Jún 292017
 
 29. Jún 2017

Prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska a inštitútu INEKO ukázal, že informovanosť by zlepšilo sústredenie dát na jeden prehľadný portál, či zrušenie výnimky pre Národnú diaľničnú spoločnosť.

Podnikatelia často využívajú možnosť vyhľadať si informácie z verejného sektora sprístupnené na internete. Naopak len málo z nich využíva infožiadosti, náročnejšie na čas a administratívu. Rozširovaniu rozsahu zverejňovania informácií podľa nich často chýba prehľadnosť a dobré možnosti vyhľadávania (vo verejných obstarávaniach, zmluvách štátu a obcí, eurofondoch aj inde). Osobitne by uvítali prehľadnejšie informácie o verejnom obstarávaní s prepojením na Centrálny register zmlúv a informácie o plnení verejných zákaziek.

Výrazná väčšina podnikateľov požaduje rozšíriť platnosť zákona o slobodnom prístupe k informáciám na firmy ovládané štátom a samosprávou. Väčšina chce tiež zjednotiť zverejňovanie zmlúv vrátane samospráv na jednom centrálnom registri. Požadujú aj zrušiť výnimku, podľa ktorej Národná diaľničná spoločnosť nemusí zverejňovať zmluvy o výkupe pozemkov pod diaľnicami.

Časť podnikateľov je však skeptická k zlepšovaniu zverejňovania informácií, pokiaľ kauzy, ktoré sa vďaka tomu odhalia, nebudú riadne vyšetrené a vinníci potrestaní. „Načo mi je informácia, že niekto kradne, keď štát zlodejov chráni“, vyjadril sa účastník prieskumu.

Internetového anonymného prieskumu medzi podnikateľmi, ktorý Podnikateľská aliancia Slovenska v spolupráci s inštitútom INEKO vykonala v dňoch 1. až 15. júna 2017, sa zúčastnilo 73 respondentov zo zhruba tisícky priamo oslovených.

Takmer 96 percent účastníkov prieskumu využíva automaticky zverejňované informácie. Dáta vyžiadané cez infožiadosti, ktoré sa automaticky nezverejňujú, využíva iba 12,5 % opýtaných. Výsledok podporuje myšlienku prenesenia čo najväčšieho objemu verejných dát do prostredia, kde sa automaticky zverejňujú, sú voľne a užívateľsky priateľsky dostupné.

Na otázku „Ktoré zdroje informácií z verejného sektora najčastejšie využívate pri podnikaní?“ boli odpovede veľmi rôznorodé, opakovali sa však najobľúbenejšie portály, ktoré umožňujú prístup a vyhľadávanie vo verejných dátach.

Viacero účastníkov navyše uviedlo, že sledujú súkromný portál finstat.sk ako miesto, kde možno nájsť súhrn informácií z viacerých verejných zdrojov informácií a vyhľadávať v nich. Zaujímavé zistenie je, že nikto z účastníkov nespomenul „výkladnú skriňu“ informatizácie verejnej správy v krajine, portál slovensko.sk, na ktorý sa v posledných rokoch minuli stovky miliónov eur.

Pri otázke na otvorenosť informácií verejného sektora takmer dve tretiny účastníkov zvolilo možnosť „Verejný sektor publikuje väčšinu dát málo prehľadne, ťažko sa vyhľadávajú“. Traja z piatich súhlasilo s tým, že „Pri zverejňovaní prevažuje kvantita, dôležité dáta sa však často nezverejňujú alebo ťažko hľadajú.“

Vyše dve tretiny respondentov si myslia, že infozákon „zlepšuje transparentnosť fungovania štátu“. Ďalšia takmer polovica skonštatovala, že „pomáha firmám získavať informácie dôležité pre podnikanie“. S tým, že infozákon „obmedzuje korupciu a klientelizmus“ súhlasí necelých 30 % a takmer štvrtina, že „zlepšuje podnikateľské prostredie“. Iba 12,5 % je presvedčených, že „zabraňuje podvodom“ a štyria zo 73 účastníkov súhlasili, že „zlepšuje stav prokuratúry a súdnictva“.

V otázke na možné zmeny v infozákone najväčší súhlas (až 77 %) získala „Povinnosť zverejňovať údaje aj pre firmy ovládané štátom a samosprávou“, ako druhú najdôležitejšiu zmenu účastníci prieskumu vybrali „Zjednotenie zverejňovania zmlúv vrátane samospráv na jednom centrálnom registri“. K zmenám s najširším vnímaním užitočnosti sa zaradilo aj „Zrušenie výnimky, podľa ktorej Národná diaľničná spoločnosť nezverejňuje zmluvy o kúpe pozemkov pod diaľnice (odkrytie subjektov, ktoré sa v transakciách s pozemkami často opakujú).“

O niečo menej, no stále okolo polovica účastníkov prieskumu by pokladala za užitočné aj ďalšie konkrétne návrhy ako zlepšiť sprístupňovanie informácií (viď nasledujúci graf).

Zlepšiť celkovú informovanosť o verejných zákazkách by až podľa 75 % respondentov pomohlo najmä vytvorenie prehľadného portálu, na ktorom by sa sústredili všetky verejné obstarávania v krajine. Sedem z desiatich podnikateľov by tiež uvítalo možnosť „Prepojiť Vestník verejného obstarávania s Centrálnym registrom zmlúv, aby bolo možné vyhľadávať informácie o výbere dodávateľa zákazky a jej reálnom plnení.“

Aj ďalšie, rýchlejšie a ľahšie realizovateľné opatrenia by však boli prínosom až podľa polovice účastníkov prieskumu. Napríklad verejné pripomienkovanie súťažných podmienok ešte pred začatím obstarávania v prípade špecifických tovarov a služieb (IT, poradenstvo, veľké stavby), ale aj bezodkladné informovanie o ponukách hneď po ich otvorení a tiež o dôvodoch vylúčenia uchádzačov (nie až po ukončení súťaže).

Podnikatelia sa v prieskume vyslovili najmä za prehľadnejšie verejné dáta, podľa možnosti prístupné na jednom mieste a zoskupené tak, aby umožňovali triedenie a vyhľadávanie. Zaznel tiež silný hlas za rozšírenie zverejňovania údajov o verejných obstarávaniach, zmluvách so štátom a ich väčšiu prehľadnosť. Viac informácií by tiež mali zverejňovať štátne a samosprávne firmy, mali by sa zrušiť výnimky a výhrady, dáta by sa mali presunúť medzi automaticky zverejňované.

Celý prieskum a analýzu si môžete stiahnuť tu.

 

 

Jún 282017
 
 28. Jún 2017

Z desiateho na piate miesto globálneho rebríčka poskočilo Švédsko, zlepšilo sa aj Nórsko, Estónsko či Lotyšsko, z okolitých krajín najviac padlo Maďarsko.

Najlepšie na svete sa už niekoľko rokov po sebe podniká v Singapure. Tesne za ním nasleduje Hongkong, Nový Zéland a najlepšie európske krajiny Švajčiarsko a Švédsko. Ostrovné územie Singapur s viac ako 5 miliónmi obyvateľov na juh od Malajského polostrova si vydobylo primát najlepšej krajiny pre podnikanie v hodnotení Superindex PAS už ôsmy raz.

Podnikateľská aliancia Slovenska vytvára Superindex tradične z najčerstvejších údajov štyroch prestížnych globálnych rebríčkov. Každoročne ich vydávajú Svetové ekonomické fórum (WEF), Svetová banka (WB), Heritage Foundation a Transparency International.

 Kozmetické zlepšenie, pokles v rebríčku

Slovensku sa stále nedarí dobiehať podnikateľsky najatraktívnejšie krajiny sveta a výrazne za nimi zaostáva. Tento rok sa jeho index opäť jemne zvýšil o 0,12 na 78,4 bodu, prispeli k tomu najmä lepšie hodnotenia v rebríčkoch Svetového ekonomického fóra a Svetovej banky, či dokonca v Indexe pociťovania korupcie od Transparency International.

Výraznejšie zlepšenie indexu zabrzdil pokles v rebríčku Indexu ekonomickej slobody od Heritage Foundation, kde sa Slovensko posunulo takmer o dva body nadol. V celkovom hodnotení tak zaujalo 38. miesto tesne za Rumunskom, Macedónskom, Portugalskom alebo Španielskom. V rebríčku sa posunulo o tri priečky nadol, poradie však ovplyvnilo pridanie nových krajín do indexu, ktoré sa dostali nad Slovensko.

Z okolitých krajín sa mierne zlepšili Česká republika, Poľsko i Rakúsko, naopak Maďarsko sa opäť zhoršilo a patrí k najviac klesajúcim krajinám na svete. Dostalo sa už na 48. priečku, len o tri stupienky vyššie je Taliansko, Chorvátsko je na 61. a Grécko na 72. priečke na svete.

Najviac nahor smerovali Mozambik, Albánsko či Maroko, naopak prepadli sa Brazília, Čile, Saudská Arábia alebo Venezuela. Tá sa s indexom iba 38,8 nachádza na spodnej priečke vybranej stovky krajín sveta. Tesne nad 50 bodov majú Zimbabwe, Čierna hora, Kamerun a Bolívia.

Biznis raje a biznis peklá

Štáty, ktoré podnikateľom poskytujú najlepšie podmienky majú index tesne pod hodnotou 100 bodov, Singapur, Hongkong a najnovšie aj Nový Zéland ju dokonca tesne prekračujú. V prvej desiatke sú tradične USA, z Európy Švajčiarsko, škandinávske krajiny, či Veľká Británia.

Najväčší skok na popred-ných pozíciách urobilo Švédsko, ktoré sa dostalo z 10. na 5. miesto sveta, Nórsko poskočilo z 13. na 9. priečku. Obe krajiny sa zlepšili najmä v Indexe ekonomickej slobody a v Doing Business od Svetovej banky.

Naopak, USA a Fínsko klesli o dve priečky a Kanada dokonca o päť, keď vypadla z prvej desiatky biznis krajín sveta až na 14. priečku. Dôvodom je najmä výraznejší pokles v rebríčku WEF.

 Superindex je projekt Podnikateľskej aliancie Slovenska, prostredníctvom ktorého PAS od roku 2010 porovnáva vývoj podnikateľského prostredia na Slovensku a v ďalších krajinách sveta a vyhodnocuje pohyb týchto krajín v renomovaných medzinárodných rebríčkoch.

Superindex je unikátny hodnotiaci nástroj – index indexov podnikateľského prostredia, ktorý v sebe kombinuje výsledky Indexu globálnej konkurencieschopnosti (Svetové ekonomické fórum), Doing Business (Svetová Banka), Indexu ekonomickej slobody (Heritage Foundation) a Indexu vnímania korupcie (Transparency International).

Kompletné údaje si môžete stiahnuť tu.

Viac o projekte

Cieľom projektu je komplexné sledovanie a vyhodnocovanie, ako sa Slovensko kvalitou podnikateľského prostredia približuje alebo vzďaľuje od top 5 krajín s najlepším podnikateľským prostredím na svete. Referenčnou hodnotou indexu je 100 bodov a táto hodnota vyjadruje priemerné skóre 5 krajín s  najlepším podnikateľským prostredím na svete.

Hlavným výstupom projektu je virtuálny rebríček 100 krajín sveta, ktorý zoraďuje krajiny podľa ich výsledkov v uvedených štyroch svetových rebríčkoch. Superindex a virtuálny rebríček aktualizuje PAS raz ročne.

Superindex poskytuje najkomplexnejší pohľad na vývoj podnikateľského prostredia na Slovensku, pretože našu ekonomiku nehodnotí z pohľadu jednej inštitúcie, ale spája hodnotenia štyroch renomovaných nezávislých medzinárodných organizácií. Neidentifikuje konkurenčné výhody a nevýhody krajín, tie je však možné určiť z jednotlivých indexov a rebríčkov, z ktorých je Superindex vytvorený.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia stále nevidia zlepšenie, okrem justície, korupcie a byrokracie ich silnejšie bolí najmä nedostatok ľudí na trhu práce

Vládne opatrenia pokladajú podnikatelia za populizmus, súhlasia najmä s vyšším nezdaniteľným minimom

Singapur znova najlepšou biznis krajinou sveta, Slovensko sa posunulo na 35. miesto

 

Jún 072017
 
 7. Jún 2017

Aj prvý štvrťrok 2017 zhodnotili podnikatelia negatívne, vývoj podnikateľského prostredia podľa nich stále nejde dobrým smerom.

Za prvý štvrťrok 2017 vidia podnikatelia vývoj podnikateľského prostredia opäť negatívne, hoci o niečo menej, ako v predchádzajúcich hodnoteniach. Index podnikateľského prostredia (IPP), ktorý na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, sa aktuálne zošmykol na 50,7 bodu, o 1,81 % menej ako naposledy.

Za miernejším hodnotením je najmä menej negatívne, či dokonca pozitívne hodnotenie niektorých položiek, ktoré predtým vnímali dlhodobo negatívne. Na druhej strane si  najhoršie hodnotenie od začiatku zostavovania IPP vyslúžila položka Kvalita a dostupnosť výrobných vstupov a pracovnej sily. Signalizuje to vážny nedostatok pracovných síl, na ktorý podnikatelia už dlhšie upozorňujú. Bola to šiesta najhoršie hodnotená položka, horšie ako korupcia alebo ekonomická kriminalita.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

Najnegatívnejšie spomedzi všetkých položiek IPP hodnotili respondenti už tradične „Vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva“. V spoločnosti totiž silne rezonovalo meno špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, a odhalenie, že za osem rokov nepodal ani jednu obžalobu v 61 prípadoch, ktoré dozoroval.

Ozval sa aj bývalý šéf vyšetrovania kauzy Gorila Marek Gajdoš, ktorý sa na neho sťažoval pre brzdenie vyšetrovania v prípade úplatkov pre exministra hospodárstva Jirka Malchárka. Ani v tomto štvrťroku nechýbalo pokračovanie sporov medzi predsedníčkou najvyššieho súdu Danielou Švecovou a Štefanom Harabinom, čo obrazu súdnictva tiež neprospieva.

Druhý najväčší pokles zaznamenalo Uplatňovanie rovnosti pred zákonom. Kauzy spájané s Ladislavom Bašternákom poznamenali aj tento štvrťrok, keď sa u neho konali dve razie a bol obvinený z daňových podvodov. Hoci premiér Robert Fico dlhodobo čelí kritike, že býval v jeho byte, opäť sa odmietol odsťahovať s odôvodnením, že si musí nájsť trvalé bývanie. Opozícia poukazuje na mimoriadne výhodné nájomné, ktoré môže byť formou úplatku.

Slovensko sa medziročne opäť prepadlo aj v rebríčku vnímania korupcie, na čo premiér reagoval ohlásením intenzívnejšieho boja proti korupcii. V celkovom kontexte udalostí však jeho slová vyznievajú nedôveryhodne a v občanoch budia dojem, že zákony neplatia pre všetkých rovnako. Nedôveru umocňujú aj vyjadrenia bývalých policajtov, ktorí hovoria o nátlaku a marení ich práce. Negatívne vnímanie tejto položky spôsobuje aj Robert Kaliňák, ktorý napriek všetkým podozreniam zotrváva na poste ministra vnútra.

Efektívnosť hospodárenia štátu a prístup k štátnej pomoci sa dostali na tretiu priečku negatívneho hodnotenia podnikateľov. Hoci štát vyberá na daniach každý rok viac, Slovensko nielenže stále hospodári s deficitom, ale vláda nahlas uvažuje o uvoľnení dlhovej brzdy. Neustále sa pritom objavujú informácie o nehospodárnom nakladaní s majetkom štátu.

Výrazné, približne 5-percentné zhoršenie prisúdili podnikatelia aj položkám Byrokracia a prieťahy na úradoch, Funkčnosť politického systému, Výskyt hospodárskej kriminality, či Úroveň korupcie na úradoch, či Kvalita a dostupnosť výrobných vstupov a pracovnej sily. Vo vyše 3%-nom mínuse sú Pracovnoprávna legislatíva a Zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť všetkých zákonov.

Okrem tradične pozitívne hodnotených položiek vlastného vplyvu podnikov na podnikateľské prostredie sa do plusovej zóny už druhý štvrťrok po sebe preklopila položka Konkurzná a exekučná legislatíva, za čo môže najmä prijatie novely exekučného poriadku a zmeny v zákone o reštrukturalizáciách.

Podnikatelia po prvý raz vnímali aj zlepšenie vo Funkčnosti štátnych inštitúcií, či Regulácii cezhraničného obchodu. O niečo výraznejšie zlepšenie si pripísali  položky alebo Cenová stabilita, Stálosť a predvídateľnosť hodnoty výmenného kurzu EUR a Prístup k finančným zdrojom.

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 63. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v prvom štvrťroku 2017. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie. 

Prečítajte si aj:

Vládne opatrenia pokladajú podnikatelia za populizmus, súhlasia najmä s vyšším nezdaniteľným minimom

Trináste platy oslobodené od daní a odvodov podnikatelia vítajú, ich povinné vyplácanie by však zabrzdilo rast miezd

Zavedenie nových daní a odvodov prevážilo drobné pozitívne zmeny. Ekonomika stále cíti zhoršovanie podmienok.