Sep 222016
 
 22. September 2016

Zvýšenie maximálneho limitu paušálnych výdavkov živnostníkov je najvýraznejším činom tretej vlády Róberta Fica. PAS oceňuje aj zníženie firemnej dane, sadzby dane z dividend a plánovaného zrušenia daňových licencií.

Vláda Slovenskej republiky včera odhlasovala návrh novely daňových a ďalších ekonomických zákonov, ktorými sa zapísala do dejín. Bolo to pravdepodobne po prvý raz, keď sa vláda po vedením Róberta Fica rozhodla zlepšiť podnikateľské prostredie a zmenšiť daňové jarmo práve tým najmenším podnikateľom – živnostníkom.

Podpora najslabších

Maximálna hranica paušálnych výdavkov by sa pre nich od budúceho roka mala zvýšiť na 60 percent s absolútnym limitom 20-tisíc eur ročne. Živnostníkov by to malo povzbudiť priznávať skutočné príjmy a využívať paušálne náklady namiesto zbierania bločkov a vypracovávania zložitejšieho účtovníctva. Malo by to znížiť aj priestor pre čiernu prácu, kšeftovanie s bločkami, nepriznávanie príjmov a ďalšie nelegálne praktiky.

PAS oceňuje odvahu vlády pri presadení tohto opatrenia a verí, že jednoduchšie a výhodnejšie daňové podmienky prinesú rozvoj podnikania na Slovensku. Živnostníci sú dôležitou súčasťou ekonomiky, pretože poskytujú väčším firmám nevyhnutné služby, ktoré si nedokážu zabezpečiť samy, alebo sa im to dlhodobo neoplatí.

Vďaka rozvoju podnikania sa nepriamo zvýšia príjmy štátu z daní fyzických i právnických osôb. Aj ak by sa to však nestalo, hlavnou úlohou živnostníkov je uživiť seba a svoju rodinu a nie napĺňať štátny rozpočet. Tešíme sa, že sa vláda stotožnila s týmto pohľadom. Napokon, živnostníci neskôr zvyčajne takmer celý svoj príjem minú v maloobchode, z ktorého plynie do štátneho rozpočtu daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane, čiže v tomto smere sa príjmy štátu určite zvýšia.

Dividendy veľa neprinesú

Podobne PAS oceňuje zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb z 22 na 21 % a tiež pokles plánovanej úrovne zdanenia dividend pre fyzické osoby z 15 na 7 percent, ako aj zrušenie retroaktivity. Napriek tomuto kompromisnému riešeniu však stále zdôrazňujeme, že ide o dvojité zdanenie rovnakého zisku, navyše bez doterajšieho horného limitu. Navyše nepostihne zahraničných vlastníkov, ale len slovenských občanov, najmä spolumajiteľov spoločností s ručením obmedzeným. Iba takýchto firiem je na Slovensku vyše 230-tisíc, týka sa to teda desiatok tisíc občanov.

Plánované zavedenie dane z dividend pravdepodobne neprinesie do štátneho rozpočtu príjmy, ktoré si od nej sľubuje. Majitelia firiem sa jej môžu vyhýbať nevyplatením dividend, optimalizovaním, či vyšším reinvestovaním ziskov, prípadne presťahovaním podnikania do zahraničia. Prezrádza to aj nedávny prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS).

Novú situáciu by najväčšia časť podnikateľov riešila ponechaním zisku vo firme a nevyplácaním dividend. Zároveň by sa zisk usilovali vyplatiť z firmy iným spôsobom – cez cestovné náklady, investovaním do nehnuteľností alebo na kapitálových trhoch. Malá časť by previedla svoj podiel na zahraničnú firmu, prípadne by skončila s podnikaním.

Väčšina podnikateľov sa zhoduje v tom, že zmena z dielne ministerstva financií nedosiahne cieľ. Firmy budú vyplácať menej dividend, prípadne budú prevádzať zisky do krajín, kde sú dividendy nezdanené. Iba šiesti z 34 opýtaných pripúšťajú, že to prinesie vyššie príjmy do štátneho rozpočtu.

„Je to ďalšia z aktivít tejto vlády, ktorá núti malých a stredných podnikateľov k špekulatívnym a alternatívnym riešeniam, ako ochrániť svoje zarobené (a v tomto prípade už aj riadne zdanené) peniaze,“ komentuje chystané opatrenie vlády jeden z účastníkov prieskumu. Iný upozorňuje, že „vláda by sa mala zamyslieť, že súperí s konkurenciou iných krajín EÚ“.

Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že súčasný vysoký výber daní vďaka silnému rastu ekonomiky treba využiť na znižovaniu daňového a odvodového zaťaženia obyvateľov vrátane podnikateľov. Oceňujeme preto spomínané kroky vlády spoločne s plánovaným zrušením daňových licencií. Druhým dôležitým cieľom by malo byť znižovanie zadlženosti krajiny a vytváranie rezerv na obdobie poklesu konjunktúry.

Grafy: PAS

Prečítajte si aj:

Dane z dividend budú podnikateľov tlačiť k optimalizácii a znížia atraktívnosť Slovenska v zahraničí

Podnikateľom sa nepáči protekcia pre ľudí, prepojených s vládou, vnímanie prostredia na podnikanie sa opäť mierne zhoršilo

Slovensko s guľou na nohe? Ako mu pomôcť zbaviť sa zbytočnej príťaže?

 

Júl 292016
 
 29. Júl 2016

Prieskum PAS prezrádza, že zavedenie dane z dividend zvýši motiváciu majiteľov firiem optimalizovať daňový základ, čo môže štátu priniesť menej, ako očakáva. Môže naopak vyháňať kapitál z krajiny.

Plánované zavedenie dane z dividend od roku 2018 pravdepodobne neprinesie do štátneho rozpočtu príjmy, ktoré si od nej sľubuje. Majitelia firiem sa jej môžu vyhýbať nevyplatením dividend, optimalizovaním, či vyšším reinvestovaním ziskov, prípadne presťahovaním podnikania do zahraničia. Prezrádza to prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS).

Rýchly anonymný prieskum na vzorke 34 podnikateľov vykonala PAS od 21. do 26. júla. Takmer 90 % účastníkov prieskumu je majiteľom podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, prípadne inej firme podobného typu.

Zhruba dve tretiny opýtaných si myslia, že zmeny by nemali ovplyvniť výšku investícií na Slovensku. Na druhej strane, až tri štvrtiny účastníkov prieskumu je presvedčených, že to zníži atraktivitu Slovenska v očiach zahraničných investorov. Podľa 16 percent dokonca výrazne, ostatní si myslia, že iba mierne.

Viac ako 84 percent opýtaných je presvedčených, že štát by mal výplatu dividend ponechať bez zdanenia i zdravotného odvodu, pretože inak ide o dvojité zdanenie.

 V prieskume najviac – približne tretina opýtaných uviedla, že po zavedení zdanenia namiesto zdravotného odvodu by sa ich príjem z dividend znížil zhruba o desatinu. O niečo menšej skupine by sa znížil iba kozmeticky, štvrtine by sa neznížil vôbec. Takmer 12 percentám by sa znížil výraznejšie.

Novú situáciu by najväčšia časť podnikateľov riešila ponechaním zisku vo firme a nevyplácaním dividend. Zároveň by sa zisk usilovali vyplatiť z firmy iným spôsobom – cez cestovné náklady, investovaním do nehnuteľností alebo na kapitálových trhoch. Malá časť by previedla svoj podiel na zahraničnú firmu, prípadne by skončila s podnikaním.

Väčšina podnikateľov sa zhoduje v tom, že zmena z dielne ministerstva financií nedosiahne cieľ. Firmy budú vyplácať menej dividend, prípadne budú prevádzať zisky do krajín, kde sú dividendy nezdanené. Iba šiesti z 34 opýtaných pripúšťajú, že to prinesie vyššie príjmy do štátneho rozpočtu.

Daň z dividend bola na Slovensku zrušená v roku 2004 najmä z dôvodu, že ju podnikatelia obchádzali a výnosy z nej, podobne ako z dane zo zisku, boli veľmi nízke. Zrušenie dane z dividend spolu so súčasným znížením dane zo zisku výrazne zvýšilo jej výnosy.

„Je to ďalšia z aktivít tejto vlády, ktorá núti malých a stredných podnikateľov k špekulatívnym a alternatívnym riešeniam, ako ochrániť svoje zarobené (a v tomto prípade už aj riadne zdanené) peniaze,“ komentuje chystané opatrenie vlády jeden z účastníkov prieskumu. Iný upozorňuje, že „vláda by sa mala zamyslieť, že súperí s konkurenciou iných krajín EÚ“.

Ďalší podnikateľ sa sťažuje, že „nedokáže predpokladať zásahy vládnej garnitúry do podnikateľského prostredia a preto ani vytvárať nejaký podnikateľský zámer“. Podľa názoru ďalšieho ide o dvojité zdanenie, táto daň zbytočne skriví celý systém.

Ministerstvo financií ohlásilo zavedenie dane z dividend, podielov na zisku a podobných príjmov na začiatku júla. Je to súčasť balíka, do ktorého patrí zníženie dane zo zisku firiem z 22 na 21 percent, či zrušenie zdravotných odvodov z dividend, ktoré by mala nahradiť práve zrážková daň vo výške 15 percent. Zvýšiť by sa mali aj spotrebné dane z tabaku, poplatky za hazardné hry, či zvýšenie odvodu pre regulované odvetvia. Daň z dividend by štátu mala priniesť v roku 2019 až 240 miliónov eur.

Takáto nová daň sa pritom v programovom vyhlásení vlády nespomína a prichádza nečakane. Postihne najmä majiteľov väčších podielov vo firmách, ktorých maximálny odvod bol doteraz obmedzený na 7200 eur ročne. Zrážková daň má byť neobmedzená, pri vysokých dividendách môže byť teda výrazne vyššia.

Príjmy štátu sa v posledných rokoch výrazne zvyšujú, žiaľ, prudko rastú aj výdavky štátu. Slovensku tak uniká dlhodobý cieľ – vyrovnaný štátny rozpočet. Pôvodne bolo cieľom dosiahnuť ho už v roku 2010, neskôr sa zámer posunul na rok 2018, tento rok dokonca až na rok 2020. Slovensko je časťou konkurenčného spoločného trhu EÚ, aj v daňovej legislatíve súťaží s okolitými krajinami. Napriek plánovanému zníženiu dane príjmu na 21 percent bude ešte stále najvyššia v regióne okrem Rakúska.

Jedinou cestou, ako nezadlžovať budúce generácie je preto zefektívniť fungovanie štátu, postihovať daňové podvody a posilňovať konkurenciu. Zvyšovanie daní môže mať dlhodobo opačný efekt – menej peňazí v štátnom rozpočte.

Všetky grafy: PAS

Prečítajte si aj:

Slovensko by malo ísť Európe príkladom a počas predsedníctva odbúrať aspoň malú časť zbytočnej byrokracie pri podnikaní – 3 návrhy

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Prepad podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

Jún 102016
 
 10. Jún 2016

PAS odmieta ich zvyšovanie a navrhuje, aby sa RTVS financovala zo štátneho rozpočtu a odvodom pri kúpe prijímača. Ak sa poplatky zachovajú, treba ich platiť ročne a oslobodiť od nich malé firmy.

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) pokladá zvýšenie koncesionárskych poplatkov, ktorými sa financuje prevádzka Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) za nekoncepčné a nezmyselné. Zbytočne zaťažuje podnikateľov zvýšenými nákladmi, ktoré by vlastne ani nemali platiť. Rozhlas a televíziu totiž nemôžu používať firmy, ale iba ľudia – ich pracovníci. Tí však koncesionárske poplatky platia aj doma, RTVS ich teda vyberá duplicitne.

Slovak Business Agency vykonala nedávno test, aký dopad bude mať plánované zvýšenie koncesionárskych podnikov na malé a stredné podniky. Podľa jej správy by sa nárast základnej sadzby o 50 % prejavil vyššími nákladmi podnikateľov o zhruba 3,5 milióna eur ročne, ich administratívne náklady by sa tiež mierne zvýšili. Štát má administratívne náklady na výber týchto poplatkov zhruba vo výške milión eur. Popri výbere poplatkov však RTVS dostáva aj dotácie zo štátneho rozpočtu, tento rok by to napríklad malo byť zhruba 26 miliónov eur.

Mesačná platba koncesionárskych poplatkov podnikateľov

Fyzické osoby a zamestnávatelia s 3-9 zamestnancami    doteraz 4,64 €                po novom 7 €

Zamestnávatelia s 10-49 zamestnancami                             doteraz 18,58 €               po novom 28 €

Zamestnávatelia s 50-249 zamestnancami                          doteraz 79,66 €               po novom 120 €

Zamestnávatelia s 250-999 zamestnancami                       doteraz 199,16 €              po novom 299 €

Zamestnávatelia s 1000 a viac zamestnancami                  doteraz 464,71 €             po novom 697 €

RTVS odôvodňuje potrebu zvýšenia koncesionárskych poplatkov nedostatkom peňazí. Na druhej strane ich nevyberá dosť efektívne. Podľa jej vlastného odhadu platí poplatky zhruba 1,2 milióna domácností, ďalších 200-tisíc ich neplatí. Ak by platili, ročné príjmy RTVS od domácností by sa zvýšili z vyše 60 na 72 miliónov eur. Úplne by teda nahradili terajšie poplatky od firiem aj zamýšľané zvýšenie.

RTVS teda nedokáže zabezpečiť zvýšenie svojho príjmu o zhruba 17 percent efektívnejším vyberaním poplatkov. Objavujú sa informácie, že výber poplatkov ani administratívne nezvláda – napríklad občanom, ktorí sa na ich platenie prihlásia, neposiela faktúry. Navyše sa navrhuje oslobodenie od poplatkov pre sociálne najslabšie skupiny občanov – poberateľov dávky v hmotnej núdzi, platiteľov bude teda ešte menej. Je logické, že pre RTVS je jednoduchšie vymáhať poplatky od podnikateľov, ako od nezamestnaných a domácností s nízkym príjmom.

PAS žiada vládu a vedenie RTVS, aby sa vrátili ku koncepcii financovania RTVS priamo zo štátneho rozpočtu. Podnikatelia rozpočet napĺňajú miliardami eur daní z príjmu, dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní. Nevidíme preto dôvod na to, aby štát každý nedostatok peňazí v niektorej svojej inštitúcii riešil zavedením alebo zvýšením nejakého poplatku na účet občanov a podnikateľov. Ak je štátny rozhlas a televízia pre chod krajiny potrebná, v štátnom rozpočte sa musia nájsť peniaze na ich financovanie. Ak by to nebolo možné, treba zvážiť financovanie formou jednorazového odvodu pri predaji televíznych a rozhlasových prijímačov, prípadne aj doplnkovo.

PAS pokladá za nevhodný aj spôsob zmeny výšky koncesionárskych poplatkov iba na základe vyhlášky Ministerstva kultúry, ktorá sa opiera o výrok komisie. Občania a podnikatelia majú mať možnosť vyjadriť svoj názor v pripomienkovom konaní. O zvyšovaní poplatku inak bude rozhodovať len ministerstvo kultúry, ktoré má fungovanie RTVS vo svojej kompetencii, nejde teda o nezávislý orgán.

Pokiaľ by nebolo možné zrušiť koncesionárske poplatky pre podnikateľov, PAS navrhuje aspoň ich zmenu na ročný poplatok, čo by výrazne znížilo administratívnu náročnosť na strane RTVS aj podnikateľov. PAS navrhuje aj výnimku z platenia poplatkov pre firmy s menej ako 5 zamestnancami ako nástroj na podporu malého a stredného podnikania. K takejto podpore sa Slovensko zaviazalo v rámci iniciatívy Small Business Act a princípu „Think Small First“ (brať pri tvorbe zákonov a pravidiel ohľad najmä na malé podniky).

Tu môžete podpísať hromadnú pripomienku verejnosti k návrhu.

Prečítajte si aj:

 Slovensko by malo ísť Európe príkladom a počas predsedníctva odbúrať aspoň malú časť zbytočnej byrokracie pri podnikaní – 3 návrhy

 Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

 Program vlády Róberta Fica je všeobecný, prevažne nekonkrétny a málo ústretový voči podnikateľom

 Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

Apr 282016
 
 28. Apríl 2016

Novela z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá umožní pokutovať firmy za pracovníkov ich dodávateľov povedie len k rastu byrokracie a postihne najmä malé a stredné podniky.

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) pokladá zmeny ustanovení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v § 7b zákona č. 82/2005 za príklad zbytočného zvyšovania administratívnej náročnosti podnikania na Slovensku. Novela z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny povedie len k rastu byrokracie a postihne najmä malé a stredné podniky.

Ustanovenia novely majú platiť od 18.6.2016 a prinášajú podnikateľovi povinnosť overiť si, či pracovníci jeho dodávateľov nepracujú pre neho načierno. V opačnom prípade mu Národný inšpektorát práce môže udeliť pokutu od 2000 do 200-tisíc eur. Pokiaľ budú takéto osoby aspoň dve, pokuta sa začína na sume 5000 eur.

Zákon sa pritom vzťahuje aj na nezávislé ekonomické vzťahy, ako napríklad živnostníka pracujúceho pre spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť, ktorá ďalej dodáva práce svojim odberateľom prostredníctvom tohto pracovníka. Podľa zákona musí so živnostníkom uzatvoriť zmluvu a odberateľ si ju musí preverovať napriek tomu, že pracovníka nikdy nevidel.

Príkladom sú stavebné práce na stavbách so stovkami pracovníkov z desiatok rôznych firiem, prípadne služby v oblasti informačných technológií, vykonávané na diaľku. V takom prípade je prakticky fyzicky nemožné overiť si, či sú všetci pracovníci legálne zamestnaní, majú príslušné zmluvy a sú prihlásení v Sociálnej poisťovni. Zákon je odtrhnutý od života, je nemožné ho dôsledne dodržiavať a bude sa zrejme obchádzať formálnymi dokumentmi.

Táto novela zákona diskriminuje najmä malých podnikateľov, pre ktorých je extrémne administratívne a časovo náročné overovať si takéto informácie. Uvedené pokuty sú pritom pre nich likvidačné a môžu ich vytlačiť z trhu. Štát touto novelou v podstate prenáša svoje vlastné povinnosti na podnikateľov, pričom im za ich nezvládnutie hrozí finančnou likvidáciou.

Takýto krok je ďalším posunom v zhoršovaní podnikateľského prostredia na Slovensku, zvyšuje byrokraciu a znechucuje podnikateľom ich prácu. Zhoršuje tak konkurenčnú schopnosť Slovenska v medzinárodnom meradle, pretože už teraz na slovenskom trhu chýba časť služieb, ktoré zvyčajne zabezpečujú malí podnikatelia a takýmito krokmi ich vláda ešte viac vytlačí z trhu.

PAS žiada ministerstvo práce o urýchlenú úpravu zákona tak, aby jeho znenie zodpovedalo reálnemu životu, nenútilo podnikateľov žiť v strachu, neistote a zamýšľať sa nad ukončením podnikania.

Prečítajte si aj:

Program vlády Róberta Fica je všeobecný, prevažne nekonkrétny a málo ústretový voči podnikateľom

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Podnikatelia sa sťažujú na zhoršovanie prostredia, trápia ich pomalé súdy, neférové stimuly a časté zmeny zákonov

Apr 082016
 
 8. Apríl 2016

Lákadlom pre podnikateľov je anonymné vlastníctvo, stabilita právneho systému a nízke dane.

Podnikateľská aliancia Slovenska oceňuje diskusiu o dokumentoch panamskej spoločnosti Mossack Fonseca, známych ako Panama Papers. Je dôležité povedať, že protiprávne ukladanie nezdanených ziskov a prepieranie peňazí cez daňové raje je v rozpore s podnikateľskou etikou. Ide o porušovanie zákona a žiadny poctivý podnikateľ by sa nema k takýmto praktikám uchýliť.

Ešte viac odsúdeniahodné je, ak takto postupujú politici, ktorí ukrývajú svoje nelegálne príjmy pred voličmi, aby si zabezpečili ich hlasy aj v budúcnosti. Tieto financie navyše zvyčajne pochádzajú z trestnej činnosti, najmä korupcie a klientelizmu a teda sú ukradnuté občanom a daňovým poplatníkom.

Dôvodom otvárania spoločností a ukladania financií v krajinách ako je Panama, Seychely alebo rôzne britské územia však často bývajú aj iné dôvody, myslí si výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský. Je to najmä anonymné vlastníctvo spoločností, dlhoročná stabilita a spoľahlivosť právneho systému, ako aj nízke, prípadne nulové majetkové dane a extrémne nízka byrokracia v týchto krajinách.

Najmä podnikatelia v stredo- a východoeurópskych krajinách sa často musia obávať vplyvu organizovaného zločinu, ktorý pátra po úspešných podnikateľoch a usiluje sa na nich priživovať vo forme výpalníctva, vyhrážania a ďalších kriminálnych činov. Polícia často nedokáže podnikateľom poskytnúť dostatočnú ochranu, objavujú sa dokonca náznaky, že s organizovaným zločinom spolupracuje alebo aspoň jeho aktivity trpí. Podobne sa objavujú náznaky prepojenia zločincov s politickými špičkami na regionálnej či celoštátnej úrovni, hovorí P. Kremský.

Mnoho podnikateľov sa preto rozhodlo virtuálne preniesť svoje podnikanie do daňových rajov, aby zabránilo svojej vystopovateľnosti na Slovensku a následnému vydieraniu, útokom na svoju rodinu, zdravie a život. Ich hádzanie do jedného vreca s daňovými podvodníkmi a schránkovými firmami, tunelujúcimi štát, ktoré sa rozmohlo po zverejnení Panama Papers, je preto povrchné a nespravodlivé.

Môže viesť len k tomu, že takíto podnikatelia zo Slovenska definitívne odídu. Bola by to škoda najmä v prípade inovatívnych a technologických firiem, ktoré by mohli dlhé roky podporovať rast ekonomiky, vytvárať pracovné miesta a živiť rozvoj krajiny, myslí si Kremský.

Slovensko by si malo zo spomínanej kauzy vziať príklad v tom, že podnikanie potrebuje jednoduchú a stabilnú legislatívu, prehľadný daňový systém, transparentnosť vlastníckych vzťahov, fungujúce súdnictvo a hlavne silnú ochranu podnikateľov pred ekonomickou kriminalitou vrátane mafiánov s bielymi goliermi. Samozrejmosťou je zabrániť firmám s nejasnými vlastníkmi v obchodovaní so štátom a verejnými objednávateľmi.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov