Dec 212017
 
 21. December 2017

Najčastejšie sa vyskytuje pri eurofondoch, rôznych dotáciách, či štátnej pomoci, ako aj vo verejnom obstarávaní a tendroch.

Približne tri štvrtiny respondentov prieskumu uviedlo, že sa na Slovensku osobne stretli s korupciou alebo klientelizmom. Výrazná väčšina ju zažila pri podnikaní, ostatní v súkromnom živote. Ďalších takmer 20 percent ju pozná iba z rozprávania iných. S korupciou nemajú skúsenosti iba necelé 4 % opýtaných.

Podnikateľská aliancia Slovenska oslovila od 13. do 18. decembra 2017 v rýchlom anonymnom prieskume zhruba 1400 podnikateľov s otázkami, či majú skúsenosti s korupciou, v akej oblasti a ako na ňu zareagovali. Prieskum im dal aj možnosť navrhnúť, ako proti korupcii bojovať. Prieskumu sa zúčastnilo 132 respondentov, ktorí odpovedali aspoň na jednu otázku v prieskume.

Dve tretiny tých, ktorí korupciu zažili, sa s ňou stretli pri podnikaní, o niečo menej v zdravotníctve, či vybavovaní povolení na úradoch, v štátnej a komunálnej správe. Len 20 až 30 % ju zažilo v justícii, polícii, školstve či politike.

Pokiaľ ide o konkrétne oblasti podnikania, vyše polovica opýtaných ukázala na dve možnosti, kde korupcia kvitne najviac – dotácie vrátane eurofondov a štátnej pomoci, či verejné obstarávanie.

Zaujímavé je, že hneď potom nasledovalo uplácanie manažérov firiem konkurentmi, obchodnými partnermi či zamestnancami. Približne štvrtina označila, že korupciu zažila pri vybavovaní povolení a potvrdení, prípadne na súdoch a v justícii.

Na otázku, ako sa na Slovensku úroveň korupcie mení, sa vyše 40 % respondentov vyjadrilo, že rastie, približne rovnaký počet ju vidí na rovnakej úrovni. O poklese je presvedčených len o niečo cez desatinu účastníkov. Nikto sa nevyjadril, že korupcia neexistuje.

Zaujímavé boli odpovede na otázku, ako podnikatelia na korupciu zareagovali.  Takmer polovica si vybrala radikálne riešenie, niektorí ju dokonca aj oznámili na polícii. Ďalších vyše 20 % sa tvárilo, že žiadosť alebo ponuku korupcie nepočulo. Celkovo podplácanie odmietli takmer tri štvrtiny opýtaných podnikateľov, čo hovorí o stále vysokej odolnosti voči korupčnému správaniu, hovorí výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Približne pätina opýtaných sa priznala, že sa na korupcii podieľali, inak by stratili ponúkaný obchod. Niektorí dokonca hovoria o vyhrážaní, ktorým ich druhá strana prinútila podvoliť sa. Päť zo 103 odpovedí dokonca otvorene hovorí, že korupciu akceptovali, pretože je obojstranne výhodná.

Napriek tomu, že súdy a prokuratúra nepatria k najčastejším miestam, kde podnikatelia zažili korupčné správanie, pokladajú ich za oblasť, kde by mal štát bojovať proti korupcii najtvrdšie. Na druhé miesto sa dostala politika - vláda, parlament a tvorba zákonov. Tretie sú eurofondy, dotácie a granty. Mnohí vidia ako dôležitú aj oblasť verejného obstarávania, dodávok verejnému sektoru, či zdravotníctva a polície.

Podobne zneli aj odpovede na otázku, ako má štát účinne bojovať proti korupcii a klientelizmu. Vyše 60 % opýtaných sa priklonilo k možnosti, že treba vymeniť skorumpovaných politikov. Zdá sa teda, že dôvera v nich je nízka, podnikatelia naopak pokladajú nepoctivých politikov za najvýraznejší zdroj korupcie na Slovensku, myslí si Kremský.

Hneď po tejto možnosti nasleduje transparentnosť – širšie zverejňovanie dokumentov verejnej správy ako prevencia korupcie. Zjednodušenie odhaľovania korupčných prípadov a ich zverejňovanie si želá takmer polovica opýtaných, za vytvorenie silného nezávislého úradu pre boj proti korupcii je však len tretina respondentov. Naopak, mnoho účastníkov si nevybralo žiadnu ponúkanú možnosť a prišli s vlastnými návrhmi od zjednodušenia zákonov cez zníženie vplyvu štátu až po rozbitie väzieb politikov na oligarchov.

V boji proti korupcii v podnikaní by sa mal štát zamerať na oblasti, kde ju občania najviac cítia – v oblasti dotácií, eurofondov, štátnej pomoci, ako aj verejných obstarávaní a justície. Pomohlo by znižovanie vplyvu štátu v ekonomike a čo najväčšia nezávislosť polície a prokuratúry.

Na druhej strane však podnikatelia nedôverujú, že súčasní špičkoví politici dokážu s korupciou zatočiť, pretože ich nepokladajú za čistých a cítia ich prepojenie na oligarchov a ekonomické záujmy v pozadí. Volajú po ich nahradení novou generáciou a transparentnosti krajiny, čo by oslabilo podhubie korupcie v podnikateľskom prostredí, uzatvára výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Prečítajte si aj:

Nechceme na úrady nosiť znovu tie isté zbytočné papiere, nech ich zháňajú úradníci, žiadajú podnikatelia

Eurofondy krivia trh, iba málo prispeli ku konkurencieschopnosti a rastu firiem, ktoré ich dostali. Nerozbehli ani slabé regióny.

Trh práce sa stále viac dusí, podnikateľom chýbajú ľudia

 

Dec 142017
 
 14. December 2017

Vývoj podnikateľského prostredia na Slovensku stále pokračuje v dlhoročnom prepade. V treťom štvrťroku 2017 bol trend len o málo miernejší, ako v predchádzajúcom. Pravidelný kvartálny prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska, na základe ktorého vypočítava Index podnikateľského prostredia sa už dostal na úroveň 48,6 bodu. Oproti 2. štvrťroku 2017 klesol o 1,96 %.

Index vychádza z hodnotenia podnikateľov, ktorým oceňujú pokrok alebo úpadok jednotlivých oblastí podnikateľského prostredia. Rovnako ako v predchádzajúcom období bol najnegatívnejšie hodnotený indikátor Uplatňovania princípu rovnosti pred zákonom (zhoršil sa o 7,45 %). Prekvapil nezvyklo negatívny vývoj indikátora Kvalita a dostupnosť výrobných vstupov, pracovnej sily o -7,23 %, čo je najhorší údaj v histórii.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

Podnikatelia vnímajú veľmi negatívne aj položku Vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva (negatívne hodnotenie -5,21 %) či Funkčnosť politického systému v štáte (-4,95 %). Naopak, k lepšiemu sa podľa podnikateľov vyvíjajú oblasti Investičný a technologický rozvoj, kvalita produkcie/služieb, Prístup k finančným zdrojom či Napĺňanie zámerov podniku (nad +1 %)

Nedostatok ľudí brzdí ekonomiku

Možno očakávať, že už v najbližšom štvrťroku sa problémom číslo jeden, ktorý najviac ohrozuje podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť na Slovensku stane podľa názoru podnikateľov práve nedostatok pracovných síl. Mnohí z nich sa sťažujú na nedostatočné vzdelanie a zručnosti uchádzačov o zamestnanie, či ich neprimerané mzdové nároky, ktoré si podnikatelia nemôžu dovoliť uspokojiť. Nepomáha ani štát zvyšovaním minimálnej mzdy, odvodov a zmrazením odpočítateľných položiek. Zamestnanci tak dostanú v čistom často iba polovicu financií, ktoré na nich firma vynaloží, vysvetľuje výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

„Sme rodinná firma, ktorá musela všetkých prepustiť, pretože na Slovensku nič nefunguje, ako má. Už nikdy zamestnávať nebudeme. My dvaja majitelia-starci sme museli zase začať manuálne pracovať, a to niekedy aj 16 hodín denne, lebo mladí sú viac-menej neschopní. Agendu musíme robiť po nociach, nemáme sekretárky, ktoré by sa tým zaoberali, lebo sa nedajú zaplatiť,“ napísal namiesto hodnotenia zástupca malej firmy zo Stredného Slovenska.

Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom sa naproti tomu prudko zhoršuje už dlho. Tentoraz vývoj pravdepodobne ovplyvnila kauza predraženého advo-káta Bžána, daňovej kauzy firmy prezi-denta Kisku alebo škandálu s rozdelením eurofondov na vedu a výskum na ministerstve školstva. Kauzy podobne ako koaličné rozpory ovplyvňujú aj hodnotenie Funkčnosti politického systému. Trvalkou v hlbokých mínusoch je aj Vymáhateľnosť práva, ktorú ešte zhoršujú čudné súdne rozhodnutia.

Oproti minulosti sme nezaznamenali také výrazné zhoršovanie v položkách ako Korupcia, Byrokracia a Hospodárska kriminalita. Naopak, zmizol aj pozitívny vývoj viacerých položiek vlastného vplyvu podnikov na prostredie a pohybuje sa len okolo nuly. Dôvodom môže byť menej objednávok na trhu, zabrzdenie rozvoja pre nedostatok ľudí na trhu práce či zhoršovanie konkurencieschopnosti slovenských firiem. Môže to byť signálom spomaľovania a nástupu väčšej opatrnosti v slovenskej ekonomike, myslí si P. Kremský.

Index podnikateľského prostredia (medzikvartálne percentuálne zmeny)

štvrťrok

3Q 2001

4Q 2001

1Q 2002

2Q 2002

3Q 2002

4Q 2002

hodnota IPP

+2,02 %

+0,69 %

+0,28 %

+0,33 %

+1,09 %

+1,51 %

štvrťrok

1Q 2003

2Q 2003

3Q 2003

4Q 2003

1Q 2004

2Q 2004

3Q 2004

4Q 2004

hodnota IPP

+1,79 %

+0,37 %

+0,31 %

+0,74 %

+1,07 %

+1,48 %

+1,69 %

+1,59 %

štvrťrok

1Q 2005

2Q 2005

3Q 2005

4Q 2005

1Q 2006

2Q 2006

3Q 2006

4Q 2006

hodnota IPP

+1,47 %

+1,57 %

+1,56 %

+1,92 %

+1,35 %

+0,87 %

-0,46 %

-0,30 %

štvrťrok

1Q 2007

2Q 2007

3Q 2007

4Q 2007

1Q 2008

2Q 2008

3Q 2008

4Q 2008

hodnota IPP

-0,91 %

-0,84 %

-1,05 %

-0,94 %

-0,80 %

-2,45 %

-1,49 %

-1,68 %

štvrťrok

1Q 2009

2Q 2009

3Q 2009

4Q 2009

1Q 2010

2Q 2010

3Q 2010

4Q 2010

hodnota IPP

-3,33 %

-4,11 %

-3,49 %

-3,91 %

-3,52 %

-2,61 %

+0,39 %

-0,39 %

štvrťrok

1Q 2011

2Q 2011

3Q 2011

4Q 2011

1Q 2012

2Q 2012

3Q 2012

4Q 2012

hodnota IPP

-0,69 %

-0,51 %

-1,35 %

-2,43 %

-2,24 %

-3,46 %

-3,73 %

-4,43 %

štvrťrok

1Q 2013

2Q 2013

3Q 2013

4Q 2013

1Q 2014

2Q 2014

3Q 2014

4Q 2014

hodnota IPP

-3,84 %

-3,50 %

-2,88 %

-2,72 %

-2,60 %

-1,07 %

-2,58 %

-1,71 %

štvrťrok

1Q 2015

2Q 2015

3Q 2015

4Q 2015

1Q 2016

2Q 2016

3Q 2016

4Q 2016

hodnota IPP

-2,21 %

-2,24 %

-1,75 %

-2,52 %

-1,48 %

-1,74 %

-2,73 %

-2,10 %

 

štvrťrok

1Q 2017

2Q 2017

3Q 2017

hodnota IPP

-1,81 %

-2,22 %

-1,96 %

Parametre IPP a ich hodnotenie v 3. štvrťroku 2017

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 65. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v treťom štvrťroku 2017. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.