Apr 202017
 
 20. Apríl 2017

Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska už teraz vypláca trinásty plat alebo ročné odmeny vyše 70 percent firiem. Ak by však boli povinné, stratili by motivačnú schopnosť a zvádzali k špekuláciám.

Zavedenie povinných trinástych platov by na Slovensku zabrzdilo rast miezd. Namiesto ich zvyšovania by veľká časť firiem vyplácala trinásty plat, oslobodený od daní a odvodov. Podnikatelia vyplácajú peniaze navyše najmä vtedy, keď sa firme darí a podporujú oslobodenie trinástych platov, či koncoročných odmien od daní a odvodov, chcú však zachovať nepovinnosť ich vyplácania.

Povinný trinásty plat mnohí považujú za lacné politické riešenie, ktoré poškodí ekonomiku. Štát sa podľa nich nemá starať do výšky a počtu platov, to má byť výsledkom rokovaní medzi zamestnávateľmi a odbormi. Na druhej strane daňovo-odvodová úľava na nepovinný trinásty plat by bola formou podpory ekonomiky a zamestnancom by finančne pomohla.

Rýchly prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska hľadal odpovede na otázky, či firmy vyplácajú trináste platy, v akom prípade a čo si myslia o povinnom, či nepovinnom vyplácaní trinástych platov, ak by boli oslobodené od daní a odvodov. Takéto riešenie navrhla pred pár týždňami vládna Slovenská národná strana, pričom predseda vlády Róbert Fico ho označil za podnetný návrh na rokovanie Koaličnej rady.

Internetového prieskumu sa od 11. do 18. apríla 2017 zúčastnilo 177 podnikateľov, z ktorých 70 % vypláca trinásty plat, prípadne koncoročné odmeny už teraz, vyše polovica z nich však iba čiastočne.

Motívom vyplácania sú pritom najmä dobré ekonomické výsledky firiem – viac ako tretina vypláca trináste platy vtedy, keď sa im darí. Ďalšia veľká skupina odmeňuje zamestnancov s cieľom, aby ich motivovala lepšie pracovať, prípadne tým chce pritiahnuť nových pracovníkov.

Vyše desatina považuje vyplatenie odmien alebo platu navyše za správne, pretože ľuďom treba prilepšiť pred Vianocami. O niečo menej označilo za motív mimoriadne výsledky svojich zamestnancov. Tých, čo vyplácajú trinásty plat preto, že sa obávajú odchodu zamestnancov ku konkurencii bolo iba minimum. Takmer osem percent účastníkov využíva kombináciu všetkých alebo iné možnosti, zvyšok z tých, čo zvolili možnosť „Iné“ trinásty plat nevypláca.

 Ak by štát zaviedol povinné trináste platy, oslobodené od daní a odvodov, viac ako tretina firiem by zabrzdila bežné zvyšovanie miezd a premietla by ho do celoročných odmien. Časť podnikateľov by mzdy dokonca znížila, aby si vytvorila zdroje na povinné trináste platy.

Ďalšia časť by zvýšila celkový objem miezd. Iba malá časť by musela reagovať prepúšťaním. V odpovediach z kategórie „Iné“ sa respondenti sťažovali najmä na zvýšenú administratívu, ďalší si myslia, že by to prinieslo len politické body tým, ktorí by to presadili.

V prípade, že by trinásty plat bol oslobodený od daní a odvodov, ale jeho vyplatenie by bolo nepovinné, takmer 40 % firiem by ho vyplácalo v rovnakom objeme aj naďalej. Namiesto štátu a do poisťovní by však viac peňazí putovalo priamo k zamestnancom.

Ďalšia takmer rovnaká skupina by špekulovala – čo najviac peňazí z mesačných miezd by presunula do trinásteho platu, aby ušetrila na daniach a odvodoch. Tomu by sa však dalo jednoducho zabrániť – ak by daňovo-odvodové zvýhodnenie trinásteho platu bolo limitované len do výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca počas roka.

Takmer päť percent firiem by daňovo-odvodové úľavy motivovali začať vyplácať trinásty plat, zhruba 12 % firiem by ho ani potom nezaviedlo. Z ostatných odpovedí by firmy väčšinou trinásty plat vyplácali ako doteraz – podľa ekonomických výsledkov.

Posledná otázka skúmala, aký dopad by mali povinné trináste platy na podnikateľské prostredie. Účastníci mohli zvoliť viac možností. Viac ako polovica z nich si myslí, že by to slovenskú ekonomiku poškodilo a vyčítajú tomuto návrhu populizmus. Sťažujú sa najmä na stratu flexibility firiem pri stanovení odmien – už by nemohli oceňovať kvalitnejšiu prácu alebo mimoriadne výsledky, keď by ich dostali povinne všetci.

Tretina účastníkov je presvedčená, že by sa zabrzdil rast miezd a špekulatívne by sa presunul do trinástych platov. Objavili sa dokonca poznámky, že by sa časť miezd, ktoré teraz podnikatelia vyplácajú načierno v hotovosti, potom vyplácala vo forme trinástych platov.

Takmer 20 % účastníkov neočakáva žiadny dopad, necelých 12 % očakáva príchod nových ľudí na trh práce, ktorých by to motivovalo.

Naopak, takmer 16 percent predpokladá, že to slovenským firmám zhorší konkurenčnú schopnosť voči zahraničiu, zhruba desatina sa dokonca obáva, že to zahraničným investorom znechutí príchod na Slovensko. O niečo viac dopísalo svoj komentár, kde časť kritizuje, že by to zhoršilo podnikateľské prostredie a umožňovalo špekulácie. Druhá časť oceňuje, že by to podporilo rast ekonomiky cez spotrebu a pritiahlo ľudí zo zahraničia.

Podnikateľská aliancia Slovenska pokladá za rozumné zavedenie daňovo-odvodového oslobodenia trinástych platov, ktoré by sa však mohlo uplatniť najviac vo výške priemernej mesačnej mzdy za uplynulý rok. Neodporúča však zavedenie povinných trinástych platov, pretože by sa stratil ich motivačný faktor.

Práve ich oslobodenie od daní a odvodov by bolo najlepšou motiváciou na ich vyplácanie a prispelo by k zníženiu finančného zaťaženia personálnych výdavkov firiem. Mohlo by to tak zlepšiť ich možnosti odmeňovania zamestnancov a zlepšiť ich konkurencieschopnosť v strednej Európe.

Prečítajte si aj:

Nezamestna(teľ)ných je zjavne viac ako uvádzajú štatistiky, chýbajú v nich najmä rómske komunity

 Malé zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska v rebríčku Svetového ekonomického fóra

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

Jan 192017
 
 19. Január 2017

Rok 2017 priniesol na Slovensku vyšší rast daní z nehnuteľností ako po minulé roky. V priemere sa zvýšili o 2,33 percenta, najviac od roku 2013.

Výrazná väčšina slovenských miest dane nezvyšovala. Priemer zdvihla najmä úprava sadzieb v Bratislave. V hlavnom meste sa od tohto roka zvýšili najmä dane za podnikateľské priestory v bytových domoch – v Starom Meste zdraželi na skoro trojnásobok, v ostatných okresoch o 160 percent.

Dane za byty a domy sa zvýšili v celej Bratislave o 30 %, poľnohospodárske a ostatné stavby o polovicu, garáže a záhradné domčeky o desatinu. Pôvodne sa v Bratislave hovorilo o zvýšení daní až o sto percent, napokon sa magistrát uspokojil aj s menším sprísnením zdanenia.

Najväčším nárastom zdanenia na Slovensku sa môže pochváliť Nové Mesto nad Váhom – za priestory na podnikanie v bytových domoch tam podnikatelia zaplatia 3,5 €/m2, o 322 % viac ako za bežné nebytové priestory, napríklad garáže. Tým, že sa vytvorila nová kategória podnikateľských priestorov v bytovkách by však podnikatelia nemali zaplatiť viac, doteraz sa takéto priestory zdaňovali ako priemyselné nehnuteľnosti. Zlaté Moravce budú zdaňovať záhrady sadzbou vyššou až o vyše 86 percent.

Zdanenie bytov sa okrem Bratislavy výraznejšie zvyšuje aj v Martine, Bardejove a Medzeve, rodinné domy v Nitre, Topoľčanoch a Medzeve, kde zvýšili aj zdanenie stavebných pozemkov, vysvetľuje výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Takmer plošne zvyšovali dane z nehnuteľností v Medzeve a Martine, vo viacerých kategóriách aj v Nitre, Topoľčanoch a Bardejove. Naopak, dane znižovali v Ilave, Prievidzi, Krupine, či Žiari nad Hronom, aj keď len sporadicky. Kuriozitou je zníženie dane z trvalých trávnatých porastov v Sobranciach o takmer 42 percent, či dane z nebytových priestorov vo Svidníku o takmer 75 %.

Dlho očakávané umožnenie vyberania poplatku za miestny rozvoj využili iba Bratislava a okolité okresné mestá Senec, Pezinok a Malacky. Dve posledné dokonca majú za priemyselné a poľnohospodárske stavby vyšší poplatok ako v Bratislave. Z iných regiónov zaviedlo poplatok za novú výstavbu iba mesto Skalica.

Rast v bytovkách

V priemere sa tento rok najviac zvyšovali dane za priestory na podnikanie v bytových domoch o 9 %, ďalej za poľnohospodárske a ostatné stavby. Za domy a byty budú ich majitelia platiť dane v priemere vyššie o štyri percentá.

Najvyššie dane na Slovensku sú stále v bratislavskom Starom Meste, viac ako dva a pol násobok priemeru. Nasledujú ďalšie bratislavské okresy, krajské mestá, ale aj menšie ako Púchov, Senica, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Myjava alebo Žiar nad Hronom. Naopak, najnižšie priemerné dane majú napriek plošnému zvyšovaniu ešte stále v Medzeve, ďalej v Gelnici a Medzilaborciach.

Dane z nehnuteľností na bývanie sú na Slovensku výrazne nižšie, ako v prípade stavieb na podnikanie. Rovnaké boli doteraz iba v prípade podnikateľských priestorov v bytových domoch, aj tu sa však už sadzby najmä vo veľkých mestách postupne zvyšujú na úroveň bežných nehnuteľností na podnikanie.

Najlacnejšie bývanie

Najnižšie dane z nehnuteľností na bývanie má z analyzovaných miest Medzev, kde majiteľ modelového rodinného domu s pozemkom zaplatí tento rok na daniach 16,3 eura. V Medzilaborciach je to 21 eur, v Tvrdošíne 23,5 eura. Naopak, v najdrahšej Senici zaplatí za rovnaký dom na daniach až 171,1 eur, o 40 centov menej v Malackách.

Je to viac, ako v Starom Meste Bratislavy, kde ho dane vyjdú na 160,5 eura. O niečo menej je to vo zvyšku Bratislavy, Skalici či Košiciach. Najviac sa dane za takýto dom tento rok zvyšujú v Bratislave, Medzeve a Novom Meste nad Váhom. V Ilave sa naopak znížia o necelých päť percent.

V prípade obyvateľov bytov sú tiež najvyššie sadzby v Bratislave, majiteľ bytu s rozlohou 70 m2 a garážou musí počítať s platbou 52 eur, v Starom Meste až 63 eur. Výrazne nižšie sadzby sú v Košiciach a ostatných krajských mestách, ale napríklad aj vo Zvolene, Myjave či Vranove nad Topľou. Naopak, najmenej sa platí v Medzilaborciach, Gelnici či Medzeve – 8 – 10 eur. V Senci pri Bratislave je to napríklad iba necelých 18 eur.

Najvýhodnejšie podnikanie

Podnikateľské objekty budú mať v roku 2017 vyššie dane iba v troch slovenských mestách – Novom Meste nad Váhom, Martine a Medzeve. Ten je napriek zvýšeniu stále z hľadiska výšky daní najvýhodnejšou lokalitou pre priemyselnú halu s pozemkom spomedzi 89 skúmaných miest.

Za modelovú nehnuteľnosť s rozlohou 1000 m2 a pozemkom 1500 m2 tam podnikateľ ročne uhradí na dani 666 eur. V Medzilaborciach je to 850 eur a v Humennom 1135 eur. Najviac ho to vyjde v Púchove – 6449 eur, teda takmer 10-krát viac oproti Medzevu. V Bratislave I. je to zhruba 5000, v Žiari nad Hronom 4442, v Bratislave II. až V. a Košiciach zhruba 4100 eur.

Prekvapivá je vysoká sadzba daní v mestách ako je napríklad Zvolen, Rožňava, Veľký Krtíš, Spišská Nová Ves alebo Rimavská Sobota. Pri modelovej nehnuteľnosti je dokonca vyššia ako napríklad  v Galante alebo Dunajskej Strede neďaleko Bratislavy.

Vedenie týchto miest sa aj napriek vysokej nezamestnanosti a slabému záujmu investorov prekvapivo neusiluje pritiahnuť ich výhodnejšou výškou daní z komerčných nehnuteľností. Môže to byť jeden z účinných nástrojov na prilákanie nových investorov do mesta, hovorí P. Kremský.

Priemerné sadzby daní z nehnuteľností vzrástli najprudšie medzi rokmi 2004 a 2005, keď mohli samosprávy prvýkrát slobodne rozhodnúť o ich výške. V ďalších rokoch sa rast výrazne spomalil. V rokoch 2008 až 2011 priemerná výška daní z nehnuteľností veľmi mierne klesala až na úroveň približne dvojnásobku sadzieb z roku 2004. V tomto roku dosiahla úroveň viac ako dva a pol násobku sadzieb z roku 2004.

Poznámka k metodológii: V roku 2015 PAS upravila metodológiu sledovania vývoja daní z nehnuteľností v Bratislave. Namiesto 16 mestských častí sleduje už len 5 okresov Bratislavy, aby boli výsledky hodnotenia ľahšie porovnateľné s inými okresnými mestami SR. PAS upravenou metodológiou prepočítala spätne dáta až po rok 2008.

Medziročný vývoj jednotlivých daní z nehnuteľností

Tab.: Priemerné sadzby daní z nehnuteľností v okresných mestách SR v roku 2016

Priemerná sadzba 2017 (€)

Zmena

Zmena

2017/2016

2017/2004

Orná pôda

0,0019

0,03%

75,6%

Trávnaté porasty

0,0004

-1,11%

127,1%

Záhrady

0,0274

0,89%

117,68%

Zastavané plochy

0,0336

0,04%

167,00%

Stavebné pozemky

0,2912

0,07%

131,07%

Ostatné plochy

0,0338

0,04%

167,82%

Stavby na bývanie

0,2410

4,23%

91,24%

Poľnohospodárske stavby

0,2985

4,80%

136,90%

Rekreačné stavby

0,6534

1,62%

72,83%

Garáže

0,8222

1,37%

63,11%

Priemyselné stavby

2,3118

0,31%

266,88%

Stavby na ostatné podnikanie

2,9126

0,19%

131,11%

Ostatné stavby

1,5778

7,86%

317,31%

Byty

0,2385

4,02%

89,24%

Nebytové priestory na podnikanie

2,0543

9,01%

150,93%

Ostatné nebytové priestory

0,8073

-0,74%

14,51%

 

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre podnikateľa s pozemkom s rozlohou 1500 m2 a výrobnou halou s rozlohou 1000 m2 (rok 2017)

(v EUR ročne za pozemok 1500 m2 a priemyselnú stavbu 1000 m2, zaokrúhlené na celé eurá)
Púchov

6449

Bratislava I.

5125

Žiar nad Hronom

4442

Bratislava II. až V.

4103

Košice

4100

Žilina

4064

Malacky

3726

Banská Bystrica

3656

Nové Mesto nV

3577

Trnava

3556

Prešov

3446

Martin

3165

Nitra

3035

Veľký Krtíš

2488

Rimavská Sobota

1935

Dunajská Streda

1735

Zlaté Moravce

1538

Sobrance

1519

Nové Zámky

1515

Bytča

1375

Žarnovica

1270

Tvrdošín

1164

Humenné

1135

Medzilaborce

850

Medzev

666

 

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre majiteľov rodinných domov s pozemkom s rozlohou 800 m2 a rodinných domom s obytnou plochou 150 m2 (rok 2017)

(v EUR ročne)
Senica

171,1

Malacky

170,7

Bratislava I.

160,5

Bratislava II. až V.

133

Skalica

132,6

Košice

113,1

Nové Mesto nV

84,3

Trnava

82,2

Zvolen

80

Trenčín

76,6

Prešov

75,6

Banská Bystrica

74,7

Piešťany

74,7

Nitra

71,1

Rožňava

68,3

Žilina

64

Bardejov

63,2

Martin

58,6

Topoľčany

56,4

Ilava

49,9

Detva

41,5

Žarnovica

37

Sobrance

32,7

Tvrdošín

23,5

Medzilaborce

21

Medzev

16,3

 

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre majiteľov bytov s obytnou plochou 70 m2 a garážou s rozlohou 10 m2 (rok 2017, v € ročne)

Medzilaborce

7,9

Gelnica

10,0

Medzev

10,4

Turčianske Teplice

11,7

Žarnovica

15,4

Senec

17,9

Sabinov

21,4

Žilina

24,0

Moldava nB

24,8

Piešťany

30,0

Vranov nad Topľou

30,6

Trenčín

31,3

Banská Bystrica

32,1

Myjava

33,1

Nitra

33,5

Prešov

33,8

Zvolen

34,7

Trnava

34,8

Košice

39,4

Bratislava II-V

52,0

Bratislava I

63,1

Číselné údaje do databázy získala PAS od predstaviteľov miest alebo zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z.. Údaje o sadzbách daní a výške daní zodpovedajú centrám okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004, keď právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

 

Mestá s najvyššími a najnižšími sadzbami daní z nehnuteľností v roku 2017

Daň zo stavebných pozemkov

Sadzba v €/m2

1.

Medzev

0,07

2.

Bytča

0,08

3.

Gelnica

0,12

4.

Sobrance

0,13

5.

Moldava n. B.

0,13

6.

Snina

0,13

7.

Prešov

0,14

8.

Ilava

0,14

9.

Sabinov

0,14

10.

Medzilaborce

0,14

68.

Piešťany

0,46

69.

Púchov

0,51

70.

Trnava

0,53

71.

Košice

0,66

72.

Bratislava II

0,72

73.

Bratislava III

0,72

74.

Bratislava IV

0,72

75.

Bratislava V

0,72

76.

Nové Mesto nad Váhom

0,79

77.

Bratislava I

0,86

 

Daň z priemyselných stavieb

Sadzba v €/m2

1.

Medzev

0,66

2.

Medzilaborce

0,83

3.

Gelnica

0,91

4.

Humenné

1,10

5.

Vranov nad Topľou

1,10

6.

Trebišov

1,12

7.

Tvrdošín

1,14

8.

Svidník

1,14

9.

Snina

1,17

10.

Moldava n. B.

1,20

68.

Banská Bystrica

3,60

69.

Bratislava II

4,00

70.

Bratislava III

4,00

71.

Bratislava IV

4,00

72.

Bratislava V

4,00

73.

Žilina

4,00

74.

Košice

4,00

75.

Žiar nad Hronom

4,40

76.

Bratislava I

5,00

77.

Púchov

6,40

 

Daň z administratívnych a obchodných priestorov

Sadzba v €/m2

1.

Medzev

0,89

2.

Gelnica

1,00

3.

Medzilaborce

1,39

4.

Moldava n. B.

1,49

5.

Poltár

1,49

6.

Sobrance

1,50

7.

Svidník

1,70

8.

Námestovo

1,74

9.

Tvrdošín

1,74

10.

Banská Štiavnica

1,82

68.

Liptovský Mikuláš

4,39

69.

Žiar nad Hronom

4,40

70.

Nitra

4,65

71.

Púchov

5,20

72.

Košice

5,50

73.

Bratislava II

6,00

74.

Bratislava III

6,00

75.

Bratislava IV

6,00

76.

Bratislava V

6,00

77.

Bratislava I

8,30

 

Daň z nebytových priestorov určených na podnikanie

Sadzba v €/m2

1.

Banská Štiavnica

0,20

2.

Turčianske Teplice

0,28

3.

Trebišov

0,33

4.

Medzilaborce

0,33

5.

Medzev

0,35

6.

Ilava

0,38

7.

Zvolen

0,48

8.

Gelnica

0,50

9.

Kežmarok

0,60

10.

Snina

0,70

68.

Považská Bystrica

3,35

69.

Prešov

3,40

70.

Malacky

3,47

71.

Piešťany

3,50

72.

Nové Mesto nV

3,50

73.

Banská Bystrica

3,60

74.

Bratislava I.

4,00

75.

Žilina

4,00

76.

Žiar nad Hronom

4,40

77.

Nitra

4,65

 

Daň z domov na bývanie

Sadzba v €/m2

1.

Medzilaborce

0,066

2.

Medzev

0,069

3.

Tvrdošín

0,070

4.

Gelnica

0,100

5.

Žarnovica

0,123

6.

Krupina

0,127

7.

Bánovce nad Bebravou

0,150

8.

Kysucké Nové Mesto

0,150

9.

Sobrance

0,150

10.

Turčianske Teplice

0,157

68.

Prešov

0,340

69.

Trnava

0,350

70.

Nitra

0,350

71.

Zvolen

0,370

72.

Košice

0,400

73.

Bratislava III

0,520

74.

Bratislava IV

0,520

75.

Bratislava V

0,520

76.

Bratislava II

0,520

77.

Bratislava I

0,624

 

Daň z bytov

Sadzba v €/m2

1.

Medzilaborce

0,066

2.

Gelnica

0,100

3.

Medzev

0,115

4.

Turčianske Teplice

0,127

5.

Banská Štiavnica

0,130

6.

Žarnovica

0,133

7.

Komárno

0,140

8.

Kysucké Nové Mesto

0,150

9.

10.

SobranceHumenné

0,150

0,150

68. Prešov

0,340

69.

Trnava

0,350

70.

Nitra

0,350

71.

Zvolen

0,355

72.

Košice

0,398

73.

Bratislava III

0,507

74.

Bratislava IV

0,507

75.

Bratislava V

0,507

76.

Bratislava II

0,507

77.

Bratislava I

0,611

 

Stiahnite si kalkulačku všetkých daní z nehnuteľností v okresných mestách SR (pre správne fungovanie kalkulačky po otvorení xls súboru povoľte v Exceli makrá)

 

Sep 222016
 
 22. September 2016

Zvýšenie maximálneho limitu paušálnych výdavkov živnostníkov je najvýraznejším činom tretej vlády Róberta Fica. PAS oceňuje aj zníženie firemnej dane, sadzby dane z dividend a plánovaného zrušenia daňových licencií.

Vláda Slovenskej republiky včera odhlasovala návrh novely daňových a ďalších ekonomických zákonov, ktorými sa zapísala do dejín. Bolo to pravdepodobne po prvý raz, keď sa vláda po vedením Róberta Fica rozhodla zlepšiť podnikateľské prostredie a zmenšiť daňové jarmo práve tým najmenším podnikateľom – živnostníkom.

Podpora najslabších

Maximálna hranica paušálnych výdavkov by sa pre nich od budúceho roka mala zvýšiť na 60 percent s absolútnym limitom 20-tisíc eur ročne. Živnostníkov by to malo povzbudiť priznávať skutočné príjmy a využívať paušálne náklady namiesto zbierania bločkov a vypracovávania zložitejšieho účtovníctva. Malo by to znížiť aj priestor pre čiernu prácu, kšeftovanie s bločkami, nepriznávanie príjmov a ďalšie nelegálne praktiky.

PAS oceňuje odvahu vlády pri presadení tohto opatrenia a verí, že jednoduchšie a výhodnejšie daňové podmienky prinesú rozvoj podnikania na Slovensku. Živnostníci sú dôležitou súčasťou ekonomiky, pretože poskytujú väčším firmám nevyhnutné služby, ktoré si nedokážu zabezpečiť samy, alebo sa im to dlhodobo neoplatí.

Vďaka rozvoju podnikania sa nepriamo zvýšia príjmy štátu z daní fyzických i právnických osôb. Aj ak by sa to však nestalo, hlavnou úlohou živnostníkov je uživiť seba a svoju rodinu a nie napĺňať štátny rozpočet. Tešíme sa, že sa vláda stotožnila s týmto pohľadom. Napokon, živnostníci neskôr zvyčajne takmer celý svoj príjem minú v maloobchode, z ktorého plynie do štátneho rozpočtu daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane, čiže v tomto smere sa príjmy štátu určite zvýšia.

Dividendy veľa neprinesú

Podobne PAS oceňuje zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb z 22 na 21 % a tiež pokles plánovanej úrovne zdanenia dividend pre fyzické osoby z 15 na 7 percent, ako aj zrušenie retroaktivity. Napriek tomuto kompromisnému riešeniu však stále zdôrazňujeme, že ide o dvojité zdanenie rovnakého zisku, navyše bez doterajšieho horného limitu. Navyše nepostihne zahraničných vlastníkov, ale len slovenských občanov, najmä spolumajiteľov spoločností s ručením obmedzeným. Iba takýchto firiem je na Slovensku vyše 230-tisíc, týka sa to teda desiatok tisíc občanov.

Plánované zavedenie dane z dividend pravdepodobne neprinesie do štátneho rozpočtu príjmy, ktoré si od nej sľubuje. Majitelia firiem sa jej môžu vyhýbať nevyplatením dividend, optimalizovaním, či vyšším reinvestovaním ziskov, prípadne presťahovaním podnikania do zahraničia. Prezrádza to aj nedávny prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS).

Novú situáciu by najväčšia časť podnikateľov riešila ponechaním zisku vo firme a nevyplácaním dividend. Zároveň by sa zisk usilovali vyplatiť z firmy iným spôsobom – cez cestovné náklady, investovaním do nehnuteľností alebo na kapitálových trhoch. Malá časť by previedla svoj podiel na zahraničnú firmu, prípadne by skončila s podnikaním.

Väčšina podnikateľov sa zhoduje v tom, že zmena z dielne ministerstva financií nedosiahne cieľ. Firmy budú vyplácať menej dividend, prípadne budú prevádzať zisky do krajín, kde sú dividendy nezdanené. Iba šiesti z 34 opýtaných pripúšťajú, že to prinesie vyššie príjmy do štátneho rozpočtu.

„Je to ďalšia z aktivít tejto vlády, ktorá núti malých a stredných podnikateľov k špekulatívnym a alternatívnym riešeniam, ako ochrániť svoje zarobené (a v tomto prípade už aj riadne zdanené) peniaze,“ komentuje chystané opatrenie vlády jeden z účastníkov prieskumu. Iný upozorňuje, že „vláda by sa mala zamyslieť, že súperí s konkurenciou iných krajín EÚ“.

Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že súčasný vysoký výber daní vďaka silnému rastu ekonomiky treba využiť na znižovaniu daňového a odvodového zaťaženia obyvateľov vrátane podnikateľov. Oceňujeme preto spomínané kroky vlády spoločne s plánovaným zrušením daňových licencií. Druhým dôležitým cieľom by malo byť znižovanie zadlženosti krajiny a vytváranie rezerv na obdobie poklesu konjunktúry.

Grafy: PAS

Prečítajte si aj:

Dane z dividend budú podnikateľov tlačiť k optimalizácii a znížia atraktívnosť Slovenska v zahraničí

Podnikateľom sa nepáči protekcia pre ľudí, prepojených s vládou, vnímanie prostredia na podnikanie sa opäť mierne zhoršilo

Slovensko s guľou na nohe? Ako mu pomôcť zbaviť sa zbytočnej príťaže?

 

Júl 292016
 
 29. Júl 2016

Prieskum PAS prezrádza, že zavedenie dane z dividend zvýši motiváciu majiteľov firiem optimalizovať daňový základ, čo môže štátu priniesť menej, ako očakáva. Môže naopak vyháňať kapitál z krajiny.

Plánované zavedenie dane z dividend od roku 2018 pravdepodobne neprinesie do štátneho rozpočtu príjmy, ktoré si od nej sľubuje. Majitelia firiem sa jej môžu vyhýbať nevyplatením dividend, optimalizovaním, či vyšším reinvestovaním ziskov, prípadne presťahovaním podnikania do zahraničia. Prezrádza to prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS).

Rýchly anonymný prieskum na vzorke 34 podnikateľov vykonala PAS od 21. do 26. júla. Takmer 90 % účastníkov prieskumu je majiteľom podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, prípadne inej firme podobného typu.

Zhruba dve tretiny opýtaných si myslia, že zmeny by nemali ovplyvniť výšku investícií na Slovensku. Na druhej strane, až tri štvrtiny účastníkov prieskumu je presvedčených, že to zníži atraktivitu Slovenska v očiach zahraničných investorov. Podľa 16 percent dokonca výrazne, ostatní si myslia, že iba mierne.

Viac ako 84 percent opýtaných je presvedčených, že štát by mal výplatu dividend ponechať bez zdanenia i zdravotného odvodu, pretože inak ide o dvojité zdanenie.

 V prieskume najviac – približne tretina opýtaných uviedla, že po zavedení zdanenia namiesto zdravotného odvodu by sa ich príjem z dividend znížil zhruba o desatinu. O niečo menšej skupine by sa znížil iba kozmeticky, štvrtine by sa neznížil vôbec. Takmer 12 percentám by sa znížil výraznejšie.

Novú situáciu by najväčšia časť podnikateľov riešila ponechaním zisku vo firme a nevyplácaním dividend. Zároveň by sa zisk usilovali vyplatiť z firmy iným spôsobom – cez cestovné náklady, investovaním do nehnuteľností alebo na kapitálových trhoch. Malá časť by previedla svoj podiel na zahraničnú firmu, prípadne by skončila s podnikaním.

Väčšina podnikateľov sa zhoduje v tom, že zmena z dielne ministerstva financií nedosiahne cieľ. Firmy budú vyplácať menej dividend, prípadne budú prevádzať zisky do krajín, kde sú dividendy nezdanené. Iba šiesti z 34 opýtaných pripúšťajú, že to prinesie vyššie príjmy do štátneho rozpočtu.

Daň z dividend bola na Slovensku zrušená v roku 2004 najmä z dôvodu, že ju podnikatelia obchádzali a výnosy z nej, podobne ako z dane zo zisku, boli veľmi nízke. Zrušenie dane z dividend spolu so súčasným znížením dane zo zisku výrazne zvýšilo jej výnosy.

„Je to ďalšia z aktivít tejto vlády, ktorá núti malých a stredných podnikateľov k špekulatívnym a alternatívnym riešeniam, ako ochrániť svoje zarobené (a v tomto prípade už aj riadne zdanené) peniaze,“ komentuje chystané opatrenie vlády jeden z účastníkov prieskumu. Iný upozorňuje, že „vláda by sa mala zamyslieť, že súperí s konkurenciou iných krajín EÚ“.

Ďalší podnikateľ sa sťažuje, že „nedokáže predpokladať zásahy vládnej garnitúry do podnikateľského prostredia a preto ani vytvárať nejaký podnikateľský zámer“. Podľa názoru ďalšieho ide o dvojité zdanenie, táto daň zbytočne skriví celý systém.

Ministerstvo financií ohlásilo zavedenie dane z dividend, podielov na zisku a podobných príjmov na začiatku júla. Je to súčasť balíka, do ktorého patrí zníženie dane zo zisku firiem z 22 na 21 percent, či zrušenie zdravotných odvodov z dividend, ktoré by mala nahradiť práve zrážková daň vo výške 15 percent. Zvýšiť by sa mali aj spotrebné dane z tabaku, poplatky za hazardné hry, či zvýšenie odvodu pre regulované odvetvia. Daň z dividend by štátu mala priniesť v roku 2019 až 240 miliónov eur.

Takáto nová daň sa pritom v programovom vyhlásení vlády nespomína a prichádza nečakane. Postihne najmä majiteľov väčších podielov vo firmách, ktorých maximálny odvod bol doteraz obmedzený na 7200 eur ročne. Zrážková daň má byť neobmedzená, pri vysokých dividendách môže byť teda výrazne vyššia.

Príjmy štátu sa v posledných rokoch výrazne zvyšujú, žiaľ, prudko rastú aj výdavky štátu. Slovensku tak uniká dlhodobý cieľ – vyrovnaný štátny rozpočet. Pôvodne bolo cieľom dosiahnuť ho už v roku 2010, neskôr sa zámer posunul na rok 2018, tento rok dokonca až na rok 2020. Slovensko je časťou konkurenčného spoločného trhu EÚ, aj v daňovej legislatíve súťaží s okolitými krajinami. Napriek plánovanému zníženiu dane príjmu na 21 percent bude ešte stále najvyššia v regióne okrem Rakúska.

Jedinou cestou, ako nezadlžovať budúce generácie je preto zefektívniť fungovanie štátu, postihovať daňové podvody a posilňovať konkurenciu. Zvyšovanie daní môže mať dlhodobo opačný efekt – menej peňazí v štátnom rozpočte.

Všetky grafy: PAS

Prečítajte si aj:

Slovensko by malo ísť Európe príkladom a počas predsedníctva odbúrať aspoň malú časť zbytočnej byrokracie pri podnikaní – 3 návrhy

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Prepad podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

Jún 102016
 
 10. Jún 2016

PAS odmieta ich zvyšovanie a navrhuje, aby sa RTVS financovala zo štátneho rozpočtu a odvodom pri kúpe prijímača. Ak sa poplatky zachovajú, treba ich platiť ročne a oslobodiť od nich malé firmy.

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) pokladá zvýšenie koncesionárskych poplatkov, ktorými sa financuje prevádzka Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) za nekoncepčné a nezmyselné. Zbytočne zaťažuje podnikateľov zvýšenými nákladmi, ktoré by vlastne ani nemali platiť. Rozhlas a televíziu totiž nemôžu používať firmy, ale iba ľudia – ich pracovníci. Tí však koncesionárske poplatky platia aj doma, RTVS ich teda vyberá duplicitne.

Slovak Business Agency vykonala nedávno test, aký dopad bude mať plánované zvýšenie koncesionárskych podnikov na malé a stredné podniky. Podľa jej správy by sa nárast základnej sadzby o 50 % prejavil vyššími nákladmi podnikateľov o zhruba 3,5 milióna eur ročne, ich administratívne náklady by sa tiež mierne zvýšili. Štát má administratívne náklady na výber týchto poplatkov zhruba vo výške milión eur. Popri výbere poplatkov však RTVS dostáva aj dotácie zo štátneho rozpočtu, tento rok by to napríklad malo byť zhruba 26 miliónov eur.

Mesačná platba koncesionárskych poplatkov podnikateľov

Fyzické osoby a zamestnávatelia s 3-9 zamestnancami    doteraz 4,64 €                po novom 7 €

Zamestnávatelia s 10-49 zamestnancami                             doteraz 18,58 €               po novom 28 €

Zamestnávatelia s 50-249 zamestnancami                          doteraz 79,66 €               po novom 120 €

Zamestnávatelia s 250-999 zamestnancami                       doteraz 199,16 €              po novom 299 €

Zamestnávatelia s 1000 a viac zamestnancami                  doteraz 464,71 €             po novom 697 €

RTVS odôvodňuje potrebu zvýšenia koncesionárskych poplatkov nedostatkom peňazí. Na druhej strane ich nevyberá dosť efektívne. Podľa jej vlastného odhadu platí poplatky zhruba 1,2 milióna domácností, ďalších 200-tisíc ich neplatí. Ak by platili, ročné príjmy RTVS od domácností by sa zvýšili z vyše 60 na 72 miliónov eur. Úplne by teda nahradili terajšie poplatky od firiem aj zamýšľané zvýšenie.

RTVS teda nedokáže zabezpečiť zvýšenie svojho príjmu o zhruba 17 percent efektívnejším vyberaním poplatkov. Objavujú sa informácie, že výber poplatkov ani administratívne nezvláda – napríklad občanom, ktorí sa na ich platenie prihlásia, neposiela faktúry. Navyše sa navrhuje oslobodenie od poplatkov pre sociálne najslabšie skupiny občanov – poberateľov dávky v hmotnej núdzi, platiteľov bude teda ešte menej. Je logické, že pre RTVS je jednoduchšie vymáhať poplatky od podnikateľov, ako od nezamestnaných a domácností s nízkym príjmom.

PAS žiada vládu a vedenie RTVS, aby sa vrátili ku koncepcii financovania RTVS priamo zo štátneho rozpočtu. Podnikatelia rozpočet napĺňajú miliardami eur daní z príjmu, dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní. Nevidíme preto dôvod na to, aby štát každý nedostatok peňazí v niektorej svojej inštitúcii riešil zavedením alebo zvýšením nejakého poplatku na účet občanov a podnikateľov. Ak je štátny rozhlas a televízia pre chod krajiny potrebná, v štátnom rozpočte sa musia nájsť peniaze na ich financovanie. Ak by to nebolo možné, treba zvážiť financovanie formou jednorazového odvodu pri predaji televíznych a rozhlasových prijímačov, prípadne aj doplnkovo.

PAS pokladá za nevhodný aj spôsob zmeny výšky koncesionárskych poplatkov iba na základe vyhlášky Ministerstva kultúry, ktorá sa opiera o výrok komisie. Občania a podnikatelia majú mať možnosť vyjadriť svoj názor v pripomienkovom konaní. O zvyšovaní poplatku inak bude rozhodovať len ministerstvo kultúry, ktoré má fungovanie RTVS vo svojej kompetencii, nejde teda o nezávislý orgán.

Pokiaľ by nebolo možné zrušiť koncesionárske poplatky pre podnikateľov, PAS navrhuje aspoň ich zmenu na ročný poplatok, čo by výrazne znížilo administratívnu náročnosť na strane RTVS aj podnikateľov. PAS navrhuje aj výnimku z platenia poplatkov pre firmy s menej ako 5 zamestnancami ako nástroj na podporu malého a stredného podnikania. K takejto podpore sa Slovensko zaviazalo v rámci iniciatívy Small Business Act a princípu „Think Small First“ (brať pri tvorbe zákonov a pravidiel ohľad najmä na malé podniky).

Tu môžete podpísať hromadnú pripomienku verejnosti k návrhu.

Prečítajte si aj:

 Slovensko by malo ísť Európe príkladom a počas predsedníctva odbúrať aspoň malú časť zbytočnej byrokracie pri podnikaní – 3 návrhy

 Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

 Program vlády Róberta Fica je všeobecný, prevažne nekonkrétny a málo ústretový voči podnikateľom

 Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí