Nov 122015
 
 12. November 2015

Nové pracovné príležitosti pre mladých vytvárajú na Slovensku najmä centrá zdieľaných služieb v administratíve, financiách a podpore. Sú motorom zamestnanosti, pretože zamestnávajú vzdelaných ľudí a nepriamo tvoria ďalšie pracovné miesta. Oproti priemyslu sú podstatne menej náchylné prepúšťať počas krízy.

Na Slovensku sa v posledných rokoch zvyšuje zamestnanosť a tento trend sa zrýchľuje najmä v posledných mesiacoch. Podľa analytikov Národnej banky Slovenska zamestnanosť ku koncu septembra vzrástla vo vybraných odvetviach medziročne o 1,6 %. Najvýraznejšie rastie v službách, potom v priemysle, v posledných mesiacoch sa k tvorbe nových pracovných miest silnejšie pridal aj obchod.

V stavebníctve sa naďalej rastový trend produkcie neodráža na úrovni zamestnanosti, nakoľko pravdepodobne existovali voľné personálne kapacity z minulosti. V konjunturálnych prieskumoch pretrvávajú zvýšené úrovne očakávaní naznačujúce ďalšiu expanziu zamestnanosti aj na najbližšie mesiace, píše analytik NBS Alexander Karšay.

Dvakrát viac nových miest ako priemysel

Pri podrobnejšom pohľade na vývoj zamestnanosti vidno, že slovenská ekonomika zaň môže ďakovať najmä službám. Podľa údajov Štatistického úradu z podnikov s viac ako 20 zamestnancami ku koncu júna 2015 počet pracovných miest najviac narástol práve v odvetví trhových služieb. Za rok vytvorili vyše 20-tisíc nových pracovných miest.

V priemysle to bolo za rovnaké obdobie iba necelých 9-tisíc pracovných miest, v obchode 7-tisíc, doprave a skladovaní 5000 a v stavebníctve dvetisíc. Podobné objemy nových ľudí prijali počas posledného roka aj zdravotníctvo, štátna správa, vzdelávanie a iné odvetvia. Celkovo na Slovensku v stredných a veľkých podnikoch vzniklo vyše 50-tisíc nových pracovných miest.

 

Najviac pracovných miest vytvorili za rok centrá služieb, priemyselné podniky, obchody, sklady a doprava.

Priemysel na Slovensku živí s náskokom najviac pracovných miest – takmer 350-tisíc, spolu s malými podnikmi a živnostníkmi by to malo byť dokonca až 650-tisíc pracovných miest. V odvetví vzdelávania pracuje na Slovensku zhruba 160-tisíc ľudí, podobne ako v štátnej správe, o niečo menej v obchode, zhruba sto tisíc v doprave a skladovaní, či zdravotníctve a sociálnych službách.

Na Slovensku pracuje tradične najviac ľudí v priemysle, vzdelávaní, verejnej správe a obchode.

 

Za rok o desatinu viac

Trhové administratívne služby zamestnávajú už vyše 70-tisíc ľudí, spolu s ďalšími príbuznými odvetviami, ako sú infokomunikácie, finančné a realitné služby dávajú prácu takmer 200-tisíc najmä mladším ľuďom. Práve preto je 20-tisíc nových pracovných miest v týchto odvetviach najvyšším percentuálnym prírastkom v celej ekonomike a faktickým motorom zamestnanosti. 

Najviac rástla zamestnanosť v realitných, zdieľaných a ostatných službách, ale aj ubytovaní a stravovaní.

 Na Slovensku v minulosti zriadili svoje centrá zdieľaných služieb viaceré globálne spoločnosti ako Amazon, Google, AT&T, IBM, Lenovo, Accenture, Deutsche Telekom, RWE, Hewlett Packard, Dell, Siemens, Johnson Controls a ďalšie. Sídlia najmä v Bratislave a Košiciach, postupne sa však tieto prevádzky posúvajú aj do Banskej Bystrice, Nitry, Piešťan, Žiliny a ďalších miest.

Pre prácu v takýchto centrách je dôležitá najmä znalosť jazykov, ale aj infokomunikačných technológií a zručnosti pre prácu so vzdialenými zákazníkmi. Zvyčajne ide o nadpriemerne finančne ohodnotené pracovné miesta, ktoré priťahujú vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Tí potom vytvárajú nadväzné pracovné miesta v regiónoch najmä v odvetviach obchodu, služieb a dopravy, pretože môžu viac minúť na spotrebu a oddych.

Centrá zdieľaných služieb zvyčajne majú tendenciu rozširovať sa a priťahovať tak nových pracovníkov aj z iných regiónov, prípadne zo zahraničia. Predstavujú teda obrovský potenciál tvorby nových pracovných miest. Zamestnávajú najmä mladých ľudí, ktorí sú v porovnaní so staršou generáciou časovo flexibilnejší, ovládajú cudzie jazyky a moderné technológie.

Na Slovensku je pritom veľmi vysoká nezamestnanosť mladých, dlhodobo sa pohybuje nad 30 percent. Vyše polovica mladých nezamestnaných nemá prácu dlhodobo. Podľa ministerstva školstva by viac ako 70 % mladých ľudí na Slovensku uprednostnilo radšej život v inej krajine.

Továrne 21. storočia

Napriek tomu, že budúcnosťou modernej ekonomiky sú služby, štát takýchto investorov podporuje len veľmi málo, skôr dáva dôraz na stimuly pre priemyselné firmy. Zamestnanosť v službách však možno skôr podporiť zlepšovaním podnikateľského a právneho prostredia. To by na Slovensko pritiahlo viac takýchto firiem a tiež vzdelaných ľudí, ktorých centrá služieb potrebujú.

Dôležité je tiež zvýšiť úroveň kvality slovenských univerzít najmä v oblasti štúdia jazykov a moderných technológií. Inak sú študenti nútení ísť za štúdiom do zahraničia, odkiaľ sa už mnohí nevrátia. Podľa údajov Eurostatu študovalo v roku 2012 v zahraničí 14 percent slovenských študentov, veľká časť z toho v Česku.

Prehlbuje sa tak únik mozgov zo Slovenska, podľa štatistík zdravotných poisťovní každý rok odíde do zahraničia približne 30-tisíc mladých ľudí do 30 rokov – v prepočte takmer tretina detí, narodených ročne v 80. rokoch 20. storočia.

Podnikateľská aliancia Slovenska verí, že štát môže skvalitnením podnikateľského prostredia, vzdelávania a zlepšením životných podmienok každoročne pomôcť vytvoreniu desiatok tisícov pracovných miest ročne navyše. Mohlo by to pritiahnuť na Slovensku aspoň časť z vyše tristo tisíc ľudí, ktorí pracujú v zahraničí a poskytnúť prácu mnohým z ďalších tristo tisíc nezamestnaných na Slovensku.

Prečítajte si aj o tom, čo by zlepšilo podnikanie na Slovensku:

Štát zachraňuje aj špekulantov, slušným podnikateľom hádže polená pod nohy

Čo sa zo Slovenska najviac vyváža? Autá a televízory sú polovica exportu, služby ani desatina