okt 092018
 
 9. októbra 2018

Úrad pre verejné obstarávanie predložil návrh novely zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, ktorý po medzirezortnom pripomienkovom konaní schválila vláda a v októbri 2018 o nej budú rozhodovať poslanci NRSR. Táto novela má potenciál priniesť mnoho pozitívnych zmien do procesu verejného obstarávania.

Okrem pozitívnych zmien ale novela prináša aj minimálne jedno zásadné opatrenie, ktoré zjednoduší a urýchli procesy nákupu tovarov a služieb, avšak medzi podnikateľmi aj odbornou verejnosťou vzbudzuje veľký pocit nedôvery a obáv. Ide o zmenu definície a postupov obstarávania pri „zákazkách s nízkou hodnotou“ (ZNH), ktorá umožní ešte väčšiu časť verejných zákaziek ponúknuť iba vybraným firmám bez toho, aby sa o ne mohli uchádzať aj iní podnikatelia, a to zvýšenie limitov pri ZNH na bežne a nie bežne dostupné tovary a služby na 70.000,-€ bez DPH /pred tým 20.000,-€/, zvýšenie hornej hranice pre stavebné práce zo súčasných 150.000 € na 180.000 € a zvýšenie hornej hranice pre hotelové, kultúrne a sociálne služby zo súčasných 200.000 € na 260.000 € .

Z dostupných štatistík totiž napríklad vyplýva, že 85 percent z kapitálových nákupov samospráv v roku 2016 nepresiahlo hodnotu 180.000 € bez DPH pre stavebné práce a približne 67 percent z nich ani sumu 70.000 € bez DPH na tovary či služby(Zdroj: INEKO).

Začiatkom októbra uskutočnila Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) prieskum, ktorého výsledky ukazujú, čo si podnikatelia o tomto návrhu myslia.

Celkovo sme oslovili 4 463 podnikateľov a na prieskum odpovedalo 101. Prieskumu sa zúčastnilo 32,3% podnikateľov s obratom do 100 000€,  35,4% podnikateľov s obratom od 100 001€ do 1 000 000€,  24,2% podnikateľov s obratom od 1 000 001€ do 30 000 000€ a 8,1% podnikateľov s obratom 30 000 001€ a viac.

V prieskume bol zastúpený každý kraj na Slovensku. Najväčšie zastúpenie mal Bratislavský kraj (36,6%) a za nim Žilinský (14,9%). S rovnakým zastúpením nasledovali kraje Trnavský a Košický (9,9%). Za nimi sa ocitol Banskobystrický kraj (8,9%) a s malým rozdielom aj Trenčiansky (7,9%). Najmenšie zastúpenie mali Nitriansky (6,9%)  a Prešovský (5%) kraj.

 

Živnostníkov sa prieskumu zúčastnilo 9,9% a právnických osôb 90,1%,

S tým, že povinné zverejňovanie informácií o vyhlásení zákaziek s nízkou hodnotou vopred, je dôležitý nástroj umožňujúci podnikateľom aktívne sa zapájať do verejných súťaží súhlasí 85% odpovedajúcich (z toho 56% určite a 29% skôr súhlasí). Naopak, s týmto názorom skôr nesúhlasí 12% a úplne nesúhlasí 3%.

Väčšina podnikateľov, ktorí sa zúčastnili prieskumu sa verejných obstarávaní nezúčastňujú (65,3%), no zvyšných (34,7%) áno.

Dôvodov prečo sa podnikatelia na verejných obstarávaniach nezúčastňujú je viac. Nadpolovičná väčšina (53,5%) si myslí že účasť nemá význam, nakoľko je podľa ich názoru víťaz vopred dohodnutý. Ďalšia pomerne veľká skupina (43,7%) nemá dôveru v proces obstarávania. Za nimi nezaostávala ani podnikatelia (43,7%), ktorí sa verejných obstarávaní nezúčastňujú z toho dôvodu, že nie sú informovaní o priebehu súťaže. Tých, ktorí nemajú dôveru v obstarávateľov a tí, ktorých sa to netýka je rovnako veľa (19,7%).

Väčšina opýtaných (65%) si myslí, že opätovné zvýšenie limitov pri zákazkách s nízkou hodnotou (ZNH) predstavuje zhoršenie verejného obstarávania. Pre zvyšných (35%) to predstavuje zlepšenie verejného obstarávania.

Najväčšia časť (62,5%) z tých, ktorý považujú zvýšenie limitov za prínos, sa priklonila k názoru, že sa zrýchli a zjednoduší proces verejného obstarávania. Druhou skupinou (37,5%) boli tí, ktorí si myslia, že podnikatelia s dobrou povesťou môžu byť zvýhodnení pri výbere zo strany obstarávateľov. Najmenej účastníkov prieskumu (20%) je toho názoru, že menej konkurencie generuje vyššiu vysúťaženú cenu.

Na druhej strane, z tých ktorí majú za to že dôjde k zhoršeniu verejného obstarávania si 65,7% myslí, že je to obmedzenie konkurencie, keďže verejní obstarávatelia budú môcť zadať väčší počet zákaziek priamo. Až 64,2% si myslí, že ide o zníženie transparentnosti procesov obstarávania. Veľká časť odpovedajúcich (59,7%) zastávajú názor, že sa zvýši priestor pre korupciu účastníkov (ako obstarávateľov, tak podnikateľov) a 56,7% odpovedajúcich má za to, že limity sú privysoké a veľké percento obstarávania služieb a tovarov pôjde mimo verejnej súťaže.  Nadpolovičná väčšina si myslí (52,2%), že sa o zákazkách dozvie menej potenciálnych dodávateľov. K názoru, že ide o pokles dôvery podnikateľov v procesy verejného obstarávania sa priklonilo 46,3% odpovedajúcich.

Podnikatelia, ktorí sa zúčastnili prieskumu tvrdia, že verejne obstarávanie na Slovensku je: nedôveryhodné (74,3%), neefektívne (64,4%), skorumpované (49,5%), strata času a nákladov (41,6%), transparentné (2%), efektívne (2%), rýchle a dôveryhodné (0%).

 

 

*****************************

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) je asociácia sui generis združujúca podnikateľov a tretí sektor založená na princípoch etickosti, otvorenosti, principiálnosti, solidárnosti a zákonnosti.

Hlavným cieľom PAS je skvalitňovanie formálnych a neformálnych pravidiel podnikateľského prostredia v Slovenskej republike v kontexte celospoločenského rozvoja, pre všetkých podnikateľov bez rozdielu.

Hlavnou črtou aktivít PAS je, že nesledujú záujmy jednotlivých podnikov alebo skupín podnikov, ale záujmy podnikateľského sektora ako celku v kontexte celospoločenského rozvoja. V realizovaných aktivitách sa naplno uplatňuje princíp starostlivosti o verejné statky. Cieľom je, aby sa podmienky na podnikanie zlepšovali pre všetkých, ktorí pôsobia na trhu.

Ak ste podnikateľka/podnikateľ a máte záujem zúčastniť sa prieskumov PAS, zašlite nám Váš email na pas@alianciapas.sk.

Ak máte záujem stať sa našim členom TU nájdete bližšie informácie.

sep 102018
 
 10. septembra 2018

Ministerstvo financií chce pre seba aj pre Finančné riaditeľstvo zabezpečiť pravidelný prísun informácií o všetkých operáciách na účtoch podnikateľov za kalendárny rok, a to plošne bez vopred daného súhlasu súdu ku konkrétnemu prípadu.

V prvej polovici augusta uskutočnila Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) v spolupráci s inštitútom INEKO prieskum, ktorého výsledky ukazujú, čo si podnikatelia o tomto návrhu myslia.

Oslovili sme 2 995 podnikateľov, pričom odpovedalo 187. V prieskume sa zúčastnilo 37,9%  podnikateľov s obratom do 100 000€, 33% podnikateľov s obratom od 100 001€  do  1 000 000€, 19,8% podnikateľov s obratom od 1 000 001€ – 30 000 000€ a 9,3% podnikateľov s obratom nad 30 000 001€.

V ankete mal zastúpenie každý kraj Slovenska. Najviac zúčastnených bolo z Bratislavského kraja (34,9%), nasledovali Trnavský, Trenčiansky a Prešovský, ktoré mali rovnaké zastúpenie a to (11,3%). Za nimi ostali Košický (9,7%) a Žilinský (9,1%). Najmenej zúčastnených bolo z Banskobystrického (7,5%) a Nitrianskeho kraja (4,8%).

 

Väčšina z tých, ktorí sa prieskumu zúčastnili (73,5%), nesúhlasí s tým, aby ministerstvo disponovalo informáciami o pohyboch na ich účtoch, ktoré používajú na podnikateľské účely a ďalších (21,1%) taktiež skôr nesúhlasí. Spolu tak návrh odmieta 94,6% opýtaných. Zvyšných (5,4%) s návrhom ministerstva súhlasí.

Viac ako polovica opýtaných (59,7%) nesúhlasí s tým, že by to bol vhodný nástroj proti daňovým únikom, skôr nesúhlasí takmer tretina (29%) a zvyšných (11,3%) súhlasí.

Na boj proti daňovým únikom existujú, podľa podnikateľov, aj iné možnosti. Najviac z nich (71,7%) je toho názoru, že jednoduchý daňový systém a čo najmenej výnimiek v ňom, by bol účinnejší nástroj proti daňovým únikom. 62,5% podnikateľov si myslí, že proti daňovým únikom by pomohli profesionálna a efektívna finančná sprava, polícia a prokuratúra. Rovnosť pred zákonom (rovnaký prístup ku všetkým daňovníkom) uviedlo 57,6%. S nižšou mierou súhlasu zostali možnosti: rovná daň (40,2%), verejná kontrola práce daňových úradov, resp. finančnej správy (39,7%), častejšie kontroly podozrivých daňových subjektov (38,6%), kontrolné výkazy (26,6%) a dôsledná verejná kontrola výberu riaditeľov daňových úradov (25%).

Až 79,9% respondentov si myslí, že stála kontrola majetku a účtov politikov, ich rodinných príslušníkov a politických strán, by bola prospešnejšia pre boj proti daňovým únikom. 20,10% respondentov s touto možnosťou nesúhlasili (z toho len 6% určite).

Celkovo až 91,3% podnikateľov nie je ochotných obmedziť svoje súkromie a vzdať sa určitej slobody (z toho 64,7% určite nie). Zvyšných (8,7%) by s tým problém nemalo.

Snáď najväčším prekvapením prieskumu je vyjadrenie absolútnej nedôvery (94,6% respondentov) k vyhláseniu ministerstva, že zabráni zneužitiu a obchodovaniu s citlivými dátami. Postoj podnikateľov je zrejme reakciou na reálne situácie, kedy sa daňové tajomstvo stalo súčasťou politického boja zo strany vládnych predstaviteľov voči politickým oponentom, bývalým podnikateľom.

Samotní respondenti navrhli opatrenia, ktoré sú podľa nich účinné proti daňovým únikom. Najčastejšie z nich uvádzame v nasledovnom zozname:

  1. Významné zjednodušenie daňového systému a jeho prehľadnosť.
  2. Vytvorenie dostatočnej protihodnoty poskytovanej štátom za odvedené prostriedky
  3. Prostredníctvom polície, prokuratúry a súdov dôsledne potierať a trestať ekonomickú trestnú činnosť právnických, fyzických osôb včítane politikov a pracovníkov štátnej a verejnej správy
  4. Rýchle kontroly (so záverom po pár dňoch) podozrivých subjektov úplne nezávislou Daňovou kobrou (nesmie byť pod MF ani MV), pod dohľadom prokurátora. (funguje to v PL = veľmi efektívne). Konečne zaviesť právnickým osobám (PO) pozastavenie činnosti živnostenským úradom, ak nebudú dodržiavať úhrady faktúr (podobne ako v Nemecku).
  5. Schváliť riadny zákon o preukazovaní majetku.
  6. Na vedúcich miestach finančnej správy, daňových úradov, polície, prokuratúry a podobne, by nemali byť ľudia blízki politikom vo vláde a parlamente ale výhradne odborníci, krotí budú vychádzať z výberových konaní.
  7. Zabezpečiť prístup kontrolórov ku kontrolným výkazom. Kontrolóri Daňových úradov nemajú prístup ku kontrolným výkazom a nevedia skontrolovať faktúry, či sú v kontrolnom výkaze (vyjadrenie úradníka DU pri miestnom zisťovaní na otázku, prečo od daňového subjektu požadujú kópiu kontrolného výkazu DPH, keď to majú v systéme, ktorý to vyhodnocuje a vedia to skontrolovať….). Ku kontrolnému výkazu, ktorý nájde nespárované faktúry má prístup len zopár ľudí na vysokých pozíciách. Preto zastávam názor, že kontrolóri majú mať prístup k uvedeným údajom (systémovým vyhodnoteniam). Prístup k uvedeným údajom by práve naopak nemali mať ľudia na vysokých pozíciách, najmä ak ide o politické nominácie. Toto podporuje len korupciu.

*****************************

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) je asociácia sui generis združujúca podnikateľov a tretí sektor založená na princípoch etickosti, otvorenosti, principiálnosti, solidárnosti a zákonnosti.

Hlavným cieľom PAS je skvalitňovanie formálnych a neformálnych pravidiel podnikateľského prostredia v Slovenskej republike v kontexte celospoločenského rozvoja, pre všetkých podnikateľov bez rozdielu.

Hlavnou črtou aktivít PAS je, že nesledujú záujmy jednotlivých podnikov alebo skupín podnikov, ale záujmy podnikateľského sektora ako celku v kontexte celospoločenského rozvoja. V realizovaných aktivitách sa naplno uplatňuje princíp starostlivosti o verejné statky. Cieľom je, aby sa podmienky na podnikanie zlepšovali pre všetkých, ktorí pôsobia na trhu.

Ak ste podnikateľka/podnikateľ a máte záujem zúčastniť sa prieskumov PAS, zašlite nám Váš email na pas@alianciapas.sk.

Ak máte záujem stať sa našim členom TU nájdete bližšie informácie.

sep 042018
 
 4. septembra 2018

Vláda SR dňa 16.5.2018 schválila v poradí už II. antibyrokratický balík opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktorý je výsledkom širokého konsenzu ústredných orgánov štátnej správy a vychádza z návrhov podnikateľov. Cieľom týchto opatrení je zníženie regulačného zaťaženia podnikateľov takmer o 7,4 mil. eur ročne.

V prieskume, ktorý sme realizovali v júli 2018, pričom odpovede vyplnilo celkovo 35 podnikateľov, sme sa pýtali, ako hodnotia podnikatelia ministerstvom vybrané opatrenia z hľadiska potrebnosti a z hľadiska významnosti pre zlepšenie podnikateľského prostredia v SR, a teda či ministerstvo zvolilo nie len potrebné opatrenia, ale aj opatrenia, ktoré majú zásadný vplyv na zlepšenie podnikateľského prostredia.

Potrebnosť opatrenia mohli podnikatelia hodnotiť od -3 (absolútne nepotrebné) až po +3 (absolútne potrebné). Významnosť opatrenia hodnotili podnikatelia v rozmedzí od 0% (zanedbateľný vplyv) po 100% (zásadný vplyv), ktoré vyjadruje, ako veľmi je opatrenie významné pre zlepšenie podnikateľského prostredia.

V prieskume sme nezaznamenali žiadnu zápornú hodnotu, čo znamená, že respondenti považujú všetky opatrenia za aspoň minimálne potrebné, čo možno hodnotiť pozitívne.

Len štyri opatrenia považovali podnikatelia za výrazne potrebné (získali viac ako dva body z troch), a to
1. Zabezpečiť, aby štátne inštitúcie už od fyzických a právnických osôb ďalej nepožadovali najčastejšie žiadané výpisy, potvrdenia a ďalšie dokumenty,
2. Jednoduchou formou a v jednotnom formáte uvádzať na informačných tabuliach a ich webových sídlach zoznam tlačív a dokumentov, ktoré sa vyžadujú,
3. Zjednodušiť prístup k získaniu informácie o pridelenom daňovom identifikačnom čísle na portáli finančnej správy a
4. Analyzovať súčasné postupy udeľovania prechodných pobytov cudzincov s cieľom navrhnúť technicko-organizačné opatrenia na zlepšenie podmienok.

Ostatné opatrenia hodnotili podnikatelia ako menej potrebné, a to celkovo osemnásť (18) opatrení (od jedného do dvoch bodov z troch). Zvyšných šesť hodnotili ako málo potrebné (od nula do jedného bodu).

Z hľadiska potrebnosti tak možno konštatovať, že ministerstvo vybralo veľmi málo výrazne potrebných opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, len 14,29%. Menej potrebných bolo 64,29% opatrení a málo potrebných 21,43% opatrení.

Z uvedeného možno konštatovať, že II. antibyrokratický balík neprinesie zásadné zlepšenie podnikateľského prostredia, ide o krok vpred, hoci malý ale vpred. Bolo by vhodné do budúcna vytvoriť metodiku na vyhodnotenie najpotrebnejších a najvýznamnejších opatrení, ktoré majú potenciál celkovo zlepšiť podmienky podnikania v SR. Rovnako to hodnotili podnikatelia, ktorí na otázku, ak by došlo k splneniu vyššie uvedených opatrení ako výrazne by sa podľa Vás zlepšilo podnikateľské prostredie v SR, odpovedali, že podnikateľské prostredie by sa zlepšilo len o 39%.

Z hľadiska významnosti pre zlepšenie podnikateľského prostredia hodnotili podnikatelia výrazne horšie zvolené opatrenia. Len dve opatrenia dosiahli viac ako 70% a tak ich považujeme za veľmi významné, a to
1. Zabezpečiť, aby štátne inštitúcie už od fyzických a právnických osôb ďalej nepožadovali najčastejšie žiadané výpisy, potvrdenia a ďalšie dokumenty (84%) a
2. Jednoduchou formou a v jednotnom formáte uvádzať na informačných tabuliach a ich webových sídlach zoznam tlačív a dokumentov, ktoré sa vyžadujú (73%).

Dvadsať opatrení bolo hodnotených od 42% po 64%, tieto považujeme za významné. Zvyšných šesť opatrení bolo hodnotených od 25% do 40%. Tieto považujeme za najmenej významné pre zlepšenie podnikateľského prostredia.

Celkovo tak len 7,14% opatrení vybraných ministerstvom bolo hodnotených ako výrazne schopné ovplyvniť pozitívne podnikateľské prostredie. 71,43% bolo hodnotených ako priemerne schopných ovplyvniť pozitívne podnikateľské prostredie a zvyšných 21,43% opatrení bolo hodnotených ako málo schopných ovplyvniť podnikateľské prostredie.

Aj v tomto prípade platí, že ministerstvo vybralo priveľa opatrení s malým alebo priemerným významom pre podnikateľské prostredie a primálo opatrení schopných výrazne zlepšiť podnikateľské prostredie.

Zároveň je potrebné si uvedomiť, že ide len o návrhy, ktoré je potrebné zrealizovať. Už v I. antibyrokratickom balíku bolo až 35 opatrení, pričom nie je známe vyhodnotenie, ktoré z navrhovaných opatrení boli už zrealizované, ktoré nie a s akým výsledkom. Zo stránky Ministerstva hospodárstva vyplýva, že do 30.8.2018 bolo nesplnených 24 opatrení z 35 ( 2,3,7,8,10-17,19,20,22-28,30-32), čo predstavuje 69%.

Aj keď mnohé opatrenia sú nesplnené vzhľadom na lehoty, kedy majú byť splnené, je zarážajúce, že ministerstvo sa zaviazalo splniť v II. antibyrokratickom balíku ďalších 28 opatrení a už pripravuje tretí. Inými slovami, je veľa úloh, ale málo plnení a možno aj to je dôvod, prečo podnikatelia nepociťujú zlepšenie prostredia na podnikanie napriek tomu, že sa prakticky neustále prijímajú nové a nové záväzky a plány kde čo a ako vylepšiť.

Ako vyplýva z prieskumu, nejde pritom z väčšej časti o také opatrenia, ktoré sú pre podnikateľov, resp. podnikateľské prostredie zásadné.

Je chvályhodné, že ministerstvo hospodárstva a vláda majú snahu prijímať opatrenia a úlohy na zlepšenie podnikania a celkovo hospodárskej aktivity obyvateľstva. Ideálne by ale bolo, keby svoje snahy zamerali na také opatrenia, ktoré sú nielen potrebné ale aj významné pre celé podnikateľské prostredie a zároveň keby plnenie opatrení nebolo na takej nízkej úrovni ( 31% ).

Takto ide viac o formálnu ako reálnu snahu, čo v podnikateľoch vyvoláva dojem, že niečo sa deklaruje formálne a realita je niekde inde.

Podnikatelia zúčastnení na prieskume sami navrhli podstatné opatrenia na zlepšenie podnikania v SR, pričom jednoznačne najviac požadujú
1) znížiť daňové a odvodové zaťaženie firiem a
2) profesionalizovať štátnu správu, pričom je potrebné aj finančne rozlíšiť kvalitných úradníkov od nekvalitných

Zníženie odvodov by, okrem zvýšenia čistých miezd, pomohlo aj dlhodobo nezamestnaným sa zamestnať, ako vyplýva z projektu PAS a INEKO, ktorý realizovali v roku 2017 (znenie projektu môžete stiahnuť TU).

Z prieskumu IPP vyplýva výrazné zhoršenie hodnotenia, funkčnosti štátnych inštitúcií (kataster, daňové úrady,…) a to na 70,57 bodu v 2Q 2018 oproti 100 bodom v 3Q 2001. Ide o pokles 29,43 bodu za 17 rokov. Z prieskumu IPP vyplýva, že dane a odvody sú top bariérou podnikania v SR dlhodobo. V 3Q2001 dosahovali položky „Legislatíva upravujúca dane, poplatky, investície“ a „Legislatíva upravujúca odvody“ po 100 bodov. V 2Q2018, t.z. po 17 rokoch len 24,38 bodu (Legislatíva upravujúca dane, poplatky, investície) a 21,61 bodu (Legislatíva upravujúca odvody). Inými slovami oblasť daní a odvodov hodnotia podnikatelia za 17 rokov o 75% až 78% horšiu v roku 2018 ako v roku 2001. Vláda tieto upozornenia a názory podnikateľov dlhodobo ignoruje.

Z neznámeho dôvodu ale vlády v SR odmietajú toto systémové riešenie a neustále sa snažia riešiť následky miesto príčiny nedobrého stavu podnikateľského prostredia.

                                                        Zdroj: PAS, prieskum k II.antibyrokratickému balíku MH SR. Dáta ku grafom nájdete tu.

 

**********************************
Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) je asociácia sui generis združujúca podnikateľov a tretí sektor založená na princípoch etickosti, otvorenosti, principiálnosti, solidárnosti a zákonnosti.

Hlavným cieľom PAS je skvalitňovanie formálnych a neformálnych pravidiel podnikateľského prostredia v Slovenskej republike v kontexte celospoločenského rozvoja, pre všetkých podnikateľov bez rozdielu.

Hlavnou črtou aktivít PAS je, že nesledujú záujmy jednotlivých podnikov alebo skupín podnikov, ale záujmy podnikateľského sektora ako celku v kontexte celospoločenského rozvoja. V realizovaných aktivitách sa naplno uplatňuje princíp starostlivosti o verejné statky. Cieľom je, aby sa podmienky na podnikanie zlepšovali pre všetkých, ktorí pôsobia na trhu.

Ak ste podnikateľka/podnikateľ a máte záujem zúčastniť sa prieskumov PAS, zašlite nám Váš email na pas@alianciapas.sk.

Ak máte záujem stať sa našim členom TU nájdete bližšie informácie.

aug 302018
 
 30. augusta 2018

Podiel dlhodobo nezamestnaných je u nás druhý najvyšší v EÚ. Parlament napriek tomu ruší odvodovú odpočítateľnú položku, čím pri raste minimálnej mzdy zvýši náklady na zamestnanie ľudí s nízkym príjmom takmer o 16 %. PAS navrhuje ísť presne opačným smerom.

Parlament v týchto dňoch rozhoduje o zrušení odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) na zdravotné odvody zamestnávateľa od januára 2018. Okrem toho už odsúhlasil rekordné zvýšenie minimálnej mzdy zo 435 na 480 eur. V dôsledku týchto opatrení zamestnávateľom stúpne cena práce za jedného pracujúceho s minimálnou mzdou z 561 na 649 eur mesačne, teda medziročne o rekordných 15,7 %.

K prudkému rastu nákladov dochádza v čase, keď na Slovensku síce dochádza k poklesu miery nezamestnanosti na rekordne nízke hodnoty, no zároveň platí, že v ostatných krajinách V4 je nezamestnanosť nižšia a klesá relatívne rýchlejšie. Navyše, máme veľmi vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných ľudí, ktorých bolo podľa Eurostatu vlani 60 % zo všetkých nezamestnaných. Vyšší podiel tejto skupiny v rámci všetkých nezamestnaných majú z krajín EÚ už iba v Grécku (72 %). To je dôvodom, prečo by sme sa nemali so stavom nezamestnanosti uspokojiť.

Ak je dlhodobo nezamestnaných, ktorí majú typicky nízku kvalifikáciu a slabé pracovné návyky, vysoký podiel, nebude jednoduché naďalej výrazne znižovať nezamestnanosť. To nás motivovalo prísť s analýzou na tému, aké opatrenia zaviesť, aby boli, pokiaľ ide o daňovo-odvodový systém, vytvorené čo najlepšie predpoklady pre prechod dlhodobo nezamestnaných od poberania dávok ku práci.

V rámci tejto analýzy sme najprv sumarizovali, ako sa v uplynulých rokoch vyvíjali tie parametre daňovo-odvodového systému, ktoré boli relevantné pre obsah analýzy, a čo z ich vývoja vyplýva. Následne sme naformulovali 10 základných alternatív, akým smerom je možné sa uberať pri zatraktívňovaní trhu práce pre dlhodobo nezamestnaných. Širokej verejnosti aj tvorcom politík tak ponúkame akési menu opatrení, z ktorých si môžu vyberať s cieľom uľahčiť zamestnávanie ľudí s nízkou kvalifikáciou. Pri každej alternatíve uvádzame prepočet dopadov na verejné financie na základe mikrodát, ktoré má INEKO k dispozícii. V záverečnej časti analýzy sme vybrané alternatívy zosumarizovali do 3 hlavných návrhov, ktoré sa líšia v ambicióznosti a teda aj v dopade na verejné financie.

Odporúčame realizovať aspoň prvý, základný návrh, ktorý spočíva v nasledovných opatreniach:

  • opätovné zavedenie OOP pri zdravotných odvodoch na strane zamestnávateľa,
  • všeobecné naviazanie výšky OOP na minimálnu mzdu (zjednotenie OOP pri zdravotných odvodoch na 480 eur aj na strane zamestnanca, aj na strane zamestnávateľa),
  • zmena koeficientu poklesu OOP tak, že za každé zarobené euro navyše nad úrovňou 480 eur neklesne OOP – tak ako doteraz – o 2 eurá, ale až o 3 eurá.

Realizáciou návrhu by sa obnovil pôvodný zmysel OOP pri zdravotných odvodoch – zamestnanci s minimálnou mzdou by opäť boli oslobodení od platenia zdravotných odvodov (tak ako v roku 2015). Novinkou by bolo, že OOP by klesala rýchlejšie, až o 3 eurá za každé zarobené euro nad stanoveným limitom. To kvôli čiastočnému zníženiu dopadu na verejné financie. Narástli by čisté príjmy pracujúcich a z pohľadu zamestnávateľov by bol aspoň čiastočne kompenzovaný prudký rast minimálnej mzdy. Vďaka tomu by prišlo k nárastu motivácie na oboch stranách trhu práce – motivácie na vytvorenie pracovných príležitostí resp. zamestnanie sa pre väčší počet nízkokvalifikovaných ľudí. Okrem toho by sa systém zjednodušil – OOP pri zdravotných odvodoch by bola naviazaná na minimálnu mzdu a teda každoročne valorizovaná. Opatrenie by viedlo v roku 2018 k výpadku pre verejné financie na úrovni 224 mil. eur, čo predstavuje 0,25 % HDP. Na krytie výpadku by bolo potrebné prijať kompenzačné opatrenia, ktorých príklady uvádzame v záverečnej časti analýzy.

Rozšírením prvého návrhu sme pripravili druhý „pokročilý“ návrh, ktorý by znamenal pre verejné financie v roku 2018 výpadok na úrovni 560 mil. eur (0,63 % HDP). Okrem už uvedených predpokladov zahŕňa aj nasledovné opatrenia:

  • zavedenie OOP aj pri sociálnych odvodoch, a to iba na strane zamestnanca, na úrovni 480 eur (naviazanie na minimálnu mzdu),
  • aj v prípade OOP pri sociálnych odvodoch by bol koeficient poklesu OOP rovný 3,
  • rozšírenie OOP podľa vyššie uvedených pravidiel aj na čistých dohodárov,
  • zvýšenie daňového bonusu na deti o polovicu s cieľom zmierniť riziko chudoby rodín s deťmi

A napokon ešte ďalším rozšírením okruhu navrhovaných opatrení sme dospeli k tretiemu, „ambicióznemu“ návrhu. Tento zahŕňa rozšírenie OOP aj na živnostníkov a zvýšenie daňového bonusu na deti až na dvojnásobok. Veríme, že aj tento posledný návrh je realizovateľný, hoci prináša so sebou už relatívne vyšší výpadok pre verejné financie v objeme 845 mil. eur (0,94 % HDP) v roku 2018. Všetky uvedené návrhy si vyžadujú dlhšiu legislatívnu prípravu a najmä zostavenie balíka kompenzačných opatrení, preto nie je možné ich realizovať okamžite. Prinášame ich najmä ako námet pre zásadnejšie reformy podporujúce zamestnanosť a zlepšujúce podnikateľské prostredie.

Tabuľka: Sumarizácia výsledných návrhov (zoznam zahrnutých opatrení)

Analýzu sme pripravili v spolupráci s INEKO. Kompletnú analýzu si môžete stiahnuť tu.

Matej Tunega
analytik spolupracujúci s INEKO

aug 172018
 
 17. augusta 2018

Podnikatelia v druhom štvrťroku 2018 zmiernili negatívny pohľad na stav podnikateľského prostredia. Index podnikateľského prostredia sa znížil len o -2,55% čo je takmer o percento (0,86%) nižší pokles oproti predchádzajúcemu štvrťroku (-3,41%).

Podnikatelia za top bariéru v podnikaní za druhý štvrťrok opätovne označili vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva (-8,92%) a uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom (-7,45%).  Nasledujú efektívnosť hospodárenia štátu, prístup k štátnej pomoci (-7,70%) a kvalita a dostupnosť výrobných vstupov, pracovnej sily (-5,69%).  V druhom štvrťroku hodnotili podnikatelia kvalitu a dostupnosť výrobných vstupov, pracovnej sily o 2,67% lepšie ako v prvom štvrťroku. Rovnako hodnotili výrazne lepšie (o 5,75%) funkčnosť politického systému v štáte. Výskyt hospodárskej kriminality, organizovaného zločinu hodnotili lepšie o 4,94%.

IPP dosiahol úroveň 47,73 bodu a oproti predchádzajúcemu štvrťroku klesol o 2,55 %.

Na základe uvedeného je možné konštatovať, že podnikatelia oceňujú prekonanie politickej krízy a vyvodenie politickej zodpovednosti. Rovnako pozitívne vnímajú, že došlo k istému posunu v práci polície, ktorá v druhom štvrťroku odhalila niekoľko prípadov podvodov s DPH a zároveň aj prokuratúra sa snažila sa na poli hospodárskej kriminality pôsobiť aktívnejšie.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak.

Indikátory IPP a ich hodnotenie v 2. štvrťroku 2018
Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

 

Hodnotenie zákonov za 2. štvrťrok 2018

Z právnych úprav sa podnikatelia domnievajú, že podnikateľské prostredie najviac poškodí zákon o dani z poistenia (-69,29 bodu na škále od -300 do 300 bodov), ktorý zavádza novú daň čím skôr či neskôr zaťaží výšením nákladov tých, ktorí si platia poistenie a znevýhodní ich oproti tým, ktorí poistenie nemajú, či nemusia mať.

Na druhej strane ocenili zákon proti byrokracii (63,10 bodu) od ktorého si sľubujú zníženie administratívneho zaťaženia, ako aj zníženie finančných nákladov.

Podobne pozitívne hodnotili novela zákona o katastra nehnuteľností, ktorý má priniesť zefektívnenie činnosti katastra nehnuteľností.

Pozn.: Podnikatelia v prieskume vyjadrujú mieru súhlasu s vybranými zákonmi, ktoré schválil parlament v sledovanom období, na škále od -3 (absolútny nesúhlas) do +3 (absolútny súhlas) a následne hodnotia dôležitosť zákonov pre podnikateľské prostredie na škále od 0 (nedôležitý) do 100 (strategicky dôležitý). Výsledný rating zákonov vzniká vynásobením miery súhlasu a dôležitosti.

Poznámky k metodológii Indexu podnikateľského prostredia:Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili názor na stav podnikateľského prostredia za tretí štvrťrok 2001. Index začínal na referenčnej hodnote 100. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 66. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v druhom štvrťroku 2018, čo predstavuje horizont viac ako 16 rokov. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

Prečítajte si aj: