Aug 082005
 
 8. August 2005

Pre PAS vypracoval JUDr. Patrik Benčík

Analyzovaný zákon o preukazovaní pôvodu majetku bol napísaný na spoločenskú objednávku. Účelom je skonfiškovať majetkové prírastky reálne nepodložené zdaniteľnými príjmami. Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona právna norma je namierená najmä proti ústavným činiteľom a vyšším štátnym funkcionárom, pričom by mala postihovať aj páchateľov organizovanej kriminality, napríklad drogových dílerov. Treba povedať, že zákon používa populistickú rétoriku. Každopádne bude zaujímavé sledovať, aké konkrétne výsledky praktická aplikácia tohto zákona prinesie a či nezostane len akousi papierovou morálnou deklaráciou bez väčšieho reálneho efektu. Autor sa domnieva, že zákon o preukazovaní pôvodu majetku v prijatej podobe neprinesie väčšie reálne výsledky.

Treba povedať, že v platnej slovenskej legislatíve existujú aj v súčasnosti inštitúty na zistenie a dodanenie nezdanených príjmov. V trestnom práve trest prepadnutia majetku vyžaduje právoplatné odsúdenie páchateľa trestného činu súdom. A to je problém, pretože dôkazné bremeno viazne na orgánoch činných v trestnom konaní, ktoré musia preukázať úmysel obvineného, pričom platí prezumpcia neviny. Podľa daňovej legislatívy možno tieto nepriznané príjmy vystopovať a dodaniť. Vlastník teda nepríde o celý nelegálny majetkový prírastok, ale štát mu ho cestou daňového úradu dodaní 19 % sadzbou dane z príjmov plus sankčný úrok 12 % p.a. (štvornásobok základnej úrokovej sadzby NBS, ktorá je v súčasnosti 3 %). Sankčný úrok sa pritom najdlhšie počíta za 4 roky omeškania, čo v súčasnosti činí 48 % istiny daňového nedoplatku. Mementom by mali byť majetkové priznania, ktoré síce fyzické osoby – občania v minulosti niekoľkokrát podávali, ale ktorých reálna použiteľnosť bola skoro nulová. Ústavný súd dokonca pozastavil účinnosť § 40 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov vo vtedy platnom znení. Zákonodarca potom ukončil trápenie tohto ustanovenia, keď podávanie majetkových priznaní pre bežných občanov s účinnosťou od 1.5.2003 úplne zrušil.

Podobný zákon existuje len v Taliansku

Z dôvodovej správy zákona vyplýva, že predkladateľ sa inšpiroval platnou talianskou legislatívou a pripravovanou právnou úpravou v Anglicku a Walese. V Taliansku si prijatie zákona vyžiadal boj proti mafii ešte v 70. rokoch minulého storočia. Je otázne, či v Anglicku táto legislatíva prejde. Faktom je, že v žiadnom inom demokratickom štáte obdobný zákon v súčasnosti zatiaľ neexistuje.

Zákon je namierený proti osobám, ktoré hodnoverným spôsobom nie sú schopné preukázať legálny pôvod a spôsob nadobudnutia majetkových prírastkov. Na zákon sa nevzťahuje inak v právnom poriadku všeobecne platný zákaz retroaktivity, čiže spätnej účinnosti. Zákon bude pôsobiť aj spätne do minulosti. A to môže v praxi problém, keďže retroaktívne zákony sú často protiústavné. Autor v kontexte očakáva, že aj prijatý zákon o preukazovaní pôvodu majetku skončí pred Ústavným súdom SR. Podľa pôvodného návrhu zákona sa mal zákon zameriavať na tzv. rozhodné obdobie, ktoré definoval ako časový úsek od 1. januára 1990 až po súčasnosť. V schválenom znení zákona však tento dátum vypadol. Zákon teda môže pôsobiť spätne do minulosti bez obmedzenia.

Kolízia s trestným právom

Podľa § 2 analyzovaného zákona bude tento zákon aplikovateľný aj na prípady, ak dotknutej osobe bol súdom v trestnom konaní uložený peňažný trest, trest prepadnutia veci alebo trest prepadnutia časti majetku a táto vlastní ďalší majetok za minimálne 6,5 mil. Sk, ktorého legálny pôvod nevie hodnoverne preukázať a ktorý zároveň nie je možné postihnúť podľa Trestného zákona. V tejto súvislosti zákon o preukazovaní pôvodu majetku vykazuje duplicitu s existujúcou trestnoprávnou úpravou.
Trest prepadnutia celého majetku alebo jeho časti môže súd podľa § 51 Trestného zákona uložiť páchateľovi najmä vtedy, ak ho odsudzuje na výnimočný trest alebo na nepodmienečný trest odňatia slobody za závažný úmyselný trestný čin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. Podľa § 53 Trestného zákona môže súd v trestnom konaní uložiť páchateľovi peňažný trest v rozpätí 5 000 Sk až 5 000 000 Sk (od 1.1.2006 sa horná hranica zvýši až na 10 mil. Sk). Ide o najmä prípady úmyselných trestných činov motivovaných majetkovým prospechom.

Trest prepadnutia veci súd v trestnom konaní uloží páchateľovi, ktorý je vlastníkom veci, ktorá bola použitá alebo určená na spáchanie trestného činu, ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň alebo ktorú nadobudol za túto vec. Podľa § 55 Trestného zákona sa za vec považujú aj príjmy z trestného činu, ako aj zisky, úroky a iné úžitky z týchto príjmov alebo vecí.

Predkladatelia zákona argumentovali, že na použitie trestno-právnych sankcií sa vyžaduje, aby dotknutá osoba bola uznaná vinnou zo spáchania trestného činu. Táto skutočnosť podľa nich kladie na orgány činné v trestnom konaní príliš veľké nároky pri znášaní dôkazného bremena. Je pravdou, že peňažný trest, trest prepadnutia majetku či trest prepadnutia veci možno uplatniť iba vo vzťahu ku konkrétnemu páchateľovi konkrétneho trestného činu. V kontexte možno dať do pozornosti ako protiargument § 73 Trestného zákona, ktorý upravuje ochranné opatrenie zhabania veci. Jedným z dôvodov na zhabanie veci je aj prípad, že to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný všeobecný záujem, najmä ak okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že vec bola získaná trestným činom. Práve táto klauzula sa dá uplatniť proti osobám, ktoré z najrozličnejších dôvodov nemožno stíhať ako obvinených.

Autor sa domnieva, že v súčasnosti existujú dostatočné právne prostriedky na odňatie majetku osobám, ktoré nevedia preukázať legálny pôvod tohto majetku. Účel, ktorý sa má dosiahnuť analyzovaným zákonom by sa dal rovnako dobre dosiahnuť precíznym uplatňovaním už existujúcej právnej úpravy. Podľa názoru autora ak pri určitom majetku nemožno hodnoverne preukázať legálny pôvod a spôsob nadobudnutia, je vysoko pravdepodobné, že ide o majetok získaný nezákonne. V takom prípade je ale na mieste iniciovať trestné stíhanie pod podmienkou striktného a nekompromisného uplatňovania jednotlivých ustanovení trestnoprávnych noriem.

Prvý ťah má v rukách finančná polícia

Prvý krok v procese aplikácie zákona robí finančná polícia. Tá bude reagovať na podnet štátnych orgánov, ex offo, ako aj na podnet fyzických alebo právnických osôb. Zákon hovorí, že podnet fyzickej osoby nesmie byť anonymný, a že ak ho podáva právnická osoba, musí byť opatrený pečiatkou. V tomto bode je zákon nezmyselný, pretože žiaden iný zákon nestanovuje fyzickej ani právnickej osobe povinnosť používať pečiatku. Pečiatka je len obchodná zvyklosť.

V legislatíve už jeden bonzácky paragraf máme. Je ním § 32 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v platnom znení, ktorý núti podnikateľov nahlasovať na daňový úrad každoročne do 30. januára obchodných partnerov, ktorým za predchádzajúci rok vyplatili nezdanené príjmy prevyšujúce limit 100-tis. Sk. Paragraf 3 ods. 2 zákona o preukazovaní pôvodu majetku je ďalším bonzáckym paragrafom v slovenskom právnom poriadku.

