

 

 

Jan 292016
 
 29. Január 2016

Výška dane z nehnuteľností je v jednotlivých regiónoch Slovenska veľmi rozdielna.

Podnikateľ, ktorý napríklad na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou 1500 m2 a výrobnú halu s rozlohou 1000 m2 za tieto nehnuteľnosti v roku 2016 zaplatí podobne ako vlani najmenej v Medzeve (580 €), Medzilaborciach (850 €) a Gelnici (927 €). Najvyššiu daň by naopak zaplatil v Púchove (6 449 €), Bratislave – Starom Meste (5 125 €) a Žiari nad Hronom (4 442 €). Najviac tento rok zvýšili daň v Sobranciach, Hlohovci alebo Moldave, kde by však stále zaplatil iba zlomok toho, čo v Púchove alebo krajských mestách.

„Mestám, ktoré vybudovali úspešné priemyselné parky alebo ležia v ekonomicky silných regiónoch sa v posledných rokoch podarilo pritiahnuť viac investícií do výroby a služieb, vyrástli v nich nové prevádzky. Priaznivé ekonomické obdobie si mohli dovoliť využiť na zvýšenie zdanenia takýchto areálov, od čoho si sľubujú plnšiu mestskú pokladnicu,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský. „Je to aj logické, pretože nový priemysel a služby prinášajú aj vyššie nároky na dopravu, infraštruktúru či obslužné činnosti, ktoré často pre firmy zabezpečujú mestá a obce.“

Mesto Hlohovec napríklad zvýšilo daň z priemyselných objektov a pozemkov o vyše 30 percent na 3 eurá za štvorcový meter ročne, na rovnakú sumu stúpla o takmer 20 percent daň z komerčných budov ako kancelárie, obchody, či sklady. Do mesta v posledných rokoch pribudlo viacero výrobcov z automobilového priemyslu a po príchode Jaguaru do neďalekej Nitry sa očakávajú ďalší. O niečo menej zdražovali ďalšie úspešné mestá na západe Slovenska ako Levice, Myjava, Zlaté Moravce, výrazný nárast naopak Levoča, Moldava a najmä Sobrance na východe.

Najvyššie dane z podnikateľských priestorov sa stále platia v Bratislave. V Starom Meste je napríklad daň za obchodné a kancelárske priestory takmer desaťnásobná oproti Medzevu alebo Moldave. Z ďalších miest sú pre podnikateľov najdrahšie Košice, Žilina, Banská Bystrica, ale prekvapivo aj Žiar nad Hronom alebo Púchov.

Považské mesto má dokonca najvyššie dane z priemyselných budov v krajine a k špičke patrí aj pri komerčných priestoroch. Dôvodom je zjavne snaha vyťažiť zo závodu na pneumatiky nemeckej firmy Continental alebo hlinikárne Slovalco čo najviac do rozpočtu mesta. Môže to však odstrašiť ďalších záujemcov o investovanie.

Prečítajte si aj:   Dane z nehnuteľností sa menili iba v niekoľkých mestách, najviac na východe

Pre podnikateľov sú naopak najpriaznivejšie dane v ekonomicky slabých regiónoch ako Medzev, Gelnica, či Medzilaborce. Prekvapujúca je úroveň daní v nezamestnanosťou sužovanej Rožňave, výrazne vyššia ako napríklad v Galante alebo Dunajskej Strede neďaleko Bratislavy. V týchto mestách je miera nezamestnanosti oproti Gemeru zhruba štvrtinová.

Len o niečo nižšie sú vo Veľkom Krtíši, Spišskej Novej Vsi alebo Rimavskej Sobote. Medzi mestá s najvyššími daňami pre priemyselné objekty patria Banská Bystrica, Prešov alebo Martin, kde už roky hovoria o príchode nových investorov a tvorbe nových pracovných miest. Zdá sa, že otcovia niektorých miest stále nepochopili, že výška daní z komerčných nehnuteľností je jeden účinných nástrojov na ich prilákanie do mesta, hovorí P. Kremský.

       

 

 

 

 

 

 

 

 

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre podnikateľa s pozemkom s rozlohou 1500 m2 a výrobnou halou s rozlohou 1000 m2 (rok 2016)

Číselné údaje do databázy získala PAS od predstaviteľov miest alebo zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z.. Údaje o sadzbách daní a výške daní zodpovedajú centrám okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004, keď právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

 

Stiahnite si kalkulačku všetkých daní z nehnuteľností v okresných mestách SR (pre správne fungovanie kalkulačky po otvorení xls súboru povoľte v Exceli makrá)