júl 042018
 
 4. júla 2018

V polovici júna navštívil bratislavský Volkswagen predseda vláda Peter Pellegrini a vedeniu automobilky oznámil, že k firme bude vláda zaujímať osobitný prístup. Konkrétne sľúbil, že závodu pomôže najmä v oblasti prijímania a rekvalifikácie zamestnancov z tretích krajín.

Za pozornosť stojí konštatovanie predsedu vlády, že nemecký Volkswagen nemôže obísť horšie ako v minulosti U.S. Steel v Košiciach, ku ktorému vláda tiež pristupovala špeciálne. Pripomeniem, že v roku 2013 získal U.S. Steel dlhodobé stimuly v rozličných formách na udržanie existujúcej zamestnanosti v hodnote stoviek miliónov eur.

Americký U.S.Steel napokon v Košiciach zostal, i keď v poslednom období prenikali na verejnosť správy, že závod na Slovensku predáva. Niečo podobné sa očakáva od Volkswagenu. Veď nie nadarmo jeho predstaviteľ po stretnutí s P. Pellegrinim konštatoval, že majú záujem ostať na Slovensku ďalších 25 rokov, čo sa s podporou vlády podarí.

Tretí príklad, keď si vláda osobitne kupuje priazeň veľkých investorov, je z Nitry, kde v roku 2015 získala britská automobilka Jaguar Land Rover prísľub na podporu prevyšujúcu 500 mil. eur.

Nevedno, koľko peňazí pôjde najnovšie do Volkswagenu a nevedno, čo sa chystá pri pripravovanej podpore pre veľkého investora v strategickom parku v Haniske pri Košiciach. Možno iba tušiť, že nepôjde o malé peniaze.

Niečo naznačuje najnovšie stretnutie predsedu vlády s ministrom hospodárstva Petrom Žigom, kde sa hovorilo o záujme stovky investorov o Slovensko a objeme potenciálnych investícií v hodnote päť miliárd eur. Ak sa bude pokračovať podľa doterajšieho scenára, na stimuly budú smerovať ďalšie stovky miliónov eur.

Takáto politika nie dobrá z dvoch hlavných dôvodov. Štát stojí nemalé peniaze, ktoré by sa mohli použiť inde. Pritom je jedno, či ide o priamu pomoc alebo odpustenie daní. Ak sa používa druhý spôsob, nie je to nič iné ako výpadok v daniach, ktorý chýba.

Slovensko rozdáva peniaze a pritom na inom mieste mu chýbajú. Napríklad dlh zdravotníckych zariadení sa blíži k číslu, ktoré sumárne stála spomínaná podpora U.S. Stellu a Jaguaru. Pritom je zrejmé, že dlh bude možné uspokojiť len z verejných zdrojov.

Ešte väčšia nebezpečnosť tejto politiky spočíva v deformovaní podnikateľského prostredia. Jednoducho povedané, jeden podnikateľ podporu od štátu dostane, iný nie. Alebo inými slovami, kto si ju vybaví, ten ju má.

Tento trend pretrváva na Slovensku už najmenej desaťročie a je stále viditeľnejší. Kto má hore dobré styky alebo je taký veľký, že môže vystupovať z pozície sily, vybaví si. Kto nemá, musí si poradiť sám. Prístup vlád k podnikateľom je selektívny, nie plošný.

Dôsledky takéhoto prístupu sú azda ešte vážnejšie ako finančné straty z vynaložených stimulov. Obmedzujú aktivitu nepodporených podnikateľov, znechucujú ich. Potom nie div, že Slovensko má stále nízky podiel stredných podnikov (zamestnávajúcich od 50 do 250 zamestnancov) na celovom počte firiem. Pohybuje sa okolo troch percent. Vo vyspelom Nemecku sú kostrou ekonomiky a je ich tam až tretina.

Slovensko stále láka veľké firmy a stále si od nich sľubuje prínos pracovných miest. Na druhej strane bude podporovať príchod a rekvalifikovanie pracovníkov z tretích krajín, lebo doma ich jednoducho niet. Tieto procesy navidomoči protichodné.

Nevylučujem, že aj v dnešných časoch sa nájde veľká zahraničná firma, ktorú stojí za to motivovať, lebo prinesie špičkové technológie, vývoj. No ak sa o takomto kroku uvažuje, musí mu predchádzať analýza výhodnosti pre celú ekonomiku. Zatiaľ sa nič podobné na Slovensku neobjavilo.

Ak nás skutočne čaká investičný boom, potom je analytický prístup nevyhnutnosťou. Hovorí sa mu hodnota za peniaze – tento výraz už na Slovensku poznáme. Žiaľ stále len hovorí. Konkrétne kroky v tejto oblasti sú nevyhnutné.

zdroj: https://blog.etrend.sk/jozef-hajko/rozhoduju-ostre-lakte.html

 

 

jún 182018
 
 18. júna 2018

Ústavný súd je kľúčovou inštitúciou aj pre podnikateľov. PAS preto žiada poslancov NRSR, aby prijali také pravidlá, ktoré umožnia súd obsadiť osobami s vysokým odborným a morálnym kreditom.

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) víta snahu vlády upraviť pravidlá pri voľbe ústavných sudcov tak, aby bola posilnená ich legitimita, vrátane zavedenia verejného vypočutia kandidátov a prísnejších podmienok na preukázanie praxe a odbornosti.

PAS dlhodobo poukazuje na vážne problémy, ktorým podnikatelia a nie len oni, čelia v oblasti rovnosti pred zákonom, vymožiteľnosti práva, či rozmáhania sa korupcie.

Ide o dlhodobo problematické oblasti, bez ohľadu na to, ktoré politické zoskupenia zostavovali vládu za posledných 25 rokov. Ústavný súd SR preukázal za svoju existenciu opodstatnenie a kľúčovú pozíciu pri výklade práva a fungovaní demokracie a štátnych inštitúcií.

PAS preto žiada poslancov NRSR, aby pri tvorbe nových pravidiel prijali také riešenie, ktoré dlhodobo vylúči možnosť politizácie súdu, ako nástroja odmeny vybraných politikov a ich pomocníkov. Aby pravidlá voľby ústavných sudcov garantovali, že funkčnosť ústavného súdu nebude závislá od vôle jediného človeka, či úzkej časti politického spektra. Aby sa ústavnými sudcami stali osoby a osobnosti, nie len formálne, ale aj obsahovo odborné, vysoko morálne, s celospoločenským kreditom. Návrhy nedávno prezentované odborníkmi z oblasti práva ¹ považuje PAS za dobré východisko pri príprave kvalitného zákona a odporúča poslancom, aby si ich osvojili vo väčšej miere ako Minister spravodlivosti SR.

PAS preto vyzýva poslancov NRSR, aby tak dôležité pravidlá voľby ústavných sudcov nepodriaďovali úzkym straníckym záujmom a krátkodobým politickým ziskom. Ústavný súd SR je často posledným garantom ústavnosti a demokratického zriadenia, preto poškodzovanie až sprofanovanie jeho činnosti má dopad na schopnosť Slovenskej republiky existovať ako demokratický a prosperujúci štát.

PAS je toho názoru, že len etický, odborný a nezávislý výkon funkcie či už pri tvorbe zákonov v NRSR, ako aj pri výklade práva v pozícii ústavného sudcu, môže zmeniť pozitívnym smerom postoj obyvateľstva k vláde práva a prospešnosť demokracie v SR.

V Bratislave, 18. 06. 2018

¹Pozri: https://viaiuris.sk/aktuality/pravnici-navrhuju-zasadne-zmeny-vo-vybere-novych-ustavnych-sudcov/

máj 232018
 
 23. mája 2018

V pohľade podnikateľov na podnikateľské prostredie v prvom štvrťroku 2018 sa odrazila neistota ohľadom schopnosti politického systému riešiť politické krízy a zistenie, že korupcia a organizovaný zločin siaha do najvyšších úrovní štátu.

Skutočnosť, že pohľad podnikateľov na podnikateľské prostredie sa zhoršil aj v prvom štvrťroku 2018 nie je prekvapujúca. Prispeli k tomu skutočnosti, ktoré vyšili najavo po vražde J. Kuciaka a M. Kušnírovej, a to najmä neschopnosť politikov a politického systému prevziať politickú zodpovednosť a riešiť vzniknutú krízu zodpovedne a systémovo. Vážne podozrenia, že korupcia a organizovaný zločin siahajú až do najvyšších úrovní štátu a že sú ním zasiahnuté aj centrálne orgány štátnej moci bol pre mnohých šok.

IPP dosiahol úroveň 45,90 bodu a oproti predchádzajúcemu štvrťroku klesol o 3,41 %. Najhoršie podnikatelia hodnotili funkčnosť politického systému v štáte (-10,16 %) a vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva (-9,34 %). Nasledujú indikátory Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom (-9,18 %) a Výskyt hospodárskej kriminality, organizovaného zločinu (-8,81 %). Až na piatom mieste je Kvalita a dostupnosť výrobných vstupov, pracovnej sily (- 8,36 %).

Z uvedeného možno konštatovať, že podnikatelia vnímajú ako najväčší problém čím ďalej tým väčšie zlyhávanie základných funkcií štátu. V tejto súvislosti sme sa pozreli na vývoj vyššie uvedených kritérií za posledných 12 rokov, ktoré pokrývajú posledný rok vlády M. Dzurindu a všetky vlády R. Fica a I. Radičovej. Z týchto grafov vyplýva, že podnikatelia bez ohľadu na pravicovú či ľavicovú vládu negatívne vnímajú už viac ako dvanásť rokov Vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva, Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom a Úroveň korupcie na úradoch.

To čo je nóvum za posledných desať rokov je prepad dôvery vo Funkčnosť politického systému v štáte a naopak presvedčenie o Výskyte hospodárskej kriminality, organizovaného zločinu, ktoré vnímajú podnikatelia najmä v posledných rokoch ako čoraz väčší problém. Za dôležité považujeme ten fakt, že uvedené oblasti sú nevyhnutne potrebné na fungovanie štátu a dôveru ľudí v schopnosť vlády zabezpečiť elementárny výkon práva, základnú spravodlivosť chápanú ako rovnosť šancí, rovnosť pred zákonom a schopnosť štátu očisťovať verejný priestor od ľudí, ktorí porušujú pravidlá.

V porovnaní s týmito základnými predpokladmi existencie štátu ako takého, stojí pohľad na čisto ekonomickú oblasť, akou je Pracovnoprávna legislatíva, o ktorej si podnikatelia nemyslia, že je tak zle spravovaná ako vyššie uvedené veci. Je zrejmé, že dôvera podnikateľov v štát, právny systém a elementárnu spravodlivosť je vážne narušená. Z verejných oblastí podnikatelia ocenili kladne v zásade len stabilný kurz Euro a neutrálne hodnotili prístup k úverom.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak.

Indikátory IPP a ich hodnotenie v 1. štvrťroku 2018
Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

 

Pozn.: Východiskovou hodnotou pre každý indikátor bolo 100 bodov v roku 2001. Graf zachytáva vývoj vybraných kriticky vnímaných indikátorov v ostatných 12 rokoch. Čím nižšia hodnota, tým kritickejšie je hodnotený stav danej oblasti. Zdroj: Index podnikateľského prostredia, PAS.

 

Hodnotenie zákonov za 1. štvrťrok 2018

Z právnych úprav podnikanie najviac poškodí nový Zákonník práce V prvom štvrťroku 2018 vstúpili do platnosti viaceré právne úpravy, ktoré majú značný dopad na podnikateľské prostredie. Z prieskumu PAS vyplýva, že podnikateľom najviac prekážajú úpravy v Zákonníku práce (-40,63 bodu na škále od -300 do 300 bodov), najmä mzdové zvýhodnenia za prácu v noci, sviatok, nadčas a počas víkendu. Podnikatelia súčasne upozorňujú na vysoké odvodové zaťaženie, zníženú konkurencieschopnosť a žiadne zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré by kompenzovalo vyššie náklady. Vyššie mzdy si medzičasom vyžiadal trh v dôsledku nedostatku kvalifikovaných ľudí, preto nebolo nutné takto radikálne a plošne zvyšovať mzdové náklady. Podnikatelia by privítali rozloženie zvyšovania na dlhšie časové obdobie.

Novela zákona o podpore okresov bola hodnotená mierne pozitívne (+9,07 b.) a to i napriek tomu, že podnikatelia sa sťažujú, že reálne je v praxi tento nástroj ťažko použiteľný kvôli vysokej byrokracii a nastaveniu podmienok. Pozitívne ocenili podnikatelia zákon o službách zamestnanosti (+16,18 b.), ktorý zľahčuje zamestnávanie cudzincov v okresoch, kde je najväčší nedostatok zamestnancov a tiež zákon o regionálnej pomoci (+19,11 b.), ktorý smeruje štátne dotácie do oblastí s vyššou pridanou hodnotou. Pozitívne bol hodnotený aj zákony o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (+18,32 b.), hoci prináša podnikateľom ďalšie byrokratické náklady.

Pozn.: Podnikatelia v prieskume vyjadrujú mieru súhlasu s vybranými zákonmi, ktoré schválil parlament v sledovanom období, na škále od -3 (absolútny nesúhlas) do +3 (absolútny súhlas) a následne hodnotia dôležitosť zákonov pre podnikateľské prostredie na škále od 0 (nedôležitý) do 100 (strategicky dôležitý). Výsledný rating zákonov vzniká vynásobením miery súhlasu a dôležitosti.

Poznámky k metodológii Indexu podnikateľského prostredia:Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili názor na stav podnikateľského prostredia za tretí štvrťrok 2001. Index začínal na referenčnej hodnote 100. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 65. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v prvom štvrťroku 2018, čo predstavuje horizont viac ako 16 rokov. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

Prečítajte si aj:

apr 272018
 
 27. apríla 2018

Strategický park pri Košiciach môže už v prvom kole stáť štát sto miliónov Eur.

Vláda SR schválila 20. apríla osvedčenie o významnej investícii na stavbu Vybudovanie strategického parku Haniska. Návrh predložilo ministerstvo hospodárstva na žiadosť spoločnosti InvEast SK, s.r.o., ktorá je v stopercentnom vlastníctve štátu.

Vybudovanie strategického parku Haniska vytvorí podľa vlády „predpoklad vzniku niekoľko tisíc priamych a nepriamych nových pracovných miest a ďalšieho hospodárskeho a sociálneho rozvoja celého regiónu východného Slovenska s presahom pozitívneho vplyvu na celú Slovenskú republiku“.

Za pozornosť stojí, že materiál, o ktorom rokovala vláda, nemá podľa predkladateľa žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy. Možno tento materiál nie, ale dôsledky jeho prijatia určite.

Celkovo by mal mať park 910 hektárov. Najviac v lokalite Valaliky, Haniska a Geča. Ak tu chce vláda vybudovať park, pôdu musí odkúpiť. Vlastníkov je veľa. Vo Valalikoch vlastní najväčšiu parcelu cirkev a roľnícke družstvo, v Haniske desiatky rozličných majiteľov, v Geči viac ako desiatka podielnikov, v Čani obec a ďalšie osoby, v Sokoľanoch štyria občania a v Šaci urbariát. Ak by sme preskúmali všetky parcely, ktorých je spoločne vyše 1 500, počet majiteľov by bol viacnásobne vyšší ako počet pozemkov.

Tieto pozemky bude musieť štátna spoločnosť vykúpiť. Keď zoberieme do úvahy súčasné tabuľkové ceny ornej pôdy, ktorá na celej ploche výrazne dominuje, potom by výkup len za tieto ceny spoločne predstavoval minimálne 3 mil. eur. Cena, za akú bude štát vykupovať však bude mnohonásobne vyššia.

Pred dvoma rokmi sa budoval priemyselný park pri Nitre a výkupné ceny vtedy dvadsaťnásobne presiahli ceny ornej pôdy stanovené zákonom o miestnych daniach. Ak by sa podobný scenár potvrdil pri Košiciach, celkové náklady vlády na výkup pôdy by predstavovali približne 60 miliónov eur.

Vláda však nebude musieť len zaplatiť. O peniaze príde. Je to vďaka legislatívnej zmene schválenej účelovo práve pred výstavbou priemyselného parku Nitre, čo malo byť veľkorysé, ústretové gesto voči prichádzajúcej automobilke Jaguar Land Rover. Podľa novelizovaného vládneho nariadenia o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy, sa od poplatkov oslobodili stavby s osvedčením o významnej investícii, kde výstavbu zabezpečuje podnik so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu.

Vláda prisúdila strategickému parku Haniska štatút významnej investície, a tak sa odvody za vyňatie poľnohospodárskej pôdy nebudú platiť. Výšku poplatkov všeobecne stanovuje zákon o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy. Sadzby sú odstupňované podľa bonity pôdy. Najvyššie pri najkvalitnejšej pôde v kategórii 1, najnižšie pri najmenej kvalitnej pôde v kategórii. 9.

V južnom pohraničí Košíc je bonita pôdy v kategóriách od 2 do 7, teda niečo nad všeobecným priemerom. Ak by investor prostredníctvom štátnej firmy musel trvalo vyňať poľnohospodársku pôdu, najviac by to stálo podľa hrubých prepočtov v Haniske a Valalikoch – po 15 miliónoch eur. V Geči by to bolo 8 mil. eur, v Čani viac ako 5 mil. eur. Celkovo by to vyšlo až 45 mil. eur. O tieto peniaze po odpustení poplatkov štát príde.

A to ešte nehovoríme o tom, čo znamená vzdať sa poľnohospodárskej pôdy, ktorá bude nenávratne preč. Hoci to nebude bolieť tak ako pri Nitre, kde sú jedny z najkvalitnejších pôd na celom Slovensku, poľnohospodárstvo v okolí Košíc rovnako pocíti tento zásah.

Keď spočítame len náklady či stratené príjmy štátu súvisiace s pôdou, dostaneme sa k číslu okolo 100 miliónov eur. Otázka je, čo bude vláda ponúkať investorovi ďalej. Môže získať priamu investičnú pomoc, pravdepodobne sa mu dobuduje infraštruktúra. Tak je to v Nitre. Tým sa suma na podporu priemyselného parku môže znásobiť.

V médiách sa objavujú správy, že týmto krokom sa vláda snaží pritiahnuť na juh od Košíc ďalšiu svetovú automobilku. Osudová orientácia na tento druh priemyslu sa ešte zvýši a vtiahne aj východ Slovenska do odkázanosti. Pritom práve Košice sa mali podľa skorších zámerov stať akýmsi Silicon Valley Slovenska. Zdá sa, že vláda z nich chce mať ďalšiu Trnavu, Nitru a Žilinu.

Vo vládnom materiáli by som očakával, že tieto veci budú predkladatelia posudzovať, urobia analýzu predpokladaného vývoja, zvážia všetky plusy a mínusy. A ak sa rozhodnú priemyselný park v Haniske odobriť, tak pripravia prepočty budúcej efektívnosti štátnej podpory. Pouvažujú nad tým, kto bude v tomto parku pracovať. Dopyt po kvalifikovaných pracovníkoch v automobilkách je dnes neuspokojený, a tie sú nútené privážať ich zo zahraničia. Ako to vyrieši budúci zamestnávateľ pri Košiciach?

Žiadna analýza sa vo vládnom materiáli pred schvaľovaním štatútu významnej investície neobjavila. Spúšťa sa drahý projekt s netušenými dopadmi. Vyzerá to tak, že vláda Roberta Fica z predchádzajúceho volebného obdobia si postavila pomník pri Nitre. Terajšia vláda Petra Pellegriniho ho chce zanechať pri Košiciach.

Ešte je čas zasiahnuť, i keď projekt už dostal zelenú a je za ním s veľkou pravdepodobnosťou konkrétny, ale utajený investor. Od vlády treba vyžadovať, aby prišla s rozumnými argumentmi, či práve toto Slovensko potrebuje. Nestačí jedna vágna veta z vládneho materiálu, kde sa uvádza, že výsledkom bude „sociálny rozvoj celého regiónu východného Slovenska s presahom pozitívneho vplyvu na celú Slovenskú republiku“.

zdroj:https://blog.etrend.sk/jozef-hajko/dalsiu-drahu-automobilku-nam-netreba.html

 

 

apr 272018
 
 27. apríla 2018

Podnikatelia na Slovensku trpia nedostatkom pracovných síl. V ankete, ktorej sa zúčastnilo 115 zamestnávateľov, hlási 50 % výrazný nedostatok a ďalších 35 % skôr nedostatok pracovných síl. Zvyšných 15 % nedostatok nepociťuje. Pracovníci chýbajú najmä na pozíciách s hrubou mzdou 500-800 eur mesačne (51 % zamestnávateľov), nasledujú pozície s platom 800-1200 eur mesačne (33 %), viac ako 1200 eur mesačne (10 %) a do 500 eur mesačne (6 %).

Anketu uskutočnila v prvej polovici apríla Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) v spolupráci s inštitútom INEKO. Zúčastnili sa jej firmy z priemyslu (36 %), služieb (22 %), stavebníctva (15 %), poľnohospodárstva (13 %), obchodu (11 %) a tiež energetiky a spracovania odpadu (3 %).

Nedostatok pracovníkov sa podnikatelia snažia riešiť najmä zvyšovaním efektívnosti (68 % firiem) a  hľadaním pracovnej sily v zahraničí (50 %). Časť z nich je už ale nútená odmietať zákazky (38 %) či zamestnávať znevýhodnené skupiny, napríklad dlhodobo nezamestnaných, rodičov na materskej dovolenke alebo Rómov (19 %).

Cudzincov firmy zamestnávajú, pretože na domácom trhu už nie je dostatočná ponuka pracovnej sily (40 % firiem), ale aj preto, že voľní pracovníci z domáceho trhu majú podľa nich mzdové nároky nezodpovedajúce ich schopnostiam a zručnostiam (29 %), prípadne nemajú pracovnú morálku (21 %) či kvalifikáciu (11 %).

„Na Slovensku sú nezamestnaní len tí, ktorí nechcú pracovať,“ tvrdí respondentka, ktorej firma sa zaoberá pestovaním ovocia. Spomína skúsenosť, keď pred časom doviezli na zber ovocia autobus Rómov z Bardejova. „Mali slabú pracovnú morálku, preto sme to viac neskúšali. Cudzinci sú podstatne produktívnejší,“ hovorí.

Ďalší respondent súhlasí, že v prvom rade treba zamestnávať občanov Slovenska. „Ak ale ľudia nie sú, treba ich doviezť zvonku, inak sa výroba presunie do zahraničia,“ povedal. Dlhodobý nedostatok pracovných síl je podľa neho najmä v stavebníctve a priemysle.

Prevažná väčšina podnikateľov, ktorí zamestnávajú cudzincov, sú s nimi spokojní (58 % firiem) nespokojnosť vyjadrili len 4 % respondentov. Podľa ich skúseností zarábajú cudzinci v porovnaní s občanmi SR skôr menej (50 %) alebo rovnako (47 %), len minimum respondentov uviedlo, že zarábajú viac (2 %). Cudzinci sú podľa podnikateľov zároveň flexibilnejší (podľa 52 % firiem), ochotní pracovať viac (39 %) a dlhšie (24 %) ako dostupní občania SR.

Podnikatelia vyhľadávajú pracovnú silu v cudzine prevažne priamo (65 %), menšia časť aj prostredníctvom personálnych agentúr (35 %). Tesná väčšina si myslí, že na Slovensku je rozšírené zamestnávanie cudzincov načierno (51 %), zvyšní respondenti majú opačný názor (49 %).

Legislatívne možnosti pružne využívať pracovnú silu z krajín mimo EÚ považuje 29 % podnikateľov za skôr zlé a 26 % za veľmi zlé. Skôr spokojných je 24 % a veľmi spokojných 1 % podnikateľov. Viacerí majú problém získať povolenie na prácu a pobyt od cudzineckej polície, sťažujú sa na dlhý a komplikovaný administratívny proces. Podľa jednej respondentky stojí vybavenie dokladov na jedného zamestnanca 700 eur, napríklad za zdravotnú prehliadku platia 190 eur. Ak ide všetko hladko, pri bezvízovom styku trvá získanie povolenia najmenej 4,5 mesiaca, pri vízovom styku je to najmenej 6 mesiacov. „Rozhodnutie príde často až po sezóne, keď už nikoho nepotrebujeme,“ uviedla.

Podnikatelia sa vyjadrili aj k novele zákona o službách zamestnanosti, ktorá od 1. mája umožní zamestnať cudzincov zo štátov mimo EÚ jednoduchšie a rýchlejšie v okresoch s nízkou nezamestnanosťou. Spolu 45 % respondentov zmenu víta, 35 % sa k nej stavia skôr negatívne a 20 % sa nevedelo vyjadriť. Podľa jednej z respondentov „novela nerieši nič, lebo uvedenie do praxe sa zadrháva na neochote, neznalosti pracovníkov na úradoch“. Potrebné je podľa nej najmä zrýchliť vybavovanie dokladov a spružniť Zákonník práce najmä pri práci na dohodu a dobu určitú.

 Konkrétne otázky a odpovede:

 

Súhrn individuálnych rozhovorov

Rozhovor 1: Podnikateľ pôsobiaci v stavebníctve využíva cudzincov na sezónnu prácu. Napríklad v jeseni roku 2017 zamestnával 20 cudzincov. Dostupní domáci pracovníci podľa neho nemajú potrebnú kvalifikáciu, chýbajú remeselníci, na stavbách podľa neho často robia čašníci. Keďže nevie nájsť dosť vhodných ľudí, odmieta zákazky. S cudzincami je skôr spokojný, chce ich využívať aj v budúcnosti. Cudzincov zamestnáva výhradne cez personálne agentúry. Agentúry podľa neho vyžadujú pre cudzincov dlhý pracovný čas, tí sú preto málo produktívni, vraj nerobia naplno a urobia menej práce za hodinu. Agentúram platí cca 11 eur na hodinu, pracovníci z toho vraj dostávajú len zhruba polovicu. Sťažuje sa, že agentúram platí príliš veľa.

Rozhovor 2: Podnikateľka z BA kraja pôsobiaca v poľnohospodárstve, pestovanie ovocia. Zo 70 kmeňových zamestnancov je cca 40 z krajín mimo EÚ. Ide najmä o Ukrajincov, ktorí potrebujú pracovné povolenie, nedá sa ich zamestnať sezónne. Firma okrem toho zamestnáva sezónne cca 500 brigádnikov, z toho 90 % je z cudziny, prevažne z Rumunska a Srbska. Skúšajú hľadať aj domácich pracovníkov, oslovujú stredné školy, ale bez výraznejšieho úspechu, mladí podľa nej chcú byť skôr inžinieri, než pracovať vonku alebo manuálne. Len cez prázdniny sa im darí zohnať študentov brigádnikov. Každoročne kontaktujú brigádnikov, s ktorými už majú dobré skúsenosti. Keďže majú dobré kontakty, zatiaľ vedia vyriešiť potrebu pracovnej sily, ale iní ovocinári vraj majú veľké problémy. Na Slovensku sú podľa nej nezamestnaní len tí, ktorí nechcú pracovať. V minulosti doviezli aj autobus Rómov z Bardejova, ktorí ale mali slabú pracovnú morálku, preto to viac neskúšali. Cudzinci sú podstatne produktívnejší. Traktorista u nich zarába v čistom vrátane odmien cca 1000 eur mesačne. Šikovní brigádnici zarobia 50 eur za deň. Cudzincov prihlasujú na cudzineckej polícii aj na úradoch väčšinou priamo, v menšej miere cez personálne agentúry. Vybavenie pracovného povolenia trvá podľa nej 3-4 mesiace, niekedy až 6 mesiacov. Vybavenie stojí cca 700 eur na zamestnanca – pas, doklady k žiadosti o povolenie na prácu a pobyt, výpis z registra trestov zo všetkých štátov, kde predtým pracovali, preklady dokladov, doklady o ubytovaní (napr. list vlastníctva), notár, zdravotná prehliadka za 190 eur, atď. Sezónni zamestnanci (na pol roka) musia splniť tie isté podmienky ako kmeňoví, preto vybavujú povolenie pre všetkých rovno na dva roky. Rumuni sú z EÚ, len pricestujú a pracujú, stačí rodné číslo a prihlásiť ich do Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a na Úrad práce. Pre pracovníkov zo Srbska platia rovnaké podmienky ako pre tých z Ukrajiny. Ak ale ide o zahraničného Slováka, môže prísť priamo, stačí vybaviť pobyt. Týchto je ale v ich firme málo, všetci sú už vraj v automobilkách. Cudzincom zabezpečujú ubytovanie. Sťažuje sa na dlhé vybavovanie na Úrade práce, procesné chyby úradníkov. Rozhodnutie často príde až po sezóne, keď už nikoho nepotrebujú. Novela účinná od 1. mája pre nich nič nerieši, keďže už dnes prekračujú limit na 30 % zamestnancov z cudziny. Okrem toho podľa nej uvádzanie zákonov do praxe brzdí neochota či neznalosť pracovníkov na úradoch. Za kľúčové považuje zrýchliť vybavovanie dokladov a spružniť Zákonník práce, najmä zvýšiť časové limity pre prácu na dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o vykonaní práce ako aj spružniť prácu na dobu určitú.

Rozhovor 3: Podnikateľka z BA kraja, ktorá pre iné firmy z celého Slovenska zabezpečuje pracovníkov z cudziny. Ide prevažne o väčšie firmy s vyššou pridanou hodnotou, ktoré hľadajú zamestnancov na pozície vyššieho a stredného manažmentu ale aj bežných zamestnancov napríklad v sektore zdieľaných služieb. Spolu majú vyše 80 klientov, ročne pre nich zabezpečia stovky zamestnancov z celého sveta. Zamestnávatelia podľa nej hľadajú najskôr ľudí na Slovensku, potom v rámci EÚ, až následne krajiny mimo EÚ s bezvízovým stykom a nakoniec aj s vízovou povinnosťou. Výrobné firmy využívajú cudzincov najmä z Ukrajiny a Srbska, často bez pomoci personálnych agentúr. Dopyt po pracovných imigrantoch rastie. Už ani Ukrajincov však podľa nej nie je veľa, keďže pre nich väčšinou nie sme cieľová krajina, chcú ísť ďalej na západ. Pri vybavovaní povolení považuje za hlavný problém výkon legislatívy, ktorý často predlžuje celý proces. Úrad práce napríklad často zamieta žiadosti o povolenie na pobyt a zamestnanie pre pracovníka z tretích krajín, pretože ich nevie spárovať s nahláškou voľného pracovného miesta, ktorú už skôr predložil zamestnávateľ. Stane sa tak, ak napríklad zamestnávateľ v nahláške neuvedie, že hľadá pracovníka z tretích krajín (mimo EÚ). Podnikateľka preto navrhuje zrušiť povinnosť uvádzať v nahláške, že zamestnávateľ hľadá pracovníka z tretích krajín. Žiadosti úrady zamietajú aj vtedy, ak nájdu v nahláškach chyby. Podnikateľka preto odporúča zaviesť možnosť dodatočných opráv nahlášky. Ďalším problémom je, že informačný systém, do ktorého zamestnávatelia podávajú nahlášky (portál ISTP), tieto automaticky po troch mesiacoch vyhadzuje. Ak sa teda vybavovanie žiadosti zdrží, môže sa stať, že úrad práce už nahlášku v systéme nenájde a celý proces treba začať odznova. Ak ide všetko hladko, pri bezvízovom styku trvá získanie povolenia najmenej 4,5 mesiaca a náklady na poplatky a preklady sa vyšplhajú na 500-800 eur. Pri vízovom styku je to najmenej 6 mesiacov. Podnikateľka tiež upozorňuje na skreslenie štatistík Ústredia práce o voľných pracovných miestach. Tie totiž vychádzajú z nahlášok, ktoré zamestnávatelia podľa jej skúseností posielajú úradom práce až keď sami nevedia obsadiť pracovné miesto domácim pracovníkom. V čase podania nahlášky už sú rozhodnutí hľadať pracovníka v cudzine a neočakávajú, že im úrad práce pomôže pri obsadení pozície domácim pracovníkom. Nahlášku teda podávajú len preto, aby formálne splnili povinnosť, bez ktorej nemôžu získať žiadosť o povolenie na pobyt a zamestnanie cudzinca. Podnikateľka preto víta, že podľa novely účinnej od 1. mája už nahlášky nebudú potrebné pri nedostatkových pozíciách. Prínosom je aj skrátenie lehoty od podania nahlášky po podanie žiadosti o pobyt z 30 na 20 pracovných dní. Na druhej strane kritizuje zrušenie možnosti vysielania zamestnancov inými firmami a tiež zavedenie podmienky, podľa ktorej firmy so záznamom o nelegálnom zamestnávaní nemôžu zamestnávať občanov z tretích krajín. Uvedená podmienka je podľa nej nereálna, keďže už dnes mnoho významných firiem má záznam a občanov z tretích krajín zamestnáva.

Rozhovor 4: Podnikateľ z BA kraja pôsobil 10 rokov v stavebníctve, teraz pracuje v personálnej agentúre, ktorá vznikla nedávno ako spoločný srbsko-slovenský podnik s cieľom pomáhať zamestnávateľom, ktorým chýbajú pracovné sily. Podľa jeho slov je snahou srbskej vlády zastaviť činnosť mnohých agentúr, ktoré pracujú v tejto oblasti načierno a vytvoriť trh pre agentúry, ktoré budú dodržiavať zákony. Preto vznikla táto firma. Klienti firmy budú najmä zo stavebníctva a priemyslu, kde je dlhodobo po pracovníkoch z cudziny veľký dopyt. Veľké firmy si podľa neho vedia pracovníkov zabezpečiť už teraz, priamo aj s pomocou agentúr. Srbská vláda bude kontrolovať, aby Srbi na Slovensku dostávali také mzdy ako občania SR. Na Slovensku podľa neho tí, ktorí pracovať chcú, už pracujú. Ostatní buď nemajú kvalifikáciu alebo pracujú načierno. Tvrdí, že keď vláda nevytvorí zamestnávateľom vhodné podmienky na dovoz cudzincov, firmy zabuchnú dvere a odídu preč. Súhlasí, že v prvom rade treba zamestnávať Slovákov. Ak ale ľudia nie sú, treba ich doviezť zvonku, inak sa výroba presunie do zahraničia.

Rozhovor 5: Spoluzakladateľ a CEO firmy pôsobiacej v bratislavskom kraji v IT oblasti, má dcérsku spoločnosť aj v ČR. Na Slovensku zamestnáva 75 zamestnancov, z toho jedného z ČR, jednu z Ukrajiny. Pociťujú výrazný nedostatok pracovných síl. Experti na domácom trhu nie sú, alebo sú extrémne drahí. Najrizikovejší sú slobodní bez hypotéky a rodiny, pretože nemajú zábrany odísť ku konkurencii. Chcú hľadať v cudzine – cez agentúru pred tromi rokmi získali zamestnankyňu z Ukrajiny, ktorá je u nich dodnes. Iného Ukrajinca prepustili, lebo nebol šikovný. Cudzincom dávajú rovnaký plat ako domácim. Dovoz kolegyne z Ukrajiny bol veľmi drahý, agentúry si vraj pýtajú success fee vo výške 2-3 mesačných platov. Plus byrokratické pravidlá sú veľmi komplikované. Príchod zamestnankyne z Ukrajiny riešili rok, oni pritom potrebujú ľudí okamžite. Ich klienti nechceli hovoriť po anglicky, musela sa preto naučiť po slovensky. Do budúcna by chceli získať viac ľudí z Ukrajiny, lebo je nám blízka geograficky aj kultúrne. Do úvahy ale vraj prichádza aj Taliansko či Španielsko. Poľský trh je už nasýtený, nie sú tam voľní ľudia. Slovensko nie je pre Ukrajincov vysnívaná krajina, nie je to ich prvá voľba, skôr chcú ísť ďalej na západ. Našou výhodou je geografická, kultúrna a jazyková blízkosť. Kolegyni z Ukrajiny práve končí pracovné povolenie, preto museli vystaviť inzerát na 30 dní (nahlášku na úrade práce). Až potom sa môže uvoľniť pozícia pre cudzinca. Ukrajinka musela absolvovať celú procedúru, akoby žiadala po prvý raz. Urobila procesnú chybu, keď dala žiadosť o pár dní skôr, ako mala. Preto museli dať ďalšiu žiadosť na nové pracovné povolenie, čo celý proces zdržalo. Musela vycestovať na Ukrajinu kvôli potrebným dokladom a podaniu novej žiadosti. Bola vystresovaná, či stihne získať povolenie pred uplynutím platnosti starého. Bolo jej nepríjemné a mala strach z čakania na cudzineckej polícii a z prístupu niektorých úradníkov. Niektorí mali slabú kvalifikáciu, nevedeli jej poradiť. Podnikateľ odporúča, aby aspoň pri expertných pozíciách bol proces rýchlejší a jednoduchší, aby sa veci dali vybavovať elektronicky.