Limitom je majetkový prírastok 6,5 mil. Sk

Na základe analyzovaného zákona bude možné postihnúť nelegálne majetkové prírastky vo výške minimálne tisíc násobku minimálnej mzdy. V súčasnosti je minimálna mzda 6 500 Sk mesačne. Podľa zákona o preukazovaní pôvodu majetku bude možné postihovať majetkové prírastky minimálne vo výške 6 500 000 Sk. Otázkou je výška limitu, ktorá svojím spôsobom legalizuje nezdokladované majetkové prírastky v menšej výške.

Prezumpcia viny či neviny?

V dôvodovej správe k analyzovanému zákonu sa uvádza, že možnosť odňať majetok podľa zákona o preukazovaní pôvodu majetku nie je ani rozhodovaním o vine dotknutej osoby, ani trestom v zmysle trestného práva. S týmto tvrdením nemožno bez výhrad súhlasiť. Odňatie majetku, ktorého legálny pôvod vlastník dostatočne hodnoverne nepreukáže, má jednoznačne charakter sankcie a predstavuje ujmu v oblasti majetkových práv. Napriek tomu, že rozhodnutie civilného súdu o odňatí majetku určitej osobe výslovne nedeklaruje jej vinu z hľadiska trestného práva, predsa ju vystavuje spoločenskému odsúdeniu. Tieto prípady budú možno viac medializované ako trestné kauzy, keďže pôjde o nóvum. Takéto pozbavenie majetku na základe rozhodnutia civilného súdu má znaky trestu v zmysle trestného práva. Ide o neodvratný charakter odňatia majetku a spoločenskú difamáciu dotknutej osoby.

V trestnom práve platí princíp prezumpcie neviny, ktorý znamená, že každý je pokladaný za nevinného, kým nie je právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu uznaný za vinného. Princíp prezumpcie neviny sa v zákone o preukazovaní pôvodu majetku mení na princíp prezumpcie viny. Podľa tohto zákona totiž pri vzniku dôvodných pochybností o poctivosti nadobudnutia majetku nastupuje predpoklad (prezumpcia) nelegálnosti získania majetku. Aj keď zákon o preukazovaní pôvodu majetku patrí do oblasti civilného práva, predsa len vykazuje mnohé črty trestného práva. Možno hovoriť o „právnom hybride“, čo v konečnom dôsledku môže komplikovať jeho praktické využitie.

Na ťahu je prokurátor

Zákon výslovne stanovuje, že povinnosť poskytnúť súčinnosť a oznamovacia povinnosť sa nevzťahuje na osobu, ak ide o informáciu, ktorú získala o klientovi v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci podľa osobitného predpisu. Podľa poznámky pod čiarou sa osobitným predpisom rozumie zákon o advokácii a Notársky poriadok. Advokát teda nebude musieť spolupracovať s finančnou políciou a prokuratúrou, ak pôjde o jeho klienta. Čo však taký daňový poradca alebo audítor? Chybou zákona je, že sa o daňových poradcoch alebo audítoroch vôbec nezmieňuje.

V návrhu zákona bolo, že zakročovať podľa analyzovaného zákona bude generálny prokurátor alebo ním poverený prokurátor. To by bolo podľa názoru autora nezmyselné. V schválenom znení zákona je už právna úprava, že vo veci koná prokurátor. Ten písomne vyzve dotknutú osobu, aby vysvetlila pôvod majetku. Dotknutá osoba je povinná žiadosti prokurátora vyhovieť do 30 dní od doručenia žiadosti. V návrhu zákona figurovala príliš krátka 10-dňová lehota. Je dobré, že sa táto lehota strojnásobila.

Dotknutá osoba musí ohľadne vytýkaného majetku podať hodnoverné vysvetlenie najmä tak, že predloží relevantné listiny alebo iné dôkazy. Za hodnoverné preukázanie pôvodu majetku sa nebude považovať napríklad všeobecné vyhlásenie o poctivosti zdrojov typu, že majetok dotknutá osoba získala dlhoročnou poctivou prácou, výhrou v lotérii bez predloženia príslušnej dokumentácie, či predloženie čestných vyhlásení o rôznych pôžičkách.

Zákon výslovne na prvom mieste ako dôkazový materiál preukazujúci pôvod majetku uvádza listinné dôkazy, ako sú napríklad zmluvy o pôžičke peňazí vrátane spôsobu ručenia a splácania pôžičky, či rozhodnutie súdu o dedičstve. Zákon vychádza z premisy, že majetkové prírastky nadobudnuté poctivo a v súlade s dobrými mravmi môže dotknutá osoba na požiadanie prokurátora kedykoľvek a bez väčších ťažkostí v 30-dňovej lehote preukázať. Podľa názoru autora sa však hodnoverné preukázanie majetku stáva o to ťažším, čím dlhší čas prejde od získania majetku do vlastníctva určitej osoby.

V praxi môže vzniknúť problém, ak dotknutá osoba nadobudla majetok legálne, ale za 30 dní nebude schopná skompletizovať relevantný dôkazový materiál. Autor môže z vlastnej praxe potvrdiť, že v praxi sú spôsoby financovania podnikateľskej činnosti naozaj rôznorodé (hoci legálne) a že to, čo je na papieri, nie vždy súhlasí s reálnym stavom veci. Príkladom môže byť situácia ústne dohodnutej pôžičky peňazí. Zákon totiž pre zmluvu o pôžičke peňazí nepredpisuje obligatórnu písomnú formu. Veriteľ a dlžník si preto peniaze môžu požičať aj ústnou (konkludentnou) zmluvou o pôžičke. Znamená to automaticky, že nadobúdateľ získal majetok nepoctivým spôsobom? Podľa zákona áno, v skutočnosti nie.

Blokácia majetku predbežným opatrením súdu

Ak dotknutá osoba nevysvetlí prokurátorovi pôvod nadobudnutia majetku, prokurátor podá návrh na začatie konania na civilnom súde. Navrhovateľom bude prokurátor a odporcom dotknutá osoba. Prokurátor bude žalovať odporcu o vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov. Odporcom môže byť fyzická aj právnická osoba. V tomto bode schválený zákon odstraňuje nedostatky návrhu zákona, ktorý hovoril len o fyzickej osobe. Ak by to tak zostalo, zákon by sa dal veľmi ľahko obchádzať, pretože dotknutá osoba by si založila eseročku a previedla na ňu všetok nelegálne získaný majetok. Zákonodarca tento nedostatok v legislatívnom procese odstránil.

Návrh zákona určoval, že prokurátor je povinný podať na súd návrh na začatie konanie v 3-mesačnej lehote. V definitívne schválenej podobe zákona táto lehota chýba, čo je škoda. Návrh: zakomponovať do znenia zákona klauzulu, že prokurátor je povinný podať na súd návrh na začatie konania o vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov v lehote 3 mesiacov od doručenia výzvy na vysvetlenie pôvodu majetku odporcovi. Dôvodom je právna istota osoby, proti ktorej sa aplikuje zákon o preukazovaní pôvodu majetku.

Podľa návrhu zákona mal súd do 48 hodín od doručenia návrhu na začatie konania vydať predbežné opatrenie, ktorým zablokuje nakladanie majetku odporcu. Bol to nonsens, pretože táto klauzula neprípustne zasahovala do nezávislosti súdu, keď mu výslovne ukladala povinnosť vydať predbežné opatrenie. V schválenom znení zákona táto klauzula vypadla. V súčasnosti zákon určuje, že súd môže na návrh prokurátora vydať predbežné opatrenie, ktorým zakáže odporcovi disponovať s označeným majetkom.

Súdne konanie zákon časovo nelimituje

Podľa návrhu zákona mal v prvom stupni v súdnom konaní rozhodovať krajský súd. Toto ustanovenie zo zákona vypadlo, takže v súdnom konaní o vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov bude v prvom stupni rozhodovať okresný súd.

Návrh zákona stanovoval, že súdne konanie o preukazovaní pôvodu majetku môže trvať najviac 1 rok. V schválenom znení zákona tento časový údaj vypadol, čo je škoda. V súčasnosti zákon teda nestanovuje maximálny časový limit, dokedy musí súd skončiť konanie o vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov. Vzhľadom k tomu, že na Slovensku sú súdne konania pomalé, neprospieva to právnej istote vo vzťahu k osobe, proti ktorej sa zákon o preukazovaní pôvodu majetku aplikuje.

Návrh: zakomponovať do znenia zákona, že súdne konanie o vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov môže trvať maximálne 1 rok.

Zodpovednosť štátu za škodu

Ak odporca unesie dôkazné bremeno a preukáže súdu legálny pôvod nadobudnutia sporného majetku, súd návrh prokurátora zamietne. V opačnom prípade súd rozhodne, že majetkový rozdiel uvedený v návrhu odporca nadobudol z nelegálnych príjmov a prepadá v prospech štátu. Proti rozsudku okresného súdu bude môcť podať odvolanie v 30-dňovej lehote odporca aj prokurátor. Odvolacím súdom bude krajský súd.

Ak bude odporca na súde úspešný, štát bude zodpovedať za škodu, ktorá mu vznikla aplikáciou zákona o preukazovaní pôvodu majetku. V praxi pôjde najmä o škodu spôsobenú blokáciou majetku. Postupovať sa bude podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa názoru autora bude môcť odporca žalovať štát aj o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá mu vznikne difamáciou a negatívnou publicitou kauzy v médiách.

Zákon o preukazovaní pôvodu majetku má 11 paragrafov. Účinnosť nadobudne 1.9.2005. K dátumu písania právnej analýzy (24.7.2005) zákon ešte nevyšiel v zbierke zákonov.

Podľa dôvodovej správy v práve Európskej únie nie je problematika návrhu zákona upravená. Zákonodarca pri písaní zákona uprednostnil civilný proces pred trestným aj s odôvodnením, že civilný proces je pružnejší. S týmto konštatovaním nemožno súhlasiť. Civilné konania v praxi vo väčšine prípadov trvajú dlhšie ako trestné. Podľa názoru autora problém postihovania nelegálne nadobudnutého majetku nespočíva v platnej legislatíve, ale v aplikačnej praxi. Autor sa domnieva, že nebolo treba prijímať nový zákon, ale že stačilo precízne a dôrazne aplikovať platné ustanovenia trestného a daňového práva.

Autor predpokladá, že buď sa tento zákon nebude v praxi vôbec aplikovať, alebo počet prípadov sa bude dať ročne spočítať na prstoch dvoch rúk. Bolo treba kvôli takému počtu prípadov prijímať nový osobitný zákon? Odpoveď je: »nie«. Pritom ešte aj tie prípady, ktoré sa prokuratúra odváži iniciovať, spôsobia v aplikačnej praxi nemalé problémy. Zaujímavé je, že generálny prokurátor vyjadril v médiách nesúhlas so zákonom a vyslovil presvedčenie, že zákon spôsobí v praxi chaos.

POZITÍVA:
1. zákon reaguje na spoločenskú objednávku a laická verejnosť ho schvaľuje

NEGATÍVA:
1. otázna protiústavnosť + porušenie zákazu retroaktivity
2. analogická právna úprava zatiaľ existuje len v jednom štáte (Taliansko)
3. limit majetkového prírastku 6,5 mil. Sk
4. zákon vykazuje črty trestného práva, hoci patrí do občianskeho (civilného) práva
5. zákonodarca zabúda na to, že zmluvu o pôžičke peňazí možno dohodnúť aj ústne
6. chýba lehota, dokedy je prokurátor povinný podať návrh na začatie konania na súd od doručenia výzvy na vysvetlenie pôvodu majetku (návrh: 3-mesačná lehota)
7. v zákone absentuje lehota, dokedy je súd povinný skončiť konanie o vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov (návrh: stanoviť 1-ročnú lehotu